Prečo padáme? Aby sme sa naučili opäť sa postaviť.

Harry sedel na lúke, opretý o kmeň stromu a hľadel sa na stromy v lese. Dnes mal Harry sedemnásť rokov.

Posledné mesiace prečítal mnoho kníh o kúzlach, naučil sa všetko, čo ho elfovia dokázali naučiť. Od Tea sa učil boju s mečom, ale aj s dýkou a s lukom. Podľa Tea nebol bojovníkom ten, kto pri sebe nemal za každých okolností dýku. Harry poslušne nosil niekoľko mesiacov dýku na každom zápästí a jednu aj v topánke. Okrem toho mal ešte za opaskom meč, prútik pri sebe nenosil. Za ten čas si na to zvykol a už by bez zbraní nedokázal chodiť. Cítil by sa ako obnažený.

Na chrbte nosil aj luk a tulec so šípmi, ale to nenosil vždy. Práve teraz ležal vedľa neho na zemi, pri sedení ho tlačil na chrbte.

Všetky zbrane, ktoré používal mali na sebe vyryté runy. Tieto runy chránili zbrane pred akoukoľvek mágiou a dokázali ich vytvoriť iba elfovia. Ak sa napríklad meč s elfskými ochrannými runami dostal do dráhy akejkoľvek kliatby, vrátane Avady, pohltil mágiu kliatby. Bolo to fascinujúce a Harry bol fascinovaný. Na to, aby niekto dokázal poraziť elfského bojovníka pomocou mágie potreboval nesmiernu magickú silu a hlboké sústredenie.

Dnes mal narodeniny, konečne má sedemnásť a môže voľne čarovať bez toho, aby ho vystopovalo ministerstvo. Po tom, čo sa celé mesiace učil množstvo čarov si myslel, že bude čarovať až do zbláznenia, ale neurobil to. Namiesto toho tu teraz sedel a hľadel bezmyšlienkovite do lesa.

Počas posledného roku sa mu podarilo ovládnuť živly a bezprútikovú mágiu. Naučil sa ako načúvať prírode a zdokonalil svoje sústredenie pri boji s mečom. Teraz mal už aj Teo problém poraziť ho.

Bol to jeden z najťažších a najkrajších rokov v jeho živote. Po prvý krát bol šťastný, nikto ho nechcel zabiť, našiel si dobrého priateľa, Teo ho zoznámil aj s ďalšími elfskými deckami z dediny a spolu robili kravinu, keď mal Harry voľno.

Zúčastňovali sa na väčšine ich lekcii a radili Harrymu ako poraziť Tea. Harry aj Teo sa na tom dobre bavili, lebo už po dvoch mesiacoch ich dokázal všetkých s prehľadom poraziť. Jediný, kto bol ešte stále silnejší ako on, bol Teo. Jeho obdarený priateľ.

Decká sa dobre bavili, keď sa snažili zistiť, aké je Harryho obdarenie. Ovládanie živlov, načúvanie prírode, boj, nadanie na odvary, mimoriadny šarm, lapač problémov, krotiteľ divých zvierat, mimoriadne nadanie na znemožnenie všetkých na okolo.... Nebolo nič, čo by ich nenapadlo.

Vyskúšali všetky možné aj nemožné možnosti a spolu sa na nich dobre bavili.

Jemne naklonil hlavu na stranu a pousmial sa. Teo prechádzal cez les a stopoval Harryho. Čiernovlasému chlapcovi sa na tvári zjavil hravý úsmev. Vyskočil na nohy, vzal zo zeme luk, zavesil si ho na chrbát, vyskočil, chytil sa konára nad ním a hladko sa naň vyšvihol.

Vyšplhal sa vysoko do koruny tohto obrovského stromu a tam sa na jednom konári oprel chrbtom o kmeň a pohodlne sa usadil.

Sňal si z chrbta luk, natiahol tetivu a priložil k nej šíp, ktorý si vytiahol z tulca. Namieril na okraj lesa a už len čakal, kým sa zjaví Teo.

Nemusel čakať dlho, jeho priateľ sa ani nie o dve minúty vynoril spoza stromov a vošiel na čistinu. Pozrel sa ku stromu, kde zvykol Harry sedávať a keď ho tam nevidel, frustrovane rozhodil rukami a otočil sa späť k lesu. Harry namieril k Teovi a vystrelil. Šíp presvišťal vzduchom a zapichol sa do stromu, tesne vedľa Teovej hlavy. Jeho elfský priateľ siahol po dýke, ktorú mal ako vždy pripevnenú na opasku a hodil ju smerom, kde sedel Harry.

Harry sa rýchlo stiahol za strom, aby ho nezasiahla dýka, ktorú Teo vrhol. Mladý elf ho síce nevidel, ale jeho zmysly pracovali ako vždy dokonale a hodil presne. „Sakra, Teo, Ja som ťa aspoň nechcel zabiť!“ zavolal na neho. Nečakal, že po ňom vrhne nôž. Veď za ten rok predsa obaja spoznali šípy aj spôsob streľby toho druhého. Harry by si už za ten čas Tea s nikým nepomýlil ani keby bol preoblečený za niekoho iného.

„Harry, si v poriadku?!“ zavolal na neho prestrašene Teo. Bol si vedomí toho ako dobre hádže.

Harry rýchlo zišiel zo stromu dole, so zlou predtuchou. Teo k nemu nikdy nechodil, keď bol v lese, vždy rešpektoval jeho potrebu samoty. Niečo sa muselo stať keď sem za ním prišiel a Harry bol idiot že si to nevšimol. Mal si všimnúť, že bol Teo v strehu a mal čakať, že po ňom vrhne nôž, keď zacíti hrozbu.

„Prepáč mi to, Harry, vážne ma to mrzí, ale...“

„Čo sa stalo?!“ opýtal sa ho Harry, čím ho prerušil. Chytil ho za rameno a hľadel mu do očí. Teo tiež položil jednu ruku na jeho rameno.

„Niekto bol v lese.“ Potichu odpovedal. Harry sa na neho zdesene pozrel. Polohu tohto lesa nepoznal nikto a vkročiť do neho mohol len čarodejník. Harry vedel, čo to znamená. Je čas odísť. Nikto nesmie zistiť, že ho elfovia zachránili. Nikto nesmie zistiť, že žije.

„Poslal ťa Alaric, však?“ ticho sa ho opýtal. Teo prikývol a smutne sa na neho hľadel.

„Budeš mi chýbať, vieš o tom?“ opýtal sa Harry.

„Veď aj ty mne, priateľu, ale môžem ti sľúbiť, že toto nie je naposledy, čo sa vidíme.“ Prisľúbil Teo.

„Snáď áno. Neviete, kto to bol?“ na koho si bude musieť dávať pozor.

„Nevieme, ale myslíme si, že to boli Smrťožrúti.“ Odpovedal.

„Takže Tom naberá na sile a jeho stúpenci hľadajú spojencov.“ Povzdychol si.

„Vlkolaci aj upíri budú stáť za ním.“ Skonštatoval Harry. Voldemort im prisľúbil voľnosť a on to aj splní. Ak ovládne čarodejnícky svet, tak budú temné tvory voľné.

Harry sa naučil, že nieje veľký rozdiel medzi bielou a čiernou mágiou, on sám využíval obe. Ale pokiaľ bielu mágiu mohli využívať všetci, tak na čiernu musel mať čarodejník aj nejaké nadanie.

Všetky kúzla sú tvorené zo živlov preto sú mágovia najmocnejší čarodejníci. Oni dokážu porozumieť kúzlam, ktoré sú tvorené z ich živlov. Dumbledore ovládal vodu a Voldemort zas oheň. Harry mal nadanie na všetky štyri živly, ale ani zďaleka ich neovládal tak majstrovsky ako títo dvaja mágovia. Ale bol si istý, že ani jeden y nich nedokáže načúvať prírode tak ako on.

„Budem potrebovať prútik.“ Povedal Teovi. Jeho priateľ siahol do vrecka a vztiahol z tadiaľ Harryho biely prútik, dar od elfov. Harry si ho od Tea so slovkom vďaky prevzal a vložil si ho do puzdra na zápästí.

„Pozdrav našich starých priateľov a Alarica. Odkáž im, že mi budú chýbať a že toto bol najkrajší rok v mojom živote.“ Požiadal ho. Teo prikývol a pevne ho objal. Harry mu objatie opätoval.

„Drž sa, priateľu. Keď sa niekde usadíš, tak mu napíš.“ Uškrnul sa. Harry sa zasmial.

„To ti prisahám.“ Položil si ruku na srdce a uškrnul sa.

Po tom medzi nimi nastalo ticho, ale nie ťaživé. Jednoducho si navzájom hľadeli do očí, Teo mal ešte stále ruku položenú na Harryho ramene a Harry zas držal za rameno jeho.

„Dávaj na seba pozor, braček.“ Povedal mu Teo. Harry sa na neho hrejivo usmial. Teo mu niekedy povedal "braček" a Harry to miloval.

Teo častokrát fungoval ako Harryho nabíjačka. Keď to chcel Harry vzdať, po týždňoch zbytočnej snahy pri učení sa ovládania živlov, prišiel Teo a prinútil ho ísť ďalej. Vždy našiel nejaký spôsob, ako ho dostať z frustrácie a hnevu a nabiť ho energiou.

Výcvik, ktorým Harry prešiel bol ťažký. Musel prečítať mnoho nezáživných kníh, učil sa načúvaniu prírody a ovládaniu živlov, okrem toho sa musel učiť ešte aj učivo siedmeho ročníka na Rokforte. Alaric ho prinútil učiť sa aj runy a aritmanciu, ešte k tomu študoval čiernu mágiu a bojoval s Teom.

Učiť sa ovládať živly a načúvať prírode bolo pre Harryho nesmierne ťažké. Na to, aby to všetko zvládol potreboval dosiahnuť vnútorný pokoj a to bolo ťažké. Harry bol impulzívny, netrpezlivý a príliš emocionálny. Tohto všetkého sa potreboval zbaviť, aby dosiahol vnútorný pokoj. Po celý ten čas bojoval sám so sebou a snažil sa zmeniť svoju podstatu.

Niekoľkokrát skončil na dne. Energia ho opustila a Harry to chcel všetko vzdať. Vtedy prišiel Teo a donútil ho vstať. Za ten rok prinútil Alarica aspoň tridsaťkrát, aby mu dal deň voľna. A nech bol Alaric akokoľvek pevný pri jeho výcviku, keď sa do neho pustil nazúrený Teo kapituloval.

„Je čas ísť.“ Povedal Harry a odstúpil od neho. Teo prikývol.

„Keď budeš mať problémy, tak sa ozvi.“ Prikázal.

„Ja a problémy? Nehrozí. Veď vieš, že ja problémy nemám rád.“ Uškrnul sa na neho Harry.

„Nie, ty ich len vyhľadávaš.“ Povedal Teo.

„To nie je fér, ja ich nevyhľadávam. To oni vyhľadávajú mňa.“ Bránil sa Harry.

Harry naklonil hlavu na stranu a zamračil sa. Príroda sa ozvala.

„Už sa máš vrátiť. Strachujú sa, kde si tak dlho.“ Povedal mu, čo zistil.

„Choď.“ Dodal ešte. Naposledy Tea objal a bez obzretia sa vydal do lesa.

„Bolo mi cťou spoznať ťa, Harry Potter!“ zavolal za ním Teo. Harry sa neotočil, len ticho odpovedal.

„Aj mne Teo, aj mne. Ak sa nikdy neuvidíme, tak vedz, že si bol človekom, ktorého som mal najradšej zo všetkých.“ Hovoril síce ticho, ale vedel, že vietor to prenesie až k jeho priateľovi a on to bude počuť. Potom sa stratil v temnote lesa.

.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.

Z lesa sa vynoril po dvoch dňoch. Bol hladný, smädný a na smrť unavený, ale aj tak bol spokojný. Po celý čas buď bežal, liezol alebo skákal, podľa toho, čo bolo potrebné.

Nemal dokonca ani čas na to, aby sa najedol, lebo ho po celý čas niekto prenasledoval. Počas cesty sa okolo neho vystriedali asi dvadsiati prenasledovatelia, ktorý ho chceli zabiť.