Prečo padáme? Aby sme sa naučili opäť sa postaviť.

Dobrý večer. 

Hlásim sa s novou kapitolou, tentokrát k DT. Ďakujem za komentáre k predošlej kapitole. Vážim si ich. 

Chcela som pridať už skôr, ale pár dní som sa vôbec nedostala k notebooku, nestíhala som niť ani napísať a hoci kapitolu mám opravenú a prichystanú už pár dní, trochu mi to trvalo. Ale už som tu, všetky technické problémy mám vyriešené a pridávam. :-) 

Užite si čítanie. 

Bez betareadingu

Klea

Ešte je tu jedna drobnosť, ktorú som sa chcela opýtať. Začala som prechádzať Pravú rodinu a prišla som na to, že v konečnom dôsledku mám dve možnosti. Nechám to tak ako to je, len sa pohrám s časovou líniou, ktorá je tam do značnej miery rozhádzaná alebo prepíšem kapitoly (čo by som ja osobne preferovala najviac) s tým, že najmä tie posledné kapitoly zostanú takmer nezmenené. 

Píšem už roky a teraz, keď všetky diela prechádzam od začiatku, zisťujem, že je v nich hrozne veľa dier. Úprimne z toho šaliem. To je zároveň aj dôvod, pre ktorý teraz čítam a prepisujem každú jednu napísanú kapitolu k DT a pracne si robím poznámky, aby som sa aspoň pri tomto diele vyhla všetkým tým chybám. 

Prosím o radu. Píšem a pridávam pre vás, bez vašej odozvy by som nefungovala. Beriem akýkoľvek názor alebo pripomienku. PR ako dielo mám rada a mám pomerne jasnú predstavu o tom, ako bude príbeh pokračovať. Najskôr sa ale musím prehrabať cez toto. 

Ďakujem.