Prečo padáme? Aby sme sa naučili opäť sa postaviť.

Sedí len tak pri pohári ohnivej whiskey. Vidím na ňom, ako sa pre ničo trápi, niečo čo sa nechce podeliť. Nezostáva mi nič iné, iba počkať kým bude mať náladu, či odvahu povedať mi to. Viem, že po jeho predstieranej smrti sa bojí o Harryho, viem ako ho trápy počúvanie na poradách Rádu o Harrym. Ako nevychádzal z izby a bol apatický na všetko okolo, až kým sa nevybral hľadať horcruxhy s Ronom a Hermionou.

Viem ako sa Harry cíti, sama som pocítila rovnakú ranu v srdci. Ale oni sa raz stretnú a zasa budú bojovať bok po boku. Sirius a Harry. Ja nemám takú možnosť.

Len Sirius sa dovtedy nemôže upiť k smrti. Musí ho niekto zastaviť. Zasa to zostalo na mne.

„Siri,poď už spať. Je neskoro a zajtrajšok bude dôležitý.“ hovorím.

„Nie nechaj ma Cass, už nechcem ráno vstávať a počúvať ako musím žiť ďalej“! Kričí na mňa.

„Sirius Black! Takto sa ku mne nesprávaj! Ako si to dovoľuješ? Vieš dobre, že som tu s tebou dobrovoľne a hlavne preto, lebo ťa mám rada. Ešte raz na mňa zvýš hlas a prekľajem ťa do piatej generácie! Vieš, že som toho schopná!“ už som kričala aj ja. Nikdy by som ho neprekliala,ale to on nemusí vedieť. Čo iné by mi pomohlo okrem vyhrážania? Dobré a milé slová naňho už dávno neplatili. Ach, ako závidím Severusovi jeho chladnú masku a hlboký hlas plný autority. Keď kričím ja, vyzerám ako nahnevaný ratlík.

„Prepáč.“ ospravedlnil sa a so zveseným chvostom odišiel do svojej izby. Sadla som si do kresla. Takýto scenár sa odohráva skoro každý deň. Niekedy mi príde pomôcť Remus, ten má však prácu okolo Tonksnovej a malého a tiež má malý chlpatý problém, ktorý ho plne zamestnáva. Neviem ako sa Siri mohol na Harryho naviazať za tak krátku chvíľu. Asi je ako magnet,ktorý priťahuje problémy a zároveň srdcia ľudí. Mňa „pritiahol“tiež. U Siriusa je možno problém v tom, že dlhý čas strávený v Azkabane, najhoršom vezení sveta hneď po Voldyho kobkách, bez priateľov, nedostatok priateľov v takejto spoločnosti vyvrheľov a násilníkov alebo preto lebo mu pripomína Jamesa, možno oboje.

Jamesa som nepoznala osobne tak, aby som to vedela dobre posúdiť, iba to čo viem z rozprávania iných. Zato Lily a Severusa som poznala veľmi dobre. Boli ako svetlo a tma, dobro a zlo. Spolu boli silnejší ako ktokoľvek iný. Spájalo ich puto, ktoré nikto nevie pochopiť, kým ho nezažije. Mala som šťastie,že som také puto zažila, tak viem o čom rozprávam, no moja láska skončila podobne ako Severusova. Aj môjho priateľa zabil sám Pán Zla, no predtým ho predo mnou mučil, kým som neprosila o jeho smrť, nemohla som sa na to viac pozerať, ešte teraz to mám pred očami. Nikdy som neopustila sebe ani Tomovi Riddlovi, za to čo spravil. Po tom čo ma zlomil, prepustil ma . Stačilo mu, že ma videl zlomenú. Nikdy mu to nezabudnem. Keby ho nemusí zabiť Harry, už by bolo dávno po ňom.

Ráno sa vďaka nemu budím sama s temnými myšlienkami. Vždy som si myslela, že v Anglicku nájdem nové príležitosti v oblasti bielej, čiernej mágie a zaklínaní. Predsa len vyspelejšia krajina znamená vyspelejšie prostriedky a kúzla. Čert mi to bol dlžen, aby som sem šla. Opak je pravdou a ja hľadám iba pomstu.

Ako som čakala. Sirius mal nočné mory a zobudil sa, vždy to tak je, škoda,že tu nie je Remus, aby ho upokojil,vždy to s ním vedel lepšie ako ja.

„Siri, čo sa deje? Zasa nočná mora?“iba prikyvuje.

„ Ja viem Siri, som tu pre teba. Povedz mi čo ťa trápi. Nie je to iba o Harrym, však?“pýtam sa ho. Niečo tuším, no chcem aby mi to povedal sám.

Vieš, že ma trápi Harry, najmä to ako sa trápi on. Veľmi mi na ňom záleží.“ pozrel na na ich spoločnú fotku, ktorú mal na nočnom stolíku. Hneď vedľa mal fotku Jamesa a Lily.

„Chýba mi.“ povedal a pozrel na mňa.

„Ja viem. Ale teraz sa pripravuje na pátranie po horcruxoch. Nemôžeme ísť za ním a povedať mu čo robiť. On to zvládne.“ povzbudzujem ho. Sadnem si k nemu.

„Ja viem. Verím mu, ale cítim sa neschopne. Už tu takto nečinne sedím dlho. Chcem ísť bojovať. Nie len čakať na Veľký boj.“

„Siri. Ja viem ako sa cítiš.“ nevedela som čo iné povedať.

„Ako môžeš niečo povedať, keď si bezcitná mrcha?“ zamračil sa. Viem mala by som sa nahnevať alebo niečo, ale neurobila som nič. Už som si zvykla na jeho nálady. Raz je v pohode a druhý raz zasa nie. Verím však, že z neho hovorí alkohol. Alebo možno iba hovorí pravdu vďaka alkoholu. Vstala som teda a odišla som do svojej izby o poschodie nižšie. Nemohla som zaspať. Pomaly svitalo. Zišla som do kuchyne, keď zrazu zozelenali plamene v krbe. Okamžite som mala v ruke prútik. Vyšla osoba v tmavom habite.

„Ach to si ty Severus.“ sklonila som prútik.

„Je tu Black?“ išiel rovno k veci.

„Hej, hej, mal by byť vo svojej izbe po opici. Nemyslím, že by ťa rád videl.“ poznamenala som.

„To je mi jedno. Ide o Pottera.“ zavrčal a už išiel. Počula som jeho vtrhnutie so Siriho izby a následné nadávky oboch. Vybehla som teda na poschodie. Už som iba videla ako Severus zviazal Siriusa lanami.

„Ja vás snáď nikdy nepochopím, stále sa musíte správať ako deti?“ dohovárala som im.

„Nerieš to.“ zavrčal Sirius a snažil sa vyslobodiť z lán. Pomohla som mu svojim prútikom.

„Poďme do kuchyne, urobím niečo na raňajky a ty, Severus nám môžeš povedať čo sa stalo s Harrym.“ zavelila som. Napočudovanie ma poslúchli bez slova obaja.

„Tak čo sa stalo?“pýtam sa, kým sa Sirius napchával.

„Potter našiel skoro všetky horcruxy. Schyľuje sa k veľkému boju. Mali by ste pripraviť Rád do pohotovosti.“ prikývla som. Na túto správu čakám už dlho.

„Kingsley už o tom vie?“ zaujíma sa Sirius.

„Black, ako som mu to mal povedať, ked ma považuje za smrťožrúta?“ ironicky sa spýtal Severus.

„Sev. Prestaň. Sám si za to môžeš.“ okríkla som ho.

„Ja mu to dnes oznámim. A zvoláme schôdzu. Severus, vieš kedy sa má na pláne Harry vrátiť do Rokfortu? Potrebujem viac informácií.“

„Teraz nie. Temný Pán ma povoláva iba raz za týždeň keďže som riaditeľ a pod dozorom jeho posluhovačov, ale akonáhle budem niečo vedieť, budem ťa informovať. Temný Pán sleduje Pottera pomocou ich spojenia. Našťastie vždy, keď si to uvedomí všetci traja zmiznú.“ povzdychol si Severus.

„O horcruxoch nevie nič?“ pýtam sa.

„Nie, našťastie sa Potter niečo naučil skryť. Ale Pán získava stále viac prívržencov, najmä pod vplyvom imperiusu. Ako si na tom so zaklínadlom?“ spýtal sa ma. S výdatnou pomocou od Severusa a Siriusa som vytvorila zaklínadlo rušiace účinky imperiusu. Má to však viacero menších problémov. Prvý je, že zaklínadlo nedokážem aplikovať na priestranstvo, iba na budovu. Ďalší háčik je, že potrebujem takzvaný magický oheň alebo inak živelný, nie taký, ktorý vyčarujem prútikom. Našťastie ovládam tento živel a Sirius tiež a myslím, že aj profesorka McGonagallová. Aspoň sa pri aplikácii na Rokfort neunavím tak, ako keď som toto zaklínadlo skúšala alebo použila na Hlavný stan Fénixovho rádu. Vtedy som bola mimo skoro týždeň.

„Zaklínadlo je kompletné, odskúšané aj použité na túto budovu.“ pousmiala som sa. Našťastie nevedel koľko ma to stálo síl. Možno sa čudujete prečo si to myslím, ale v skutočnosti je Severus citlivý chlap, aj keď to nedáva najavo. Neraz ma zachránil pred úplným magickým vyčerpaním.

Chytil sa za ľavé predlaktie. Kývla som na poďakovanie a už ho nebolo.

„Idem za Kingslym. Ty sa daj zatiaľ do poriadku. Budeme cvičiť, keď chceš tak veľmi bojovať. Musíš byť vo forme.“

„Hmm.“ zamrmlal a išiel do svojej izby. Nevedela som či to bol súhlas alebo nie. No čo ma po ňom, bude cvičiť a hotovo. Kingsley by už mal byť vo slojom dome, keď mal nočnú službu.

Viem, že to vyzerá akoby som sa hrnula do vedenia, ale nie je to tak. Všetkému od istého času velí Kingsley a McGonagallová. Raz som to skúsila aj ja no už nikdy viac. Možno sa pýtate prečo? Pretože po naplánovaní misie ochrany malej dediny na severe Anglicka som prišla o jedného z mojich spolubojovníkov. Niekto si pomyslí, čo je to jeden človek keď ste ochránili desiatky životov, ale nech si to každý vyskúša, ako s tím žiť. Nikdy si neprestanem vyčítať, že niekto zomrel pod mojím vedením. Bola to moja chyba. Mala som ho ochrániť. Mala som zomrieť radšej ja. S týmto pocitom viny sa nedá žiť. Neprejde deň, aby som si to nevyčítala. Tentokrát nechám velenie na Kingslym a ja budem bojovať v prvej rade.

Po odovzdaní informácií Kingslymu som sa vrátila na Grimmauldovo námestie, ktoré bolo po smrti Dumbledora nanovo zabezpečené pomocou všetkých známych aj mojich či Siriusovych zaklínadiel či už z bielej alebo čiernej mágie.

Naozaj nechápem prečo sa mágia delí na bielu a čiernu. Biela mágia dokáže rovnako ublížiť ako aj čierna mágia. Mágia by sa mala deliť inak alebo nedeliť vôbec. Toto delenie je predpotopné. Možno by sa mala deliť podľa toho na čo slúži či na liečenie, ovládanie mysle, útok, obranu, ovládanie živlov a možno na nejaké všeobecné, ktoré používajú všetci bez rozdielu, napríklad levitačné kúzlo. Možno je to nepraktické a dlhé delenie, no stále lepšie ako čierna a biela mágia. Ja osobne používam mágiu bez rozdielu. Využívam ju na určité účely, ktoré sú dobré pre mňa i pre ostatných okolo. Riadim sa zákonmi mágie, nie zákonmi Ministerstva mágie.

No ale to som odbočila od témy. Po tom čo som vstúpila do domu som zacítila zvláštne chvenie mágie, ihneď som mala v ruke prútik a vyčarovala som silný štít. Bola som si naozaj istá, že tu nie je žiadny nepovolaný čarodejník pretože som strážca tajomstva a naozaj som nikomu nič nepovedala. Ale bolo nepravdepodobné, že by ma napadol niekto z Rádu.

„Sirius Black! Toto nie je zábavné. Zruš to zaklínadlo!“ zavrčala som. Ozval sa iba smiech.

„Tak si ho zruš, veď si chcela bojovať.“ smial sa ako blázon. Pokrútila som hlavou a začala som prútikom robiť zložité obrazce na preskúmanie jednotlivých prúdov, z ktorých bolo zaklínadlo vytvorené, popri tom som uvolnila svoju mágiu, aby zistila o akú mágiu sa jedná. Asi to znie bláznivo. Nechať mágiu, aby zistila iný druh mágie,ale pokiaľ to nezažije, nevyskúšate sami tak to nikto nedokáže pochopiť. Je to taký zvláštny pocit akoby vám niekto šepkal nezrozumiteľné slová, ktorým rozumiete mimo váš um, cítite to srdcom. Ach, ten blázon. Použil asi najzložitejšie zaklínadlo aké som kedy odklínala. Má tri prúdy, ktoré sú neobyčajne spojené živelnou mágiou ohňa a zeme, ktorá bola podstatne slabšia. Nevedela som, že Sirius ovláda aj živel zeme, i keď mizerne ako sa zdá, pomaly slabol bez akéhokoľvek môjho zásahu. To ma veľmi potešilo. S ohňom som vedela bojovať no prúdy rôznych druhov mágie boli ťažší oriešok. No aj tak sa mi podaril rozlúsknuť.

„Trvalo ti to dlhšie ako som si myslel.“ vysmieval sa mi Sirius. Zavrčala som.

„Kratšie by mi to trvalo keby som taký pošahaný chrabromilčan ako ty Siri.“

„Mal by som sa uraziť. Ale neurazím sa, som predsa len dospelý.“ zdvihol nos. Začala som sa naozaj smiať. Po dlhom čase som sa úprimne smiala. A on tiež. Bolo to super zabudnúť na hrozbu a smiať sa iba tak na blbostiach. Dlho nám to nevydržalo.

„Ideme teda cvičiť?“ pýtam sa. Dostane sa mi iba zvláštneho pohľadu a prikývnutia. Dostali sme sa do tréningovej miestnosti, ktorá sa skladala z celého podzemného poschodia alebo pivnice akoby niekto povedal, pivnica bola ešte pod týmto poschodím, bolo to tu zvláštne. Pomaly sme sa začali rozcvičovať, nemyslím tým iba cvičenie kúziel ale aj kondičky, pri boji musíte dokázať vydržať minimálne to čo vaša mágia. Zopár ľudí radšej využíva svoju fyzickú kondičku a prevahu ako magickú. Ja sa naopak spolieham najmä na svoju mágiu. Ale aj tak cvičím každý deň aj so Siriusom a viem aj to, že Dumbledore tiež behal, i keď si ho neviem predstaviť behať v tých hrozných habitoch, ktoré nosil.

Po rozcvičení sme si dali malý súboj, ktorý skončil objavením sa Kingslyho patronom, odkazoval nám, aby sme sa dostavili ihneď na schôdzu. Naozaj som netušila, že ubehlo skoro šesť hodín od môjho príchodu. Hodili sme na seba pár osviežovacích kúziel, keďže by sa ostatný okolo nás nepotešili nášmu prepotenému zovňajšku. Rýchlo sme si privolali čisté oblečenie a prezliekli sa.

Po príchode do siene sa na nás otočili všetky oči.

„Konečne ste sa nám uráčili ukázať. Vyzeráte hrozne.“ zavrčal na pozdrav Bill. Neviem prečo bol v takej zlej nálade, možno preto lebo sa pri Fleur dobre nevyspal. Asi chrápe. Sadla som si na koniec stola bez slova a Sirius tiež.

Priebeh schôdze bol veľmi nudný, dozvedeli sme sa o situácii na Ministerstve mágie, ktorá bola prekvapivo ešte horia ako pred Voldyho podmanením a o pár útokoch na menšie poločarodejnícke, ktoré sme pomáhali ubrániť, našťastie na našej strane nedošlo k žiadnej strate na živote iba k pár zraneniam. Konečne sme sa dostali k tomu, čo chcel každý vedieť pri každej novej schôdzi. Čo robí Trojlístok, ako sa majú, žijú vôbec? Zaujímalo to najmä Weaslyovcov z pochopiteľného dôvodu. Tu som sa dostala k slovu ja.

„Od môjho informátora som sa dozvedela, že Harry Potter a jeho kumpáni sa dostali k tomu čo potrebovali aby porazili Temného Pána. To znamená Moly, že sú všetci nažive a v poriadku. Ďalej je dôležité to, že ich neustále prenasledujú Smrťožrúti, takže keby sa u vás Harry, Ron alebo Hermiona ukázali vo vašom dome, ihneď to oznámte čo najviac ľuďom Rádu, aby sme vám pomohli zaistiť vaše bezpečie. Nie všetky vaše domy sú chránené tak dobre ako tento. Najradšej by som bola keby vyhľadáte mňa alebo Kingslyho a presťahovali by ste sa na istú chvíľu sem,aby sme predišli nejakým útokom na vašu osobu. Prosím myslite na vaše bezpečie. Ďalej by som vás chcela upozorniť, že Jeho meno je monitorované, tak ho nevyslovujte. Viem, že sa vám zdá otravné to počúvať každú poradu ale je to naozaj dôležité. A v neposlednom rade by som vám chcela oznámiť, že Veľký boj sa blíži. Naozaj si veľmi dobre premyslite či chcete ísť bojovať. S Kingslym sme sa zhodli, že by sme urobili povedzme „výberové konanie“, ktoré by nám ukázalo ako na tom ste. Nemyslím tým, že nepôjdete bojovať. Myslím tým, že budeme potrebovať pár ľudí, ktorý by sa starali o zranených, pár „náhradníkov“ aby sme sa mohli striedať a pár „ochrancov“ aby sme sa nemuseli báť o našu ochranu. Ochrancov myslím , že budú ľudia ktorí dokonale ovládajú minimálne tri rôzne štíty a bude chrániť dvojicu alebo trojicu, ktorý budú iba útočiť. Myslím, že je to rozumné. Dosť sa to osvedčilo pri menších útokoch a myslím, že si sami uvedomíte ako je to dôležité.“ dokončila som, dlho som nemala taký dlhý prejav. Všetci na mňa pozerali, jedni ako na blázna, iný zasa ako na zjavenie anjela Gabriela a ostatný zasa ako na vodcu, dokonca aj Kinsley.

„Cass, nič v zlom, ale na takomto niečom sme sa nerozprávali. Asi si to dnes chcela prebrať ale zabudla si.“ pousmial sa Kinsley.

„OOU.“ zamrzla som.

„Teda rozprávali sme sa o Harrym a o Veľkom boji a tak ale nespomenula si svoj nápad s ochrancami a liečiteľmi. Ale je to veľmi dobrý nápad. Škoda, že si sa vzdala velenia.“ pousmial sa Kingsley. Viem, že aj on sa chcel vzdať velenia ale ja som to urobila skôr. Našťastie vie, že potrebujeme vodcu so skúsenosťami, a on ich má z mnohých bojov zatiaľ čo ja som sedela v laboratóriu a vymýšľala som nové zaklínadlá. Bojov som sa prvýkrát zúčastnila po uväznení Voldemortom. Možno sa znova pýtate prečo ma zajal. Ale je to ťažké povedať, možno kvôli tomu, že som vymyslela pár nepríjemných kliadieb, o ktorých sa neznámym spôsobom dozvedeli Smrťožrúti a chceli tie kliadby používať, hneď ako som sa to dozvedela, zničila som všetky pergameny vďaka ktorým by mohli zistiť ako na to. Preto ma zajali a chceli zo mňa dostať tieto kliadby. Aj tak ich zo mňa nedostali ani útokmi na moju myseľ ani na moje telo. Nikdy by som neprezradila niečo, čo by mohlo ublížiť mojim priateľom.

„Tak teda zahájme hlasovanie. Kto je za?“ spýtala som sa s entuziazmom. Zdvihla sa väčšina rúk.

„Kto nesúhlasí?“ bol medzi nimi aj Sirius.

„Prečo nesúhlasíte?“ pýtam sa.

„Je nás na takú malú akciu málo. Viem, že si myslíš,že by si celý boj zvládla sama, ale nie je nás dosť.“ prehlásil. Ja som sa pousmiala. Ako si môže myslieť, že na všetko vystačím sama? Nevie snáď, že po zaklínadle proti imperiusu budem vyčerpaná natoľko, že budem rada, keď sa dostanem na ošetrovňu?

„Sirius. Zabúdaš, že sú tu s nami členovia Dumbledorovej armády a mnohí iní, ktorí chcú ochrániť svoj domov, Rokfort. Rodičia žiakov, ktorí študovali na Rokforte a tiež sa vďaka Remusovi podarilo dostať na našu stranu zopár vlkolakov a vďaka Hagridovy zopár obrov a poloobrov. Viem, nie je to veľa, no všetci budeme bojovať až kým nezomrieme alebo nevyhrajeme.“ rozohnil sa pán Weasly. Netušila som, že je v ňom toľko bojovnosti, odhodlanosti a sily. Po tomto rozohnenom vystúpení všetci prikývli. Schôdza sa rozpustila po zadelení do mnou navrhovaných skupín, snáď to vyjde tak ako má. Kingsley urobil zopár zmien a zatriedil všetkých do skupín. Mňa, Siriusa a Billa Weaslyho nechal naposledy.

„Vás troch by som poprosil aby ste so mnou išli do knižnice, keď všetci odídu.“ vedela som na čo nás „pozval“ do knižnice, jediný kto nemal tušenia bol Bill. Konečne všetci odišli a my sme sa mohli v kľude porozprávať.

„Bill. Asi si zmätený prečo si tu. A chcem ti to vysvetliť.“ začal Kingsley. Nenechal sa prerušovať, asi sa ponáhľal.

„ Cass spolu so Siriusom vytvorili zaklínadlo či čo to je, ktoré ruší účinky imperiusu.“ Bill sa prudko nadýchol, bol prekvapený. Viem, sám sa to pokúšal, ale nedosiahol výsledky. Ďalej sa do odborného vysvetľovania pustil Sirius. Nikdy som nevedela, že ovláda toľko odborných pojmov, prišlo mi to smiešne. Bill iba prikyvoval alebo sa pýtal doplňujúce otázky a Kingsley iba krútil hlavou na neznámou rečou odoklínača Billa. Po pár chvíľach obaja zmĺkli a Kingsley sa konečne dostal k slovu.

„Keďže ste si už pravdepodobne vysvetlili podstatu tohto zaklínadla môžem začať s plánom. Chcel by som aby ste vy dvaja. ukázal na mňa a Siriusa „ naučili Billa toto zaklínadlo. Dozvedel som sa, že ovláda oheň čo je v našej situácii potrebné a keďže má veľké skúsenosti s odoklínaním je veľmi prínosný. Chcem, aby ste sa vy traja dohodli ako budete toto kúzlo aplikovať na Rokfort, tak aby to vydržalo čo najdlhšie a aby pri tom nikto nestratil vedomie ako Cass pri poslednej skúške, bolo by to veľmi nebezpečné a riskantné. Tak si to medzi sebou vydiskutujte a ty Cass mi daj vedieť kedy sa to všetko odohrá.“ po vrúcnom príhovore odišiel.

Tak sme sa dali do dohadovania. Billovi sme vysvetlili ako čo funguje a on pridal zopár vylepšovákov, najviac sa mi páčilo, že môže zohnať „viazacie kamene“. Majú za úlohu zviazať mágiu okolo pozemkov Rokfortu, takže kúzlo nebude aplikované iba v budove Rokfortu ale na celých pozemkoch. Jediná nevýhoda je, že sú to naozaj veľké kamene, ktoré musíme premiestniť za malú chvíľu na veľa miest. Najlepšie by bolo keby si to môžeme pripraviť teraz, pretože na to sa spotrebuje tiež veľa mágie a energie. Musím niečo vymyslieť so Severusom, aby nám to umožnil. Potom ako sme sa dohodli ako na to a kedy približne budú kamene sme sa rozišli. Ja som sa pokúsila skontaktovať Severusa, dúfam, že sa mi to podarilo. V sprche som si vyliečila zopár menších rán, ktoré som utŕžila pri priateľskom súboji.

Zasa sa mi snívala nočná mora alebo predpoveď budúcnosti. Neviem, že by sme mali v našej rodovej línii nejakú vedmu ani by som tomu neverila. No stále sa mi sníva o tom istom. Dobro síce vyhraje, ale zomrie príliš veľa ľudí, aby sme sa mohli radovať. Ja zomriem tiež i Sirius a Severus. Veľmi veľa ľudí. Musím sa ich pokúsiť ochrániť nech to stojí čo to stojí.

Niekto mi zaklopal na dvere a vstúpil. Prútik som mala ihneď v ruke a chystala som sa prekliať toho kto teraz vstúpil. Našťastie som spoznala Severusovu nenapodobniteľnú chôdzu.

„Dostal som tvoj odkaz. Skôr som nemohol prísť a musím ísť hneď preč. Rokfort sa chystá na bitku. Budúci týždeň sa to všetko začne, buďte pripravený.“ otočil sa na odchod.

„Počkaj ešte. Potrebujem sa dostať kúsok za hranice Rokfortu spolu s pár ľuďmi a šutrami. Asi tak o dva dni.“ oznámim mu. Viem, že to dokáže zachrániť.

„O dva dni je veľká schôdza, na celom Rokforte budem ja a ostatní učitelia. Ale musíte byť rýchli.“ odpovedal a zmizol. Rozhodla som sa, že zajtra dám vedieť Siriusovi, Billovi a pánu Weaslymu. Uložila som sa na spánok, na zajtra potrebujem veľa energie.

Ráno som po rozcvičke so Siriusom som mu navrhla zajtrajší plán, nemal s tým problém, dokonca sa sám ponúkol ísť za Billom a pánom Weaslym. Asi chce aspoň niečo urobiť. Ja som sa zatiaľ pripravovala psychicky.

Onedlho zaznel alarm. Jeden z mojich výmyslov. Je to mapa celého Anglicka. Máme tam modrým vyznačené čisto čarodejnícke dediny, zelenou zmiešané čarodejníkov a muklov, čarodejníkov tam musí byť aspoň dve štvrtiny z počtu obyvateľov a červenou máme muklovské dediny a naposledy Rokfort a Rokville boli čiernou farnou. Práve svietila jedna z mála modrých dedín, vedela som, že v týchto dedinách majú zriadené hliadky tak som sa tam vrhla sam bez posíl. Našťastie to bola skupinka siedmych smrťožrútov nováčikov s jedným skúsenejším. Dostali poriadne na zaučenie. Všetci skončili zviazaný a bezvedomo ležiacich na chladnej ceste. Bolo na mne aby som ich doviedla do malého väzenia v pivnici Grimaulovho námestia. To jediné nebolo chránené Fideliovim zaklínadlom. Tam dostanú najesť a napiť bez prístupu svetla a za relatívneho chladu, bez spoločnosti. Bola som rada,že to prebehlo tak rýchlo.

Ani som sa nenazdala a a bol tu deň ukaladania kameňov. Všetko vyšlo napočudovanie ľahko a rýchlo. Bola som rada, že všetko vyšlo podľa plánu. Celý deň som potom odpočívala a meditovala, aby som nabrala sily na ďalší deň. Keby som vedela čo ma čaká, ani by som nevstala z postele. Výnimočne sa mi nesnívala žiadna nočná mora.

Ráno som sa zobudila do pekného rána. Čiže upršané počasie s pár lúčami slnka. Takéto počasie bolo proste geniálne. Celý deň bol v pohode, dokonca som sa ani so Siriusom nepohádala až kým neprišiel Severus.

„Dnes večer.“ povedal a odišiel preč. Ani som si nestihla uvedomiť čo povedal. Bolo to príliš skoro. Ja ani Sirius sme nedočerpali dostatok energie na zaklínanie. Ihneď sme začali zvolávať Rád a pripravovať všemožné elixíry a maste pre istotu, ak by ich nemala madam Pmfreyová dostatok.

Ani sme sa nenazdali a bol tu večer. Všetci sme čakali pri mape Anglicka kým nezačne pulzovať čierna bodka. Konečne sme sa dočkali. Všetci sme sa naraz premiestnili na určené miesta a začal sa boj. Počula som zvuky boja. Chcela som sa zapojiť, ale mala som svoje poslanie.

Utekali sme kúsok ku základnému a najväčšiemu kameňu. Všetci traja sme spojili svoje sily a začali sme čarovať. Sirius ovládal oheň, ja a Bill sme začalí čarovať. Všetko išlo hladko. Po vyčarovaní tejto ochrany sa uzatvorila ohnivá kupola okolo celých pozemkov. Voldy si pravdepodobne uvedomil, že sa stalo niečo čo sa nemalo. Ihneď ako si všimol viazacie kamene poslal obrov aby ich zničili. No nepomohlo to. Boli začarované proti akémukoľvek útoku, či fyzický alebo magický útok odrazil naspäť k majiteľovi. Na toto narazilo zopár obrov aj čarodejníkov.

Všetci traja sme sa pokúšali dostať na ošetrovňu. Pomocou povzbudzujúcich elixírov sme sa dostali pred dejisko boja. Museli sme použiť zopár štítov, aby sme sa dostali k našim. Hneď ako nás spoznali pomáhali nám dostať sa dovnútra. Na ošetrovni vládol zmätok, v ktorom sa vyznala asi iba madam Pomfreyová. Ľahla som si na prvé voľné lôžko, ktoré som videla. Hneď ku mne niekt pribehol, chcela som iba vodu a nič iné. Neviem či som zaspala, ale zobudila som sa na strašný rachot. Niekde asi spadla stena alebo minimálne pár sôch. Sťažka som sa posadila. Zatočilo sa mi v hlave a zostalo mi na vracanie. Únava sa pomaly strácala. Použila som ešte jeden povzbudzujúci elixír. Postavila som sa na nohy, najskôr som sa musela oprieť o posteľ, aby som to ustála až nakoniec som stála sama a bez pomoci. Vyšla som pred ošetrovňu, kde nebol nikto, zamierila som teda pred hrad. Tam sa ešte odohrávala bitka. Najskôr som sa chcela stiahnuť a ísť odpočívať ďalej, ale nedalo mi to. Musela som sa zapojiť do boja. Pripojila som sa k Nevilovi, Lune a Deanovi. Bolo na nich vidno,že sú unavení ale odhodlaní bojovať za niečo v čo veria. Obdivovala som ich. O pár chvíľ som ich donútila odísť z boja inak by tu odpadli od vyčerpania. Ďalej som sa pripájala k rôznym skupinám až kým som sa nedostala k Voldymu.

„Cassiopea,teba si pamätám.“ zasyčal Voldemort a začal na mňa metať jedno kúzlo za druhým. Nastal môj najväčší súboj. Neštítila som sa použiť najčernejšiu mágiu, akú som ovládala. Vložila som do tohto súboja všetku moju silu a nenávisť. Nenávisť voči všetkému a hlavne voči nemu. Hadiemu ksichtu. Do tohto súboja som išla s tým, že z neho nedostanem živá. Chcela som ho oslabiťpred súbojom s Harrym. Viem, že je Harry silný ale nikto nikdy nevie. Po celý čas som ho nevidela ani raz. Nikdy by nás nezradil. Po tejto myšlienke ma zasiahla smrtiaca kliadba. Nemohla som nič robiť. Po náraze zeleného záblesku som sa nachádzala na zelenej lúke obalenej v bielom závoji z hodvábu. Na druhom konci som videla môjho drahého. Chcela som sa k nemu rozbehnúť a cítiť jeho objatie no niečo ma zastavilo, v strede lúky som narazila do akejsi hmoty. Nemohla som sa pohnúť ďalej. On na mňa smutne pozeral. Po tvári mi stekali slzy. Chcela som ísť za ním. Chcela som pokoj, nič viac.

„Počkaj, ty tam ešte nepatríš.“ ozvalo sa za mnou. Bola tam postava v žiarivo bielom plášti. Mala mužský hlas. Nič iné som nedokázala rozoznať. Vyžarovala z neho neskutočná žiara.

„Ako to, že tam nepatrím? Zasiahla ma smrtiaca kliadba, mala som zomrieť a nájsť pokoj.“ oponovala som.

„Nie si predurčená na smrť. Ty ešte musíš zmeniť svet na lepší.“ presviedčal ma. Krútila som hlavou.

„ Ako môžem urobiť svet lepším? Veď je vo mne toľko nenávisti. Nedokážem prestať nenávidieť. Nie som ten na koho čakáte. Ten ešte len príde.“ otočila som sa. Chcela som prejsť ďalej. Nedokázala som to.

„Ty chceš urobiť svet lepším. Viem to.“

„Chcem urobiť svet lepším, ale so svojim priateľom, so svojou rodinou a priateľmi, so všetkými svojimi milovanými. Sama by som to nedokázala. Láska je to čo robí svet a ľudí lepšími, nie nenávisť! Ako mám byť bez neho? Máme Puto. A to sa nikdy nezmení.“ kričala som.

„Viem,že máte puto. Viem, že bez neho nedokážeš milovať. Viem, že ak sa vrátiš ty, musí sa vrátiť aj on. A preto ti navrhujem, aby ste sa obaja vrátili v inom tele, v iný čas. Ten čas vás bude potrebovať. Budú vás potrebovať ľudia bez lásky. Ukážte im ako milovať a čo je to láska.“ presviedčal ma.

„Naozaj by ste´ma poslali späť aj s ním? „ zašepkala som neveriaco. Iba prikývol. Pozrela som sa naňho. Usmial sa na mňa a prikývol. Chce sa vrátiť na zem a žiť tak ako aj ja. Nikdy som si neuvedomila, že moja túžba žiť je taká silná. Prikývla som aj ja.

Ocitla som sa spolu s ním vo farebnom víre. Videla som jeho nádherné hnedé oči a vrelý úsmev plný lásky. Usmievala som sa aj ja. Už dlho som nebola taká šťastná.

„Čo je svetlo bez temnoty? Čo si ty bezo mňa?“ povedal. Tieto dve vety si zapamätám do konca ďalšieho života. Keby nebolo zla, ako by sme vedeli, čo je dobré? Ako by sme vedeli, že to čo robíme je dobré? Ako by sme vedeli kedy milujeme? V tomto víre som si uvedomila čo je dobro. Dobro je keď robíme to čo cítime. Uvedomila som si čo znamená milovať. Milovať znamená cítiť to čo je dobré. Túto myšlienku som si uchovala až do môjho ďalšieho života.

____________________________________________________________________________

HODNOTENIE

Maat

Splnenie zadania a rozsah: rozsahovo v poriadku no to zadanie nepovažujem za splené -  5 bodov

Originalita: 7 bodov

Štýl a obsah: štýl bol na jednorázovku zle zvolený respektíve neprepracovaný, obsahovo to nebolo také zlé avšak to nebolo pútavé - 6 bodov

-----------------------------
Sklamaná som :-/

18/30

.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.

Simson

Splnenie zadania a rozsah: je to dosť dlhé ale nesplnila zadanie -  6/10

Originalita: 8/10

Štýl a obsah: nebavilo ma to...nebolo to putave - 7/10

21/30

.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.

Klea

1.: Splnenie zadania a rozsah

Uh... dobrá dĺžka. Cez 4600 slov. Doteraz najdlhšia poviedka, čo som v tejto súťaži čítala. A teraz ideme hodnotiť...

Pri tejto poviedke mám prvýkrát dojem, že zadanie nebolo splnené. Predpokladám, že Cassiopea (mimochodom krásne meno - blackovské, oni majú mená podľa nebeských telies) bola protipólom, no ku komu? K tomu mužovi, čo sa objavil na konci? Nemám ani tušenie, kým bol ten muž a v podstate netuším ani to, kto bola Cassiopea.

6/10

2.: Originalita

Nie som schopná vyjadriť sa k originalite. Úprimne musím povedať, že som po tejto poviedke nepríjemne zmätená a vnútorne rozhodená. Drvivú väčšinu takýchto poviedok nikdy nedočítam do konca, čo sa práve teraz, aspoň pre teba, ukazuje ako pozitívum, pretože touto som sa prehrýzla. 

7/10

3.: Štýl a obsah

Zopár gramatických chýb, drobné preklepy, chýbajúce medzery, malé písmená za vetami ukončenými bodkami. Toľko k prvej časti hodnotenia. 

Prvotne som bola zmätená, o kom to vlastne chceš písať. Najmä v okamihu, keď sa do toho zaplietli ešte aj Lily a Severus. 

Cassiopea mi ako hlavná hrdinka nesadla. Nemôžem si pomôcť, no pripomína mi Mary Sue a hrdinky typu Mary Sue mi odjakživa brnkali na nervy. Možno je to len môj dojem, ale mám pocit, akoby bola Cassiopea silene dokonalá. Mocná čarodejnica, silná osobnosť, rodený vodca, hoci ona vodcom nikdy nechcela byť, morálne čistá, hoci poznamenaná temnotou, nezlomná, geniálna... Proste... Neviem... 

Trošku ju zahlaď, pohraj sa s detailami a z Cassiopei sa stane postava, ktorú budem milovať. Len sa s ňou trochu pohraj. Cassiopea je predsa len tvoja, staraj sa o ňu a ona sa ti odvďačí. 

Čo sa týka Siriusa... Celý ten čas hovorí ako mu Harry chýba a chce mu byť nablízku, no pritom ho oklamal tým, že predstieral vlastnú smrť? Keď si odmyslíme, že Sirius od JKR by sa takto pravdepodobne nezachoval a okamžite by bežal za Harrym, aby jeho krstný syn netrpel, nesedí mi takýto Sirius ani sem. Možno, keby si trochu bližšie ozrejmila, prečo to robí. 

Pridám aj poznámočku ohľadne toho delenia mágie. Beriem, že delenie na čiernu a bielu mágiu sa ti nepáči, poviedky čítam tak rada preto, lebo sa stretávam s inými názormi než sú tie moje. No nie je pravda, že čarodejníci nedelia mágiu aj inak. Existuje predsa delenie kúzel na transfiguračné, liečebné, kúzla do domácnosti a iné. Väčšinou je delenie na čiernu mágiu preto, lebo a) pochádzajú z iného zdroja (čierna - chaos, zem, temnota; biela - rád, pokoj, svetlo a i.) b) čierna mágia predstavuje kúzla, ktoré ubližujú, kým naopak, biela, slúži na ochranu a pomoc (napríklad Cruciatus len ťažko vysvetlíš ako dobré kúzlo). Delenie na čiernu a bielu mágiu je tu odnepamäti, nielen vo svete HP. Je to najzákladnejšie delenie mágie. 

6/10

Prosím, neber to odo mňa zle. Poviedka bola dobrá, väčšina z chýb, čo tu boli, boli záležitosti, o ktoré by sa postaral Betareader. Napríklad to, že za priamou rečou ukončenou bodkou dávaš malé písmeno. („Trvalo ti to dlhšie ako som si myslel.“ vysmieval sa mi Sirius.) Možno som mizerný recenzista, no keď už nič iné, aspoň môžem s čistým srdcom povedať, že čítam veľa, takže takéto chyby vnímať zvlášť citlivo. Napriek tomu sú však toto všetko chyby, ktoré sa budú strácať s každou ďalšou napísanou poviedkou. Ktosi raz povedal, že by sa nikdy nestal spisovateľom, keby neskúšal písať. Niekde začať musíme a začiatky bývajú tŕnisté. :-) 

19/30

.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.

Konečný počet bodov: 

58/90