Choď na obsah Choď na menu
 


25. 3. 2013

10. Tajomná komnata, 1. časť

10. Tajomná komnata

 

 

 

Harry pred zvonením skočil ešte do Chrabromilskej veže a vzal si odtiaľ potrebné knihy a pomôcky. Potom sa vybral do žalárov, na dvojhodinovku elixírov so Slizolinom. Bol zvedavý na to ako na neho bude Snape reagovať. Dalo by sa povedať, že počas prázdnin na Grimmauldovom námestí medzi nimi zavládlo prímerie. No, Harry mu každopádne dá čo najmenej dôvodov na strhnutie bodov alebo prípadný trest, ak by sa pre nejaký rozhodol. Aj keď bolo otázne, či sa mu to aj podarí. Keď sa Snape rozhodol, že niekomu navarí trest, tak si nejaký dôvod našiel. Harry o tom vedel svoje.

U Harryho sa dôvody na trest toto leto rapídne znížili. Elixíry mu idú omnoho lepšie ako predtým, aby nie, keď mu ich Eldewey polovicu času, ktorý spolu strávili vtĺkala do hlavy. Aj jeho sebaovládanie sa zvýšilo, už sa nedá tak ľahko vyprovokovať. Okrem toho, profesor Snape očividne konečne pochopil, že Harry nie je reinkarnáciou Jamesa Pottera, ale jeho synom. Nemôže za chyby, ktoré urobil kedysi on a vôbec nie je na vlas rovnaký ako bol jeho otec.

 

Pred triedou už stáli nastúpený jeho spolužiaci z oboch fakúlt. Slizolinčania stáli na jednej strane širokej chodby a potichu sa rozprávali. Pritom nezabúdali vrhať na Chrabromilčanov znechutené a opovržlivé pohľady.

Chrabromilčania zas stáli oproti nim, na druhej strane chodby a taktiež sa spolu rozprávali. Na rozdiel od Slizolinčanov však hlasnejšie. Samozrejme ani oni nezabúdali na svojich slizolinských spolužiakov zúrivé pohľady.

 

Harry kývol na pozdrav Dracovi, Amber, Pansy, Theodorovi a Blaisovi. Menovaný mu na pozdrav pokývali hlavou. Amber mu k tomu venovala malý úsmev. Mladý Chrabromilčan sa postavil vedľa Rona a Hermiony, presne ako sa od neho očakávalo a oprel sa o stenu.

„Kde si bol, Harry? Nevedeli sme ťa nikde nájsť!“ vyčítala mu Hermiona okamžite jeho neprítomnosť.

„Nebol si v izbe a ani na raňajkách, báli sme sa o teba!“ doplnil ju Ron. Harry sa na neho pozrel trochu skepticky. Túto vetu mu nadiktovala Hermiona, aby ju povedal alebo vzišla z jeho vlastnej hlavy? Premýšľal.

„Potreboval som si prevetrať hlavu.“ Odpovedal jednoducho.

„A to si nám nemohol aspoň nechať lístok, kde si? Báli sme sa o teba, Harry!“ vyčítala mu Hermiona. Ako sa mu toto mohlo predtým zdať starostlivé? Aj predtým mu liezla Hermiona s tým jej –musím vždy vedieť kde trčíš – otravná, ale bol rád, že sa o neho niekto skutočne zaujíma. To bol skutočne taký blbý? Odpoveď na túto otázku v sebe našiel takmer okamžite. On len túžil po niekom, kto by ho mal rád takého, aký naozaj je. Chcel zažiť ten pocit, keď je niekto milovaný. Bolo mu jedno, kto to bol. Záležalo iba na tom, aby ho mal rád. Hermiona a Ron sa mu zdali byť dobrými priateľmi a netrvalo dlho, kým si v jeho živote rezervovali veľmi vysoké miesto.

 

Dvere na učebni elixírov sa pôsobivo rozrazili, čo spôsobilo, že sa väčšina študentov strhla. Snape sa rýchlosťou blesku vyrútil z dverí a prebehol ešte stále vydesene hľadiacich žiakov pohľadom. Na moment sa pristavil na škeriacom sa Harrym. Bolo naozaj zábavné, že sa žiaci ešte aj teraz, po piatich rokoch, strhávali pred Snapeom. Nuž, profesor vedel byť niekedy skutočne hrozivý.

„Do triedy!“ vyštekol chladným hlasom. Všetci okamžite poslúchli, nikto od neho nechcel dostať trest.

Harry sa spolu s Hermionou na jednej strane a Ronom na druhej posadil do jednej zo zadných lavíc. Na miesto, kde sedávali už niekoľko rokov. Snape sa na nich otočil a premeral si ich pohľadom.

 

„Kto z vás mi vie povedať niečo o Rodovom poznaní?“ opýtal sa odrazu. Harryho spolužiaci sa na Snapea hľadeli ako na zjavenie. V učebnici nemajú nič o tomto elixíry a Harry pochyboval, že by ho niekto z Chrabromilu mohol poznať. Samozrejme, Slizolinčania sa začali hlásili. Tento elixír bol využívaný v čistokrvných rodinách, pri dohodnutých manželstvách. Rodiny sa tak uistili, že sa v rode zachová čistá krv. Hermiona sa na Snapea hľadela ako na zjavenie. Po prvý krát nepoznala odpoveď na nejakú otázku a to, že na ňu poznali odpoveď Slizolinčania ju neskutočne dopálilo.

„To urobil naschvál, chce potopiť Chrabromilčanov. Pozrite sa na Slizolinčanov, oni to vedia, musel im predtým povedať, čo je to za elixír.“ Zasyčala.

„Hermiona, tento elixír poznám aj ja. Je známy, Snape im nič nepovedal.“ Uviedol ju Harry na pravú mieru. So zadosťučinením sledoval neveriacky výraz, ktorý sa usadil na jej tvári.

„Ty ho poznáš a nič si mi o ňom nepovedal?“ zasyčala.

„Myslel som si, že ho poznáš.“ Pokrčil Harry plecami. Samozrejme, vedel, že ho nepozná, ale to ona vedieť nemusela.

 

„Slečna Grangerová, som si istý, že nám o tomto elixíry niečo poviete, keď máte tú drzosť vyrušovať svojich spolusediacich.“ Ozval sa spoza nich chladný Snapeov hlas. Hermiona a Ron sa vydesene strhli a obrátili sa na profesora. Harry ho ucítil, keď sa k nim prikrádal, takže sa nezľakol, ale aj tak sa k nemu otočil.

„N-n-nepoznám ho, p-pane.“ Sotva zašepkala hnedovlasá čarodejnica. Hermionina tvár nabrala sýto červený odtieň a sklopila zrak.

„Prosím, slečna Grangerová? Som si istý, že ak je vaša inteligencia aspoň spolovice taká vysoká ako tvrdíte, tak dokážete sformulovať pár jednoduchých viet.“ Reagoval Snape hlasom plným irónie aj keď presne vedel, čo povedala. Hermionina tvár nabrala ešte červenšiu farbu.

„N-neviem, pane.“ Hlesla už o niečo hlasnejšie. Jej tichý hlas sa rozliehal stíchnutou učebňou. Chrabromilčania sa začali tváriť neveriacky a Slizolinčania sa naopak začali uškŕňať. Na tento okamih čakali veľmi dlho.

„Ale, ale, slečna Všetko viem nepozná odpoveď? Odoberám Chrabromilu desať bodov za vyrušovanie na hodine a ďalších desať bodov za to, že nepoznáte odpoveď.“ Uškrnul sa na ňu.

„Ale....ale, pán profesor.... tento elixír sme sa nemali učiť. Nemáme ho v osnovách.“ Zašepkala. Na Snapeovej tvári sa zračil nebezpečný výraz. Harry proti nemu už nič nemal a vôbec sa ho nebál, ale to nemenilo nič na tom, že by nechcel byť na mieste človeka, na ktorého je zameraný takýto pohľad.

„Myslíte si, že viete lepšie ako ja, čo vás mám a čo nemám učiť, slečna Grangerová?! Ak áno, tak sa mýlite! Odoberám Chrabromilu päťdesiat bodov za podkopávanie autority a ďalších dvadsať za odvrávanie učiteľovi. Len tak ďalej, slečna Grangerová a prekonáte stovku.“ Jeho hlas sa hrozivo niesol po triede. Hermiona sa triasla na celom tele. Neodvažovala sa na Snapea, hrozivo sa týčiaceho nad ňou ani pozrieť.

„Rozumeli sme si?!“ opýtal sa jej chladným hlasom. Hermiona mlčala, namiesto odpovede sa ešte viac roztriasla.

„Desať bodov z Chrabromilu za ignoráciu učiteľa. Odpoviete mi už konečne alebo vám mám zraziť ďalšie body?“ zasyčal nebezpečne. Hermiona namáhavo prehltla a zodvihla na neho uslzené oči.

„A-áno, pane.“ Takmer vzlykla.

„Áno rozumeli sme si alebo áno mám vám zraziť ďalšie body?“ nedal jej pokoj. Hermione sa roztriasla spodná pera.

„R-rozumeli sme s-si, p-pane.“ Na konci vety vzlykla. Snape si ju s opovrhnutím prezrel.

„Nechápem ako niekoho ako ste vy mohli zaradiť do Chrabromilu, nijaká odvaha.“ Z jeho hlasu bolo jasne cítiť opovrhnutie nad jej existenciou. Hermiona žalostne zakvílila, ale nič na to nepovedala. Ron vedľa nej ju objal okolo pliec, ale tiež nič nepovedal. Bolo na ňom vidieť, že sa ho bojí.

 

Odrazu sa Snape prudko otočil na Harryho. Tentoraz to bol on, do ktorého sa zabodával pohľad jeho čiernych očí. Jeho pohľad však nebol ani zďaleka taký opovrhujúci a chladný ako keď sa hľadel na Hermionu.

„Tak čo, pán Potter? Dopadnete rovnako ako vaša vševedúca spolužiačka alebo mi poviete správnu odpoveď na moju otázku? Ako žiak šiesteho ročníka by ste tento elixír mali poznať.“ Hľadel sa na neho s miernym očakávaním. Nikto okrem Harryho, ktorý sa mu priamo díval do očí si jeho záujem nemohol všimnúť. Asi čakal, že keď na Grimmauldovom námestí predviedol značné znalosti elixírov, tak bude tento elixír poznať. Teraz by nemohol odpovedať zle ani keby tento elixír nepoznal, podľa všetkého by si v tom prípade odpoveď domyslel podľa názvu. Z nejakého jemu neznámeho popudu nechcel Snapea sklamať. Záležalo mu na tom viac ako by si kedy dokázal priznať. Odrazu mal pocit, akoby tým sklamal niekoho, kto v jeho srdci zastáva podobné miesto ako predtým Sirius.

„Ako už vyplýva z názvu, Rodové poznanie je elixír, pri použití ktorého spoznáme svoj rod, dozvieme sa z neho, kto boli naši predkovia. Je využívaný prevažne v čistokrvných rodinách, pri dohodnutých manželstvách. Rodiny sa tak uisťujú, že partneri alebo partnerky ich dedičov budú hodní zachovávať ich rod. V čarodejníckom spoločenstve patrí medzi známe elixíry.“ Pokojne odpovedal Harry aj napriek tomu, že mal žalúdok nepríjemne stiahnutý.

„Aj tak by sa to dalo povedať.“ Prikývol Snape. Harrymu odpadol kameň zo srdca. Zdal sa byť s jeho odpoveďou spokojný, čo sa však nedalo povedať o Hermione. Tá sa zložila ešte viac, keď zistila, že Harry pozná odpoveď na otázku, na ktorú ona nie.

Snape sa od nich opäť vzdialil a jednoduchým mávnutím prútika nechal na tabuli zviditeľniť postup prípravy elixíru. 

 

„Ako už povedal pán Potter, Rodové poznanie slúži na rozpoznanie...“ ďalej ho už Harry nepočúval. Snapeove výklady bývali zaujímavé a ten kto ho naozaj počúval sa mohol naučiť skutočne užitočné veci, ale jeho teraz trápilo niečo iné. Prečo sa tak strašne bál, že by Snapea sklamal? Na chvíľu mal pocit, že by mu zlomilo srdce, že by to na neho už bolo priveľa, ak by od seba odohnal niekoho ďalšieho. Mohlo by sa stať, že by si k Snapeovi vytvoril nejaký vzťah? Len na základe porozumenia, ktoré našli v ten deň na Grimmauldovom námestí? Bolo by to možné, Harry na to bol dostatočne hlúpy. Otázkou však zostáva ako by na to zareagoval Snape a či cíti niečo aspoň vzdialené tomu, čo Harry.

 Rozhodne bude pre neho najlepšie o tomto pomlčať a zabudnúť na to. Ak by aj Snape mal záujem byť Hattymu bližší, o čom Harry silne pochyboval, tak by to nešlo. Bol predsa Dumbledorov špión, tým, že by ho vídavali v spoločnosti Pottera by si mohol narobiť nechcené problémy.

 

Harry potriasol hlavou, keď im Snape prikázal aby začali variť. Teraz nie je čas na to, aby sa zameriaval na podobné myšlienky, musí sa sústrediť.

Príprava Rodového poznania mu išla od ruky. Už nejakú dobu nevaril nijaký elixír, bolo príjemné opäť vypnúť a sústrediť sa iba na bublajúci kotlík a prísady pred ním. Snape ho počas jeho prípravy pozore sledoval, Harrymu jeho pohľad neušiel, ale ignoroval ho.

Hermione sa s elixírom nedarilo ani zďaleka tak dobre ako Harrymu. Kvôli jej roztraseným rukám mala prísady pripravené otrasne a do elixíru sa jej podľa všetkého zamiešali aj nejaké slzy. Jej elixír nemal na konci svetlučkozelenú farbu ako mal mať, ale purpurovú a bol aj o niečo hustejší. Ron na tom nebol o nič lepšie. V jeho kotlíku bolo jasnožlté...čosi. Inak to nazvať nevedel. Červenovlasý mladík dnes vzorku elixíru asi neodovzdá, jedine, ak by ju odtiaľ vysekal.

Zato Nevillov elixír vypadal prekvapivo dobre. Nemal síce svetlučko zelenú farbu, ale skôr takú trávovo zelenú, ale aj to bolo na jeho pomery báječné. Samozrejme ani Gabrielov elixír bol perfektný. Gabriel sedel na hodine vedľa Nevilla, ale Harry si nevšimol, že by mu nejako radil. Vrhol na Gabriela spýtavý pohľad. Čiernovlasý mladík sa na Harryho mierne uškrnul a nesúhlasne pokrútil hlavou. Taktiež mu naozaj neradil.

„Neville, tvoj elixír je vynikajúci.“ Pochválil ho Harry. Menovaný sa začervenal potešene a zahanbene zároveň.

„Tvoj je lepší.“ Zamrmlal. Harry sa usmial.

„Očividne sa nám obom pošťastilo.“ Zaškeril sa.

 

Sotva to dopovedal, rozľahol sa triedou hlasný výbuch. Harry a Neville sa obaja prekvapene strhli a otočili sa k zdroju toho rámusu. Obaja sa zarazili, keď si všimli Hermionu ako s tvárou a vlasmi pokrytými čiernou sadzou šokovane hľadí do svojho kotlíka. Vlasy jej podivne odstávali na všetky strany, asi tak, akoby strčila prsty do zástrčky.

Snažila sa ešte nejako opraviť svoj elixír, ale nemyslela pri tom. To malo za následky, že jej kotlík vybuchol. Po prvý krát v živote. Slizolinčania sa pri pohľade na ňu rozosmiali.

Harry vrhol rýchly pohľad na Gabriela a Nevilla. Gabriel sa otvorene škeril, Hermiona sa mu nepáčila od prvého momentu. Čo ho však prekvapilo bolo, že aj Neville mal na tvári ťažko skrývané pobavenie.

„Ja... prepáč, Harry. Nemôžem si pomôcť, ale mám taký dojem, že si to zaslúžila. Vždy sa robila, že je niečo viac ako my, toto jej podľa mňa pomôže vrátiť sa späť na zem.“ Ospravedlňoval sa Neville, keď si všimol jeho prekvapený výraz. Na Harryho tvári sa objavil široký úškrn.

„Neville, podľa mňa máš úplnú pravdu. Skutočne si to zaslúžila.“ Podporil ho.

 

Hermiona vyfasovala spolu s Ronom trest. Harry vtedy nebol na svojom mieste, takže sa mu vyhol. Ona ani Ron nemohli svoje vzorky odovzdať a preto automaticky dostávajú T. Hermiona sa po tom, čo jej Snape strhol ďalších tridsať bodov nervovo zrútila a Ron ju musel z triedy doslova vyniesť. Harrymu jej prišlo až ľúto, keď ju takto videl. Predsa len, kedysi bola jeho priateľkou a on ju mal skutočne rád. Okrem toho, nikdy nemal chladné srdce a vedel odpustiť. Ale zaslúžila si to, to musel uznať.

 

„Čakal som, že profesor sa otočí aj na mňa a povie mi, že ani ja nie som hodný Chrabromilu. Viete, vtedy, keď to hovoril Hermione.“ Priznal potichu Neville, keď spolu s Gabrielom mierili na ďalšiu hodinu. Harry a Gabriel sa na seba pozreli.

„Vieš, Neville, ja sám som pochyboval, či naozaj patrím do Chrabromilu a ver mi, že som na to mal dobré dôvody. Avšak od vtedy ako som v Tajomnej komnate vytiahol v klobúka Chrabromilov meč som si konečne istý tým, že sem naozaj patrím. Ty si mi dokázal, že do Chrabromilu patríš už v prvom ročníku, kedy si sa postavil mne, Ronovi a Hermione. Bol si sám na nás troch.“ Všimol si, že Neville chce protestovať, ale zarazil ho zodvihnutím ruky.

„Nestačí ti to? Tak môžem pokračovať. V druhom ročníku si sa so mnou zhováral aj napriek tomu, že o mne všetci tvrdili, že som bol Slizolinov dedič. V štvrtom ročníku si ma ako jeden z mála neobvinil, že som dal do Ohnivej čaše svoje meno. To o mne tvrdili dokonca aj Ron s Hermionou a to tvrdia, že sú mojimi najlepšími priateľmi. A minulý rok... Stál si na mojej strane aj napriek tomu, že ma všetci odsúdili. Spolu s niektorými ostatnými žiakmi sme vytvorili DA, kde sme sa učili ako sa brániť. A nakoniec, išiel si so mnou na ministerstvo mágie, kde si vedome a dobrovoľne riskoval svoj život, pretože si mi chcel pomôcť. Na to nikdy nezabudnem, som tvojím a Luniným dlžníkom.“ Dokončil.

„Toto sú rozhodne prejavy Chrabromilčana.“ Súhlasil s Harrym Gabriel. Neville sa na Harryho a Gabriela vďačne usmial. Dvaja Chrabromilčania mu úsmev vrátili, Nevillovi odvaha nechýbala, len ho bolo niekedy treba mierne postrčiť. Ak mu chýba sebavedomie, tak sa už postarajú o to, aby ho nadobudol.

 

Harry vedel, že tento rok sa mu Obrana nebude páčiť hneď ako vošiel ich nový učiteľ do triedy.

„Dobrý deň, žiaci, moje meno je Robert Levis a od dnešného dňa som vašim učiteľom Obrany proti čiernej mágii.“ Predstavil sa. Jeho hlas bol jasný, vôbec nesedel k tučnému telu čarodejníka.

„Takže, dnes si vás preskúšam z útočných kúzel.“ Začal hneď ako vošiel do triedy. Chrabromilčania sa začali radovať, vyzeralo to tak, že majú po Removi konečne dobrého učiteľa. Harrymu sa ale vôbec nepáčil pohľad, ktorý na neho pri týchto slovách vrhol.

„Takže, tieto dva týždne budeme pracovať na kúzle Relacio. Budete ho skúšať až do vtedy, kým si nebudem istý, že ho dokonale ovládate.“ Začal svoj výklad. Harry sa zamračil. A teraz to príde, dodá niečo, čo sa mi rozhodne nebude páčiť. Pomyslel si Harry. Jeho zmysly na neho doslova ziapali, že sa niečo určite pokazí.

„Pán Potter, odporučili mi vás ako najlepšieho žiaka z ročníka. Rozhodol som sa preto, že keď nemáme na čom skúšať kúzla, ktoré sa budeme učiť, tak na to využijeme vás. Určite poznáte nejaké kúzlo, ktoré vás ochráni pred pádom na zem. Vaši bývalý profesori ma informovali, že ste minulý rok viedli nelegálnu organizáciu, v ktorej ste učili žiakov brániť sa. Podľa toho usudzujem, že musíte mať vyššie schopnosti ako vaši spolužiaci, preto ste na toto miesto najvhodnejší.“ Harry privrel oči. Ďalší ministerský človek. To sa dalo čakať. Ministerstvo je pod Voldemortovou nadvládou, budú sa ho chcieť zbaviť.

 

„Tak vstaňte a poďte sem.“ Prikázal mu profesor. Harry sa poslušne postavil a vybral sa k nemu. Chrabromilčania sa už ani zďaleka nezdali byť taký spokojný ako predtým, hlavne členovia DA sa tvárili, akoby im niekto strelil. Cestou na neho vrhali pohľady, ktoré mu sľubovali, že budú pri čarovaní šetrný. Bol predsa ich učiteľom, no nie?

„Odsuňte lavice.“ Prikázal Levis Harrymu. Harry dvakrát mávol prútikom ani sa neobťažoval s tým vyriecť nahlas kúzlo. Aj tak sa v šiestom ročníku budú učiť kúzliť neverbálne. Levis sa nad jeho konaním zamračil, jeho spolužiaci sa na neho naopak obdivne pozreli.

„Viete kúzliť neverbálne?“ opýtal sa ho chladne učiteľ. No tak asi áno, keď mu práve predviedol neverbálne kúzlo.

„Áno, profesor.“ Súhlasil pokojným hlasom.

„Kde ste sa to naučili?“ pýtal sa ho Levis ďalej.

„Doplnkové štúdium, profesor.“ Odpovedal.

„Kvôli čomu ste sa venovali doplnkovému štúdiu? Pokiaľ viem, tak vás nikdy takéto veci nelákali.“ Vyzvedal ďalej.

„Myslíte si, že mi postačí učivo, ktoré sa učí na škole v porážke Voldemorta?“ opýtal sa Harry sucho. Levis sa pri Voldemortovom mene strhol a väčšina triedy s ním. Harry bol hrdý na svojich žiakov z DA, oni znášali jeho meno statočne. Na toto profesor nič nepovedal. Rád by, ale došli mu slová a nemal dostatočne rýchlu myseľ na to, aby hneď vymyslel nejakú zmysluplnú urážku. V tomto nemal na Snapea nikto. Myseľ profesora elixírov bola jednoducho brilantná.

 

Postavil sa pred triedu a predbežne očaroval všetky steny, lavice a podlahu vankúšovým kúzlom. Vyčkávavo sa zahľadel na Levisa.

„Môžete začať.“ Povedal Levis. Nikto sa však k útočeniu nemal. Tučniak s ulízanými hnedými vlasmi sa na Chrabromilčanov a Slizolinčanov nepekne zamračil.

„Do radu!“ štekol. Je nutné podotknúť, že jeho iritovaný tón nemal ani zďaleka taký účinok ako ten Snapeov. Vpredu stála väčšina Slizolinu, za nimi DA a potom ešte za nimi Slizolinčania s ktorými sedel Harry vo vlaku. Ostatný Slizolinčania sa na svojho princa zmätene pozorovali. Každý čakal, že sa bude Draco hrnúť na začiatok a vychutná si to, že môže Harrymu spôsobiť aspoň nepríjemný pocit, keď už nič. Mladý Slizolinčan na to ale nevyzeral. S neutrálnym výrazom stál medzi Blaisom a Theodorom a hral sa s prútikom.

 

Harry sa zhlboka nadýchol a zatvoril oči. Obával sa, že ak by ich nechal otvorené, tak by sa pred kúzlom uhol. Už teraz to nebude mať ľahké, keď bude to kúzlo cítiť. Prútik mal odložený, aby sa mu náhodou nezlomil.

Prvý žiak na neho namieril prútikom a vyriekol kúzlo. Do Harryho v priebehu troch sekúnd narazilo kúzlo a hodilo ho o stenu. Takto sa postupne vystriedali všetci a potom odznovu a odznovu. Celkom sa stihli otočiť päťkrát. Členovia DA a jeho nový priatelia boli k nemu jemný, pri nich si príliš nezalietal. Ostatný SLizolinčania mu to všetko vynahradili, keď ho dobre mierenými kúzlami hádzali o steny.

 Nebolo to vôbec príjemné aj napriek tomu, že mal triedu očarovanú pred zranením. Let vzduchom bol hrozný, no dopady bývali niekedy ešte horšie. Ak sa mu náhodou podarilo pretočiť sa vo vzduchu a naraziť na stenu dolu hlavou, tak ho dopad bolel poriadne. Náraz o stenu aj o zem bol stlmený, ale Harry sa pri strete zo zemou niekoľkokrát podivne skrútil. Raz dokonca Harrymu v krku zapraskali kosti tak nahlas, že si každý myslel, že je po ňom. Ak sa pretrhne miecha, tak je aj pre čarodejníka problém zachrániť pacienta.

 

Po prvej hodine sa cítil maximálne vyšťavený. A to ich ešte čakala druhá. Hneď ako im dal Leving chvíľu na vydýchnutie sa k nemu nahrnuli všetci s DA, okrem Rona  Hermiony, tí sa ešte stále nevrátili z nemocničného krídla. Najviac mu však pomohol Gabriel. Kým jeho žiaci nadávali na Levisa, on vytiahol prútik a začal ho ošetrovať.

Slizolinčania a Chrabromilčania získali na prvej hodine dokopy asi sto bodov. Aspoň na niečo bolo Harryho lietanie po triede dobré.

„Nebude to trvácne, elixír by bol rozhodne lepší, ale na istý čas ti to pomôže. Vďaka tým ochranným kúzlam, ktoré si si vyčaroval okolo triedy nemáš nič polámané, si len dotlčený. Po vyučovaní by si mohol skočiť do nemocničného krídla, som si istý, že vaša liečiteľka bude mať nejaké elixíry, ktoré ti pomôžu. Minimálne sa vyhneš zbytočným bolestivým modrinám.“ Poradil mu Gabriel. Alebo si nejaký elixír sám vyrobím.  Doplnil ho v duchu Harry.

„To je dobré, vďaka. Nevedel som, že ovládaš liečivé kúzla.“ Podivil sa. Gabriel sa záhadne usmial.

„O mne toho nevieš ešte veľa.“ Žmurkol na Harryho. Zelenooký mladík sa usmial. Každý má svoje tajomstvá, niekto väčšie, iný menšie. Sám Harry má svoje tajomstvá. Jedným z nich je to, že je potomkom dvoch najmocnejších rodov na svete. Mortem a Vitae. Nosí síce iba meno Mortem, ale to bude preto, lebo hlavne Smrť bola jeho učiteľkou a sprevádzala ho aj odvetviami mágie, ktoré spolu s Aaronom preberali. A okrem toho, Eldewey si ešte nikoho zo žijúcich ľudí nevyvolila. Harry bol prvý a v najväčšej pravdepodobnosti aj posledný.

 

Dalo by sa povedať, že druhá hodina bola príjemnejšia ako tá prvá. Harryho spolužiaci sa celý čas sťažovali, že to kúzlo nezvládajú a stále ho kazili a to aj napriek tomu, že ho hodinu predtým zvládali. Všetky body, ktoré Levis predtým udelil dvom triedam im teraz aj stiahol. Dokonca ani Slizolinčania na neho neútočili tak ako predtým. Na konci hodiny mali takmer všetci Chrabromilčania a dokonca aj polovica Slizolinu trest. Draco, Blaise a ani Theodore medzi nimi neboli, ale Pansy a Amber áno.

Leving odchádzal z triedy zdanlivo spokojný, študenti naopak nahnevaný. Harry odchádzal z triedy ako posledný. Neville sa ponáhľal na Herbológiu, vždy býval na hodine medzi prvými. A Gabriel išiel za Chralotte, aby si pred Herbológiou užili chvíľu pokoja. Harry ho k tomu musel prinútiť, lebo ho nechcel nechať ísť samého.  Nechápal to, nemal by sa pubertiak snažiť byť čo najviac so svojou láskou?  

Cestou rokfortskými chodbami a potom pozemkami premýšľal. O všetkom a o ničom. Jeho myseľ sa zaoberala Snapeom, jeho úlohou, novými študentmi s ktorými si zhodou náhod dokonale sadol, tým, čo povie Dumbledorovi, Voldemortovými horcruxmi, podivným správaním Slizolinčanov a všeličím iným.

 

V učebni Herbológie ho už čakali Gabriel, Neville a Chralotte. Harry sa hneď vybral k nim, budú pracovať spolu.

„Ako sa ti darí v Bystrohlave?“ opýtal sa Charlotte. Blondínka sa na neho príjemne usmiala.

„Dobre. Učivo zvládam, nedostatkom inteligencie netrpím, len mi niekedy tak trochu chýbajú Gabriel a Amber. Bola som zvyknutá, že všade chodievame spolu. Predtým sme neboli rozdelený do nijakých fakúlt.“ Odpovedala. Harry chápavo prikývol. Aj jemu by chýbali priatelia, keby mal byť od nich odrazu odstrihnutý.

„Neboj, zvykneš si. Okrem toho s Amber a Gabrielom môžeš byť vždy po vyučku, ráno a cez víkendy.“ Snažil sa ju utešiť. Charlotte sa na neho opäť usmiala.

„Ja viem.“  Povedala. To prišlo Harrymu vtipné, Bystrohlavčania naozaj vedia. Preto sú Bystrohlavčania.

 

„Takže žiaci, dnes budete vytláčať Buberózový hnis, vie mi niekto povedať, na čo slúži?“ opýtala sa profesorka Sproutová. Dnes tu nebola vševedúca Hermiona, ktoré by zodvihla ruku. Namiesto nej to trochu neisto urobil Neville.

„Áno, pán Longbottom?“ opýtala sa ho profesorka Sproutová.

„Buberózový hnis je vynikajúcim prostriedkom proti odolnejším formám akné. Nezriedený však pôsobí ako kyselina a po dotyku s pokožkou ju vyžerie alebo navrú bolestivé pľuzgiere. Taktiež sa využíva v mnohých elixíroch.“ Odpovedal Neville. Najskôr hovoril neisto, ale ku koncu bol jeho hlas jasný. Profesorka Sproutová ho obdarila úsmevom.

„Výborne, pán Longbottom. Desať bodov pre Chrabromil za správnu odpoveď.“ Pochválila ho profesorka. Neville sa začervenal.

„Hermiona sa môže ísť pri tebe niekam zahrabať.“ Pošepkal mu Harry. Tíško sa zachichotal, keď sa červeň na Nevilovej tvári ešte prehĺbila.

 

Do konca hodiny im Neville zarobil ešte ďalších dvadsať bodov a jeho pričinením odchádzala Sproutová z triedy so širokým úsmevom. Harry zachytil ako si mumlá niečo o výnimočne nadaných študentoch.

„Mám taký dojem, Neville, že si si získal srdce našej drahej profesorky Sproutovej.“ Podotkol Gabriel cestou späť do hradu. Harry sa široko uškrnul a Neville sa začervenal.

„Pravda, cestou von som ju počul ako o tebe hovorila.“ Prezradil Harry.

„Čo hovorila?“ spýtal sa Neville dychtivo. Gabriel na neho mrkol aj on to počul.

„Niečo o tom, že si výnimočne nadaný žiak.“ Usmial sa na Nevilla. Večne neistý Chrabromilčan sa rozžiaril.

„To vážne?“ uisťoval sa.

„Podľa teba klamem?“ opýtal sa ho Harry s nebezpečným podtónom.

„Nie, to určite nie! Len sa mi to zdá neuveriteľné.“ Bránil sa hneď Nev.

„Čo ti na tom príde neuveriteľné? Rastlinám sa rozumieš tak dobre ako nikto z nášho ročníka. Dokonca si dovolím povedať, že nikto z Rokfortu, teda okrem Sproutovej, ich tak dobre nepozná. Niektorí ľudia majú jednoducho výnimočné nadanie na niektorý z predmetov, ty máš nadanie na Herbológiu. Určite sa presadíš, len sa musíš zbaviť aj zbytkov tej tvojej večnej nervozity. Pozri, dnes si sa aj napriek neistote prihlásil a vďaka tebe máme tridsať bodov.“ Ozval sa Gabriel.

„Ale babička si nemyslí, že je to nadanie hodné Longbottoma. Ona by bola radšej, keby mi išlo lietanie a Obrana ako Harrymu.“ Povedal ticho. Harry sa zamračil.

„Tak potom je tvoja babička hlúpa! Máš nadanie, ktoré nemá hocikto, nemôžeš ho len tak premrhať! Ty dobre vieš akú majú rastliny silu. Zober si len takú Buberózu. Ak niekomu do očí strekneš hnis z tejto rastliny, tak oslepne a povedz mi, akým protivníkom je slepý čarodejník? Alebo diabolské osídlo, môžeš ho využiť, keď chceš niečo ochrániť. Kameň mudrcov bol chránený aj Diabolským osídlom. Takto by som ti mohol vymenovať ešte mnoho príkladov, ale som si istý, že práve ty ich nepotrebuješ. Stavím sa, že ťa teraz napadlo aspoň desať ďalších rastlín, ktoré by ti pomohli pri boji. Snape nosí po vreckách fľaštičky s elixírmi, ty môžeš nosiť rastlinky.“ Pustil sa do toho so zápalom Harry. Ako mu môže jeho babička brániť v tom, aby rozvíjal svoj talent? Vždy si myslel, že pani Longbottomová je správna čarodejnica, teraz zistil, že sa mýlil.

Vlastne to bolo vtipné, keď sa na to človek pozrel z nadhľadom. Snape nikdy nevedel oceniť Harryho preto, lebo vyzeral ako jeho otec. Naopak, Nevillova babička nevedela Neva oceniť preto, lebo ako jeho otec bol. Harrymu sa už podarilo uzmieriť si Snapea, podarí sa aj Nevovi ukázať jeho babičke, že za niečo stojí? Ak nie, tak jej Harry osobne vynadá. A bude mu jedno, že je najmenej o päťdesiat rokov staršia.

 

Na obed si vo Veľkej sieni sadol Harry medzi Gabriela a Nevilla. Zarazil sa, keď si všimol ako sedia. Presne takto kedysi sedával s Ronom a Hermionou. Spomienky ho na chvíľu vyradili z činnosti, preto si všimol krásneho výra až vtedy, keď ho ďobol do prsta, dožadujúc sa pozornosti.

Harry sa na neho prekvapene otočil. O nohu mal pripevnený balíček s obálkou. Odbremenil rozčarovaného výra od jeho nákladu. Sova na neho vrhla posledný pohľad a odletela preč.

Harry otvoril najskôr obálku, aby zistil, čo to je. V obálke bol vložený krátky odkaz.

 

Naozaj som si myslel, že Charlotte skončí v Slizoline.

D.

 

 

Harry sa pobavene zasmial. Otvoril balíček v ktorom sa nachádzal mešec s päťdesiatimi Galeónmi. Takže Draco stávku dodržal. Otočil sa k Slizolinskému stolu a pozrel na Draca. Blonďavý Slizolinčan mu kývol. Harry sa na neho uškrnul.

„Čo sa deje?“ zaujímal sa Neville.

„Stavil som sa s Malfoyom, prehral, teraz mi poslal výhru.“ Vysvetlil mu Harry.

„Harry?“ pokračoval Neville.

„Áno, Nev?“ odpovedal Harry. Neville sa zarazil nad prezývkou, ktorú mu Harry dal, ale pokračoval.

„Len sa mi to zdá alebo máte naozaj s Malfoyom nejaké dobré vzťahy?“ pýtal sa. Harry sa uškrnul.

„Nezdá, Nev. Malfoy nie je taký zlý, vlastne je to veľmi dobrý spoločník.“ Uistil ho Harry v jeho domnienke.

„Keď to tvrdíš ty, tak na tom asi niečo bude. Práve vy dvaja ste sa najviac neznášali.“ Reagoval. Harry sa na neho zamyslene pozrel. Čakal by od neho búrlivejšiu reakciu na to, že je s Malfoyom takmer priateľ.

„Harry?“ pokračoval. Menovaný pretočil očami, ako malé dieťa.

„Áno?“

„Nezdá sa ti, že sa k tebe Snape správal príjemnejšie ako obvykle?“ zaujímal sa ďalej.

„On sa tak skutočne správal. Môj názor na neho sa zmenil, podobne ako ten na Malfoya.“ Ozrejmil.

„Hmmm, Luna mala pravdu, naozaj si sa zmenil.“ Skonštatoval mladý Longbottom. Harry sa na neho zvedavo pozrel.

„A to je dobré alebo zlé?“ zaujímal sa. Neville pokrčil plecami.

„Stále si to ty, len si trochu iný.“ Povedal. Harry naklonil hlavu a uprene ho pozoroval. Nevedel, že Neville je tak všímavý. Mladý Chrabrimilčan pod jeho pohľadom sčervenal. 

 

„Tvoj pohľad je takmer taký intenzívny ako u Snapea.“ Podotkol Gabriel. Harry sa na neho pozrel s nadvihnutým obočím. Veď sa na neho nepozeral.

„Už predtým si sa na mňa pozeral tak ako na Nevilla teraz, je to ako, keby si bol pod röntgenom. Akoby si mi videl až na dno duše. Nepríjemný pocit.“ Vysvetlil. Harry sa na neho pátravo zahľadel. Tak teraz si z neho musí robiť žarty. Je pravda, že takýto pohľad mal Dumbledore aj Snape, ale on?

„Teraz to robíš znovu.“ Obvinil ho.

„Čo robím?“ opýtal sa Harry neveľmi inteligentne.

„Röntgenuješ ma.“ Povedal Gabriel.

„Tak včera ste mi tvrdili, že sa ma bojíte, keď som nahnevaný, dnes zas, že mám röntgenový pohľad, čo príde zajtra?“ rozhodil rukami. Neville a Gabriel sa na seba uškrnuli.

„Harry, vieš ty vôbec, čo všetko sa o tebe medzi študentmi hovorí?“ zaujímal sa Gabriel. Harry sa zamračil.

„Čo také?“ spýtal sa.

„Tak napríklad, vraj si potomkom jedného zo Zakladateľov, len nie je isté, ktorého. Stávky padajú hlavne na Chrabromila a Slizolina.“ Začal Gabriel.

„Alebo, že máš nejaké výnimočné schopnosti, či si dedičom nejakého iného prastarého rodu.“ Pokračoval Neville.

„Podľa niektorých si chováš fénixa, podľa iných baziliska. Tu skôr záleží na fakulte, Chrabromilčania baziliska odmietajú pripúšťať.“ Gabriel.

„Dievčatá ťa ospevujú ako najkrajšieho chalana na škole.“ Neville.

„Si hrdinom malých prváčikov.“ Gabriel.

„A nielen ich.“ Doplnil ho Neville.

„Polemizuje sa o tom ako si v štvrtom ročníku porazil tú dračicu, nikto totiž nevie, čo sa dialo vtedy, keď si im zmizol z dohľadu. Isté je iba to, že si sa vrátil bez draka, ktorý za tebou predtým letel.“ Gabriel.

„Colin Creewey založil tvoj fanklub.“ Neville.

„Má asi dvesto členov.“ Dodal Gabriel. Pri tomto Harry iba vytreštil oči. 

 

Určite by pokračovali ďalej, keby ich nevyrušila McGonagallová, ktorá sa vybrala k nim. V rukách niesla nejakú obálku. Zastavila sa pred Harrym.

„Blahoželám, pán Potter, práve ste sa stali kapitánom Chrabromilského metlobalového družstva.“ Zablahoželala mu s úsmevom a podala mu krémovú obálku. Z nej po otvorení vypadol červeno-zlatý Chrabromilský kapitánsky odznak.

„Ďakujem, profesorka.“ Venoval jej žiarivý úsmev.

„Dúfam, pán Potter, že budete našu fakultu reprezentovať tak dobre ako doteraz a že náš metlobalový tím privediete k víťazstvu.“ Povedala mu. S týmto sa otočila a vybrala sa späť k učiteľskému stolu. Harry zachytil Dumbledorov pohľad. Starý čarodejník sa na neho usmial, keď si všimol, že sa na neho pozrel. Harry mu venoval mierny úsmev. Trápilo ho, že mu v návale hnevu zničil pracovňu a teraz mu zas zatajuje mnohé veci. Ale bolo to nutné a on sám mu veľa vecí zatajil. Napríklad tú veštbu. 

 

„To je vynikajúce, Harry!“ zvolal Neville.

„To je.“ Súhlasil s ním Harry. Hlavne, ak sa nájde lepší brankár ako Ron. O čom nepochyboval. Uprene si prehliadol Nevilla a uškrnul sa.

„Gratulujem.“ Usmial sa na neho Gabriel.

„Neville, hral si už niekedy metlobal?“ opýtal sa. Neville sa na neho pozrel ako na blázna.

„Nie!“ zvolal.

„Prečo nie? Metlobal je najrozšírenejší čarodejnícky šport.“ Zaujímal sa Gabriel.

„Keď som bol mladší, tak mi to babička nedovolila a potom som sa už nikdy nenaučil ani len lietať, nie to ešte hrať.“ Priznal. Harry sa na neho zamyslene pozrel.

„A keby som bol ochotný učiť ťa lietať a hrať metlobal, tak by si bol ochotný skúsiť to?“ ponúkol mu. Neville sa na neho zarazene pozrel.

„Prečo by si ma mal učiť?“ nechápal.

„Mohol by z teba byť dobrý brankár, postavu na to máš.“ Vysvetlil.

„Ale Ron je predsa dobrý brankár.“ Namietol Neville.

„Ron si len myslí, že je dobrý brankár. Väčšinu gólov nechytí.“ Opravil ho Harry.

„Ale prečo ja? Môžeš učiť jeho.“ Stále nechápal.

„Nemám záujem učiť Rona! Povedz mi, prijímaš alebo nie?“ stratil Harry trpezlivosť. Mladý Longbottom sa na neho neisto pozrel.

 „Prijímam.“ Súhlasil nakoniec. Harry spokojne prikývol.

„Tak zajtra po škole na ihrisku.“ Určil čas. S týmto sa postavil a vybral sa preč. Gabriel s Nevillom sa postavili tiež, že pôjdu s ním, ale Harry ich zarazil.

„Nemusíte ísť so mnou, nejdem robiť nič zaujímavé.“ Povedal. Nič, ide si iba pokecať so svojím fénixom a skočí do Tajomnej komnaty cvičiť mágiu. Mohol vy ísť ešte do NM, ale tam by mohol riaditeľ zistiť, ak by používal príliš silnú alebo čiernu mágiu. Tajomná komnata je chránená dokonale. 

 

Najskôr si išiel do izby odložiť svoje veci. Tam našiel iba Rona, ktorý sedel na posteli.

„Ako je na tom Hermiona?“ opýtal sa ho. Ron sa strhol, keď sa ozval, nevšimol si ho prichádzať.

„Mal si byť s ňou, mala to ťažké. Už je v izbe, ale prekonala silný nervový šok.“ Weasley sa na neho obviňujúco pozrel, akoby za to mohol on.

„Tak to ma teda mrzí.“ Povedal Harry nepresvedčivo. Ron bol ale natoľko blbý, že mu na to naletel.

„Dúfam, že nabudúce ju už nenecháš samú.“ Uisťoval sa. Harry na to nereagoval.

Vybral sa ku svojmu kufru a otvoril ho. Privolal si jednu knihu z ktorej si chce dnes vyskúšať kúzla. Kniha mu bez väčších ťažkostí vletela do nastavenej ruky, vzdialenému pozorovateľovi by sa zdalo, že sa hrabal v kufri, kým ju nenašiel. Keď odrazu náhodou navadil rukou o nejaký balíček. Vytiahol ho z kufra, aby ho preskúmal.

Fredove a Georgeove vynálezy. Zabudol na ne. Weasleovské dvojičky mu kládli na srdce, že ich má dať niekomu, koho nemá rád. Nepekne sa usmial a hodil ich na nočný stolík vedľa svojej postele. Vyzerali ako obyčajné cukríky a je všeobecne známe, že Ron má sladkosti rád. Určite nebude dlho váhať a siahne po nich hneď ako Harry opustí izbu. Už teraz videl ako ich lačne sleduje. Pri troche šťastia ich zje všetky. Skutočne ho zaujímalo, čo do nich dvojičky pridali tentoraz. S takýmito myšlienkami opustil klubovňu. Ešte si neodpustil vrhnúť na Rona posledný pohľad s nepekným úsmevom na tvári. Mladý Weasley sledoval cukríky na jeho nočnom stolíku, nebude trvať dlho, než sa do nich pustí.   

 

Cesta do Tajomnej komnaty bola zložitejšia ako predpokladal. Najskôr narazil na Colina, ktorý si ho chcel silou mocou odfotiť. Zdrhol pred ním jednou z tajných chodieb, avšak si tým dosť predĺžil cestu.

 Potom mu cestu skrížil jeden z Chrabromilských druhákov. Hilly, ak sa správne pamätal. Odovzdal mu odkaz od Dumbledora, že sa má u neho zajtra po vyučovaní zastaviť. A vraj má rád tiramisu. Kto vie, čo od neho môže riaditeľ chcieť. Dúfal len, že to nebude mať nič dočinenia so zničením jeho pracovne.

Už si konečne myslel, že ho nič nezastaví. Bol už len niekoľko metrov od nefunkčných dievčenských záchodov, nos zaborený do knihy, ktorú si so sebou niesol a nedával pozor na cestu. To sa mu stalo osudným. Na kraji chodby sa s niekým zrazil. Schválne kráčal na kraji, spolovice ukrytý v tieni, ak by narazil na školníka. Niekto očividne tiež nechcel byť videný.

 

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.