Prečo padáme? Aby sme sa naučili opäť sa postaviť.

Sčasti vysušenou krajinou pomaly kráčal osamelý pútnik. S kapsou na pleci a kapucňou, ktorú mu z času na čas strhol prudší vietor. Ako práve teraz. Ukázala sa bledá, strhaná tvár, čierne polodlhé vlasy, zelené oči s utrápeným pohľadom, a jazva v tvare blesku na čele. Ak by niekto stál dosť blízko, mohol by si všimnúť utrpenie vyžarujúcu z jeho postoja. A ak by niekto prišiel ešte bližšie a pozrel sa mu do očí, videl by vedľa nekonečnej bolesti aj odhodlanie. Odhodlanie zlomeného človeka, ktorý sa rozhodol ísť ďalej. Kvôli nej. No nik tam nestál a nik okrem tichých hôr nebol svedkom mužovho trápenia. A on pozerajúc pred seba spomínal. Utápal sa v spomienkach na človeka, za ktorého by dal život.

Bol práve na prechádzke v lese neďaleko jeho domu, ktorý zdedil po Siriusovi. Zrazu v diaľke začul výkrik a počul zvuk boja. Začal bežať tým smerom a stihol už len vidieť krvácajúce ženské telo ako padá k zemi. Rýchlo sa pustil do zvyšných útočníkov, ktorí boli už dosť unavení a podarilo sa mu ich premôcť. Bežal zkontrolovať dievča a s hrôzou zistil,že je vážne zranená. Vzal ju domov a staral sa o ňu. Po dvoch týždňoch sa konečne prebrala. A vtedy uvidel oči, ktoré ho začali mátať v snoch. Nádherné čierne oči s odleskami tmavomodrej. Oči, ktoré ho už nikdy nepustili.

Jedna slza vytiekla z očí zlomeného muža.

Sedel s ňou vo svojom dome pred krbom. Bol to jeden z tých príjemných večerov, keď sedeli, pozerali do plameňov a zhovárali sa. Zhovárali sa o vojne, o rôznych bytostiach, či len o počasí. Už po jej prebudení zistil, že je poloupírka. Na jej počudovanie, mu to nevadilo. Dohodli sa, že u neho zostane, kým sa jej nevylieči noha. Rozprávali sa o mágii iných bytostí. O jej mágii .Vtedy sa dozvedel, ako sa strana svetla správa k niektorým bytostiam. Že nimi pohŕda, ba až ich nenávidí. Považuje ich za temné tvory ktoré nemajú právo na život len preto, že ich mágia je čierna. Nechápal to. Veď jediné čo ich odlišovalo bolo, že používali iný druh mágie.

„Strana svetla moju mágiu klasifikuje ako čiernu.“ Povedala mu v ten večer. Nemohol tomu uveriť. A pritom ňou dokázala úžasné veci. Vedela vďaka nej liečiť len dotykom. A dokonca mu povedala aj o mučiacich kúzlach bielej mágie.

Pýtal sa „ Prečo je potom mágia rozdelená na čiernu a bielu? Veď obe dokážu to isté.“

A hneď som mal aj odpoveď. Biela mágia sa ľahšie používa na liečenie. Kúzla čiernej mágie sa ľahšie využívajú na ubližovanie.

Spomínala na svojich rodičov. Zabili ich smrťožrúti a odvtedy žije sama.

Ďalšia slza.

Spomienky sa len tak mihali. Výlety do lesa. Jednorožce. Hodiny čiernej mágie. Varenie elixírov. Narodeninová oslava. Rozhovory v jeho dome. Rozhovory vonku. Rozhovory v škole, kde sa nastúpila pod iným menom. Žarty, obnovenie záškodníkov, vytopenie Snapeovho kabinetu, premenenie Dumbledorovho oblečenia na kostým čmeliaka. Prvé vyznania lásky. Prvé rande a držanie sa za ruky...

Slzy si tvorili cestičku dole jeho lícami.

Až prišiel ten deň. Vážny rozhovor pred bitkou. Pred bitkou o Rokfort. Voldemort chcel zaútočiť na školu.

Pozerali vtedy spolu na nočnú oblohu. Nebo bolo pokojné, akoby vojna ani neexistovala. V hlave mu vírila otázka, o ktorej dlho rozmýšľal. Rozmýšľal o tom, čo odlišuje obe strany. Je to iná mágia, iné názory, iné bytosti. No ktorá strana je správna. Nešlo ani tak o Voldemorta, on bol jedným z tých zaslepených fanatikov, ktorí využili iné bytosti k dosiahnutiu moci. Išlo o svetlo a tmu. O ich stály boj. On sám patril k tým svetlým, ona k temným. A predsa medzi nimi nevidel rozdiel, ktorý robil jedného lepším. Rozdiel, ktorý robil jednu stranu lepšiu ako je tá druhá. Spýtal sa jej. Ona sa len s úsmevom spýtala. „Čo je svetlo bez temnoty? Čo si ty bezo mňa? Je to ako dve strany jednej mince. Navzájom sa potrebujú a dopĺňajú. Každá má na vec iný pohľad, každá sa pozerá z iného uhla a nechápu sa. Veď pritom stačí len tak málo. Zahodiť predsudky.“

Pútnik zatriasol hlavou v snahe zbaviť sa sĺz.

Na deň čo nasledoval potom, spomína ako na najhorší v jeho živote. Všade okolo prach, zvuky boja a krik ranených. Straty na oboch stranách. Všade chaos a utrpenie. Od začiatku bojovali spolu, no potom ich rozdelili. Voldemort bol už mŕtvy, no stále sa bojovalo. A on začal mať obavy. So zlou predtuchou ju začal hľadať. Otáčal sa, volal jej meno a vyhýbal sa kliatbám. Vtom ju zbadal. Bojovala neďaleko neho. Aj ona ho uvidela a išla smerom k nemu. Bola nádherná keď prechádzala po bojisku, elegantne sa vyhýbala kliatbám a sama ich vysielala. Jej nádherné hnedé vlasy jej povlávali vo vetre, ktorý sa zosilňoval, a vytvárali okolo nej svätožiaru. Zrazu sa strhla a jedným skokom prekonala vzdialenosť medzi nimi. Strčila ho nabok a hodila sa do cesty kliatbe, ktorá mu mierila na chrbát. Tesne pred tým, než do nej narazila stihla iba povedať „Milujem ťa.“ Nestihol vykríknuť, nestihol nič urobiť. Zastavil sa s ním celý svet. Jeho mozog odmietal uveriť, keď videl padajúce telo. Presviedčal sám seba, že to nie je pravda, že to nie je ona, že je niekde v poriadku. Predtým než stihla dopadnúť na zem ju zachytil a vzal do náručia. S prvou slzou dopadajúcou na jej mŕtve telo spadla aj prvá kvapka dažďa a zablyslo sa. On to už nevnímal. Nevnímal dážď, ktorý ho zmáčal. Nevnímal boj okolo seba. Videl len ju, jej nádhernú bledú tvár, pokoj, akoby len spala a mierny úsmev, ktorým sa s ním lúčila. Čo z toho že vyhrali. Čo z toho že porazil Voldemorta, keď stratil ju. Bytosť, ktorá mu vniesla svetlo do života. Bytosť, bez ktorej už nikdy nebude úplný. Lebo s ňou v ňom umrela aj časť z neho. A keď padala k zemi, niečo v ňom sa trhalo.

Sčasti vysušenou krajinou kráčal osamelý pútnik. S kapsou na pleci a kapucňou, ktorú mu z času na čas strhol prudší vietor. Ak by niekto stál veľmi blízko počul by jeho hlas ako hovorí „Toto som ja bez teba.“ A ak by si ten niekto všimol aj jeho oči, uvidel by, ako v nich zahorel plameň. Zapozeral sa do diaľky a rýchlejšie vykročil. Musí dokončiť to, čo začal. Kvôli nej. Zničí predsudky a spojí nepriateľov. 

____________________________________________________________________________

HODNOTENIE

Maat

Splnenie zadania a rozsah: tu je to v poriadku - 9 bodov

Originalita: Harry zlomený zo smrti milovanej osoby, bojujúci o mier temných bytostí, eeeh, - 5 bodov

Štýl a obsah: štýl nebol zlý ale obsahovo to bolo nepremyslené a neprepracované - 6 bodov

20/30

.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.

Simson

Splnenie zadania a rozsah: -  9/10

Originalita: na toto tema je uz vela poviedok a niektore su o mnoho lepsie  6/10

Štýl a obsah: prijemne na citanie 8/10

23/30

.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.

Klea

1.: Splnenie zadania a rozsah

Nejednalo sa ani tak o to či boli Harry a poloupírka temní alebo svetlí, ale o to ako ich vnímajú ostatní. Harry ako symbol svetla, kým ona bytosť z temnoty. Myšlienka na konci: "Toto som ja bez teba." je jedna z tých silnejších. 

9/10

2.: Originalita

Harry bojuje za práva temných bytostí, zlomený Harry, Harry v partnerstve s upírkou... Toto sú heslá, ktoré obsahuje nejedna poviedka HP. Táto sa zaradila medzi mnohé. 

6/10

3.: Štýl a obsah

Ako milovník fantasy literatúry, starých báji a povestí, mám slabosť pre nadprirodzené bytosti, ku ktorým upíri rozhodne patria. Hoci moja fascinácia sa týka skôr tých hryzúcich upírov, čo si svoje meno zvyčajne zasluhujú (čítali ste Žihadlá?), no napriek tomu máš u mňa bod. Upírov mám rada (pokiaľ nesvetielkujú - nič proti, Ed, ale ty nie si upír). 

Niektoré drobnosti v texte mi prekážali. Medzi výraznejšie sa zaradilo "Ukázala sa bledá, strhaná tvár, čierne polodlhé vlasy, zelené oči s utrápeným pohľadom, a jazva v tvare blesku na čele. Ak by niekto stál dosť blízko, mohol by si všimnúť utrpenie vyžarujúcu z jeho postoja. A ak by niekto prišiel ešte bližšie a pozrel sa mu do očí, videl by vedľa nekonečnej bolesti aj odhodlanie." Reč tela je prvé, čo si na tulákovi odetom v čiernom všimneš a tá už pri vzdialenom pohľade poukazuje na utrpenie, ktoré muž prežíva. 

Prechádzanie medzi minulosťou a prítomnosťou tu bolo trochu trhané, ocenila by som hladší, prirodzenejší prechod.

7/30

22/30

.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.

Konečný počet bodov: 

65/90