Prečo padáme? Aby sme sa naučili opäť sa postaviť.

 Harryho Pomfreyová ráno skutočne prepustila. Najskôr mu, samozrejme, nezabudla vymenovať množstvo vecí, ktoré nesmel robiť, čo si vypočul iba na pol ucha a potom sa čo najrýchlejšie vytratil preč. Vo dverách ešte zachytil poznámku, ktorá sa podozrivo podobala na to, že pred nemocničným krídlom uteká tak, ako Severus. To ho pobavilo.

Len čo vyšiel z nemocničného krídla ucítil prítomnosť troch nových študentov, ako neskôr zistil, Prvých dementorov. Prešiel sotva pár krokov, keď sa vynorili na konci chodby.

„Ahoj, Harry.“ Pozdravil ho Gabriel. Amber a Charlotte ho napodobnili.

„Čaute. Čo sa dialo, kým som bol mimo?“ zaujímal sa a pokračoval v ceste do klubovne.

„Nič príliš dôležité. Si ospevovaný ako hrdina, lebo sa študenti nejako dozvedeli, že si porazil démona, niektorí špekulujú, či nie si ty sám démonom. A Weasley s Grangerkou sa chceli chváliť, že tam boli s tebou, ale Snape to všetkým vyvrátil, keď na nich narazil na chodbe pri tom, ako sa chvastali. Povedal, že sme tam boli my a my sme im to nevyvrátili.“ Odpovedal mu Gabriel.

„A čo Slizolinčania? Nemala si s nimi potom problémy, Amber?“ opýtal sa Harry čiernovlasého dievčaťa. 

„Vyzerá to tak, že si si u Slizolinčanov získal rešpekt, Harry. Neublížia mi, lebo sa boja, že by si sa im pomstil.“ Pobavene sa zasmiala.

„Neublížia ti, lebo by si im to nedovolila.“ Opravil ju Harry a usmial sa na ňu.

„Ale to s tým rešpektom sa mi nejako nezdá. Prekazil som plány ich pánovi, to sa im asi nepáčilo.“ Pochyboval. Amber na neho znenazdajky vrhla spaľujúci pohľad.

„Nie všetci Slizolinčania sú na Voldemortovej strane. Nie je to ani polovica. Okrem toho, nezabúdaj, že aj ty máš v Slizoline hneď niekoľko priateľov, o ktorých vieš, že nie sú na jeho strane.“ Bránila svoju fakultu. Harry si povzdychol.

„To je síce pravda, ale nie je veľa takých Slizolinčanov, ktorí by držali so mnou. Okrem toho, Smrťožrútstvo sa v rodinách dedí a väčšina čarodejníkov z mocných čistokrvných rodín, ktorí študovali v Slizoline skončili u Voldemorta.“ Povedal. Amber sa zatvárila, akoby sa s ním chcela ďalej hádať, ale nakoniec sa iba zhlboka nadýchla.

„Nechcem sa s tebou hádať. Vieš, že je to pravda.“ Mierne jej povedal.

„Ja viem, ale je to moja fakulta. Cítim, že ju musím chrániť.“ Priznala.

„A my sme tvoji priatelia.“ Usmial sa na ňu. Amber mu úsmev opätovala.

„A brat. Priatelia a brat.“ Dodal Gabriel.

„Priatelia a brat.“ Zopakoval po ňom Harry.

Cestou do klubovne sa od Harryho a Gabriela dievčatá odpojili a každá zamierila do svojej klubovne. Harry sa, s Gabrielovou pomocou, nepozorovane prešmykol až do ich izby, kde si zbalil do tašky učebnice. Chvíľu na to prišiel do izby aj Gabriel a vzal si svoju brašnu s učebnicami.

Spolu sa vybrali na ich prvú dnešnú hodinu. Mali dvojhodinovku transfigurácie s Bystrohlavom. To bude fajn.

Celý deň si od neho jeho takmer všetci študenti držali odstup, niektorí preto, lebo ho obdivovali a báli sa ho, iní sa ho jednoducho iba báli. No všetci si o ňom po celý čas šepkali, ukazovali na neho prstom a dosť neslušne na neho čumeli.

Ale za to Ron, Hermiona a Ginny sa k nemu všemožne snažili dostať, aby si upravili upadajúcu reputáciu. To Harrymu pripomenulo, že sa ešte stále nepomstil Ronovi a Ginny za to, že ho podrazili a dlhú dobu ťahali za nos.            

Aj keď, pomstil sa im už len tým, že sa s nimi prestal stýkať, čo si všimli všetci ostatní. Pre Rona to znamenalo, že sa nedostal do Metlobalového týmu, bez Harryho podpory mu to totiž už nešlo a Ginny už nepatrila medzi najžiadanejšie dievčatá, lebo o ňu Harry Potter stratil záujem.

Nech to bolo akokoľvek, vždy Harry čosi znamenal. Či to bolo vtedy, keď ho velebili za jeho hrdinské činy alebo vedy, keď sa ho báli ako tomu bolo napríklad v druhom ročníku, alebo vtedy, keď ho osočovali ako v piatom ročníku. To bolo jedno, vždy jeho slová zneli ľuďom v ušiach, počúvali ho dokonca viac, než Dumbledora.

Dovtedy to využívali iba jeho bývalí „priatelia“, avšak potom, čo ho navštívili Život a Smrť to začal využívať aj on. Jeho politická moc je silná, veľmi silná a často zaváži viac, než jeho magické nadanie.

Medzi treťou a štvrtou hodinou si počkal, ukrytý pod neviditeľným plášťom, v jednej opustenej chodbe na Ginny. Práve sa bez sprievodu ponáhľala na Transfiguráciu a to bola jej chyba.

Harry na ňu namieril prútik a keď prechádzala okolo neho, ticho zašepkal zaklínadlo. Ginnevra si ani nevšimla, že do nej nejaké zaklínadlo narazilo.

Harry už nejaké dobu vedel, že Ginny používala skrášľovacie kúzla. A vedel tiež, že to niekedy prehnala a skrášlila sa viac, než bolo odporúčané. Mala to šťastie, že jej organizmus dobre prijímal skrášľovacie kúzla a nikdy u nej nedošlo a ani nemalo dôjsť k alergickej reakcii, tie sú mimochodom neuveriteľne nepríjemné a v istých prípadoch majú aj nezvrátiteľné následky.

No čo ak by sa v najbližšej dobe, čisto náhodou, prejavila u Ginny reakcia na prehnané používanie skrášľovacích kúzel?

Zamieril na seba prútikom, zašepkal kúzlo a vybral sa, mnohonásobne zrýchlený, do triedy obrany. Pred triedou kúzlo zrušil a do triedy vošiel už v bežnej rýchlosti.

Vedľa Gabriela sa posadil so zvlášť spokojným úsmevom.

Na obed sa vybral o niečo neskôr ako Gabriel, predtým ešte skočil do izby, aby si vzal čosi na poslednú hodinu.

Už od dverí na Veľkej sieni začul, o čom hovorila Ginny svojim spolužiačkam, ktoré ju bez dychu počúvali. Rozprávala im o poslednej spoločnej noci jeho a jej, ktorú vraj strávili mimoriadne vášnivo. Harry sa k nim prikradol bližšie, nepozorovaný sa dostal až za Ginnevrin chrbát.

„Drahá Ginnevra, neviem, čo tu svojim očarujúcim kamarátkam nahováraš, ale my dvaja sme spolu nikdy noc nestrávili.“ Povedal, čím ju vydesil. Ginny sa strhla a rýchlo sa na neho otočila.

„Harry!“ zvolala.

„Vtedy si bol opitý!“ bránila sa príliš hlúpo aj na ňu. Jej kamarátky sa začali chichotať, načo Ginny sčervenela. Pod toľkými skrášľujúcimi kúzlami to bolo roztomilé, no Harry si vedel celkom jasne predstaviť, ako vypadá bez nich. Tuctové dievča s nudnými vlasmi, vyrážkami a pehami, ktoré ani zďaleka nepôsobili tak rozkošne.

„Ešte som nebol opitý, alkohol znášam veľmi dobre. Lepšie, než tvoj starší brat.“ Podotkol. Kývol hlavou na miesto, kde sedel Ron. To vyvolalo u jej spolužiačok ďalší nával chichotania sa.

„Ale chcel by si to, však Harry?“ zapriadla a položila mu jednu ruku na hruď. Venovala mu zvodný úsmev, ktorý bol schopný mnohým hlupákom rozbúchať srdcia. Harry si na svoj veľký šok uvedomil, že na neho použila donucovacie kúzlo. Prútik mala v druhej ruke, mimo dohľadu zvedavých očí.

„Nie, Ginnevra, ty si tou poslednou, s ktorou by som sa chcel vyspať. Hlavne nie potom, čo som zistil, koľko skrášľujúcich kúzel používaš, aby si vyzerala tak ako vyzeráš teraz. Nikdy som nemal rád umelinu.“  Znechutene od seba odstrčil jej ruku a ignoroval šok a hnev na jej tvári.

„Prajem vám dobrú chuť.“ Poprial dievčatám, venoval im očarujúci úsmev a vybral sa na svoje miesto vedľa Gabriela. Cestou ku svojmu miestu ho sprevádzali zbožné pohľady Ginniných spolužiačiek a ich dôverný šepot a chichot.

Na svoju nesmiernu nechuť si všimol, že Gabriel sedí vedľa Rona a Hermiony. Hermiona a Ron si Gabriela nepriateľsky premeriavali, no hneď ako si všimli Harryho nahodili podlízavý výraz.

„Ahoj, Harry, opäť si po dlhej dobe sadneš ku nám?“ pozdravila ho Hermiona, keď si sadol medzi ňu a Gabriela. Nemohol nechať svojho priateľa sedieť vedľa nej, ešte by ju zabil. Všetci z okolia ich miesta sa na nich zdanlivo nenápadne hľadeli. Harry venoval Gabrielovy spýtavý pohľad. Jeho priateľ pretočil očami, pery sa mu nakrátko skrútili v znechutenom úškrne. Harry pochopil, že to nie on si sadol k nim, ale oni k nemu.

„Hermiona,“ pozdravil ju sucho.

„Ahoj, kamoš.“ Pozdravil ho Ron.

„Nevolaj ma kamoš, Ronald.“ Reagoval Harry.

„Prečo si sa zastavil pri malej Weasleyovej?“ zaujímal sa Gabriel. Ron sa zamračil.

„Bol si s Ginny?“ zbystrila Hermiona.

„Tvrdila svojim spolužiačkam, že som sa s ňou vyspal, chcel som to uviesť na pravú mieru.“ Uškrnul sa pobavene. Už čoskoro začnú zaberať jeho čary, nesmierne sa na to tešil.

„A spal si s ňou?“ ozval sa Dean. Harry na neho vrhol krátky pohľad. Vedel, že sa mu Ginny páčila. Chudák chlapec nevedel, aká je to mrcha.

„S Ginnevrou? Nie a nikdy som po tom ani netúžil.“ Pokrčil plecami. Dean sa zamračil, nemal však čas zareagovať na jeho slová, prerušil ho totiž príchod istého bláznivého hurikánu.

„Ahoj, Harry. Neuhádneš, čo sa ku mne donieslo.“ Ozval sa za ním známy príjemný hlas a hneď na to sa mu pred tvárou mihli dlhé čierne vlasy a hneď na to jemná tvár s mimoriadnymi modrými očami. Hovorila to urazeným podtónom, ale jej oči sa smiali. To v takej tesnej blízkosti nedokázal prehliadnuť. Na mizivý moment sa stratil v jej hlbokých očiach, s pocitom, že sa v tých temných modrých hĺbkach utopí a ešte k tomu rád a ochotne.

Tak rýchlo ako sa k nemu Amber priblížila sa však aj stiahla. Harry zmätene zamrkal, keď odrazu zmizla. Na veľmi krátku chvíľu ho zaliala zvláštna ľútosť, ktorú však veľmi rýchlo zapudil.

„Netuším, čo také?“ opýtal sa nevinne.

„Vraj si spal s malou Weasleyovou.“ Tvrdila.

„Nie je malá.“ Zavrčal Ron. Harry ho ignoroval, no Amber sa na neho zvrchu pozrela. Zatvárila sa, akoby videla čosi, čo sa jej zdalo nanajvýš nechutné. Pravé slizolinské správanie. Harry sa súhlasne pousmial, zaznamenali to iba Amber s Gabrielom.

„Tak teda nie je pre nášho Harryho dostatočne dobrá. Harry by si k sebe nemohol pripútať niekoho, ako je tamtá.“ Opravila sa s kyslým úškrnom a kývla na Ginny v elegantnom geste.

„Stále je krajšia ako ty.“ Vybuchol Ron. Tvár mu sfarbili nepekné červené fľaky, ktoré sa vynímali na jeho zblednutej tvári. S jeho červenými vlasmi to tvorilo otrasný kontrast.

„To by som netvrdil.“ Ozval sa Harry.

„Ty si o nej myslíš, že je pekná?“ neverila Hermiona. Na toto sa na neho otočili pohľady všetkých naokolo, ale najintenzívnejšie boli pohľady Hermiony, Amber, Gabriela a Rona.

„Prečo sa na mňa všetci tak divne pozeráte? Amber je krásne dievča, to si všimne aj taký idiot, ako je Ronald. O ňom je dobre známe, že vždy túži po ženách, ktoré nemôže mať.“ Venoval Ronovi chladný opovržlivý pohľad, narážajúc tak na Fleur v štvrtom ročníku. Mimo iné.

„Amber je obyčajná suka.“ Vykĺzlo Hermione. Behom okamihu na ňu mierili hneď dva prútiky.

„Ešte raz mi zopakujte, slečna Grangerová, ako ste to nazvali študentku z mojej fakulty?“ ozval sa spoza Hermioninho chrbta chladný nebezpečný hlas. Hermiona sa zatvárila absolútne zdesene a pomaly sa začala otáčať čelom k očividne nahnevanému Severusovi Snapeovi. Oči profesora elixírov pôsobili ako tvrdé ónyxové kamene, nikto v tej chvíli Grangerovej nezávidel jej momentálnu situáciu. Harry a Gabriel odložili svoje prútiky. Úkosom sa na seba pozrel. Ani jeden z nich si nevšimol, kedy sa tam objavil Snape.

„P-p-profesor S-Snape.“ Zakoktala Hermiona. Práve teraz ich sledovali všetci vo Veľkej sieni, Harrymu to však teraz už neprišlo také nepríjemné ako kedysi. Počas rokov si človek zvykne a znalosti okulumencie blahodarne vplývali na jeho nervy.

„Nemyslím si, že to bolo to, čím ste častovali moju študentku.“ Jeho tvár sa skrútila do posmešnej grimasy. Oči sa mu rozhoreli chladným plameňom.

„J-ja,“ začala.

„Neviete sa normálne vyjadrovať? Od študentky Rokfortskej strednej školy čarodejníckej by som očakával vyššiu úroveň slovnej zásoby.“ Zavrčal Snape. Nešetril ju, nemala ani šancu brániť sa. Harry sa uškrnul, Snape nedával šance na obranu, človek si ich musel vydobyť. Pokiaľ na to Grangerová nemala, mala si dávať pozor na jazyk.

„Za mnou! Všetci štyria!“ prikázal. Hermiona ho bez reptania nasledovala, ako zbité šteňa a Harry s Gabrielom a Amber išli za nimi.

-Chystáš sa ísť za McGonagallovou alebo to budeš riešiť sám?- Opýtal sa Harry Severusa v myšlienkach.

-Nechaj sa prekvapiť.- Dostalo sa mu celkom priateľskej odpovede. V jeho myšlienkach nebola ani stopa po chladnom hneve, ktorý sa odzrkadľoval na jeho tvári. Harry ho pre to musel v tichosti obdivovať.

-A ako pokračuješ s tým liekom pre Dumbledora?- Opýtal sa, tentoraz si však odpustil hravý tón.

-Je to náročné.- Odpovedal po krátkej odmlke Severus unaveným hlasom.

-Nejde to ani zďaleka tak hladko ako by malo.- Dodal.

-Nič nejde nikdy tak hladko ako by malo. Veď čo by to bol za svet, keby sme všetko dostali na zlatom podnose? Nič by nemalo nijakú cenu.- Podotkol Harry. Od Harryho by málokto očakával také prozaické slová.

-To je pravda, no teraz ide o život. Záleží na každom dni.- Odpovedal mu Severus. Harry musel uznať, že má pravdu.

-Verím, že to zvládneš- Poslal mu krátku myšlienku a ukončil ich mentálne spojenie. Už sa blížili k Snapeovmu kabinetu. Profesor otvoril dvere a pokynul im, aby vošli. O chvíľu neskôr štyria študenti sedeli v laviciach a Snape sa nad nimi hrozivo týčil. Harry si všimol, že sa Hermiona chveje, preč bola jej chrabromilská odvaha, keď pred ňou ako štít nestál Harry Potter. A Harry si uvedomil, že v sebe nevie nájsť nijakú ľútosť voči tomuto dievčaťu z muklovského sveta.

Všetko medzi nimi dvomi mohlo dopadnúť inak, keby sa nerozhodla podraziť ho, len vďaka vlastnej ctižiadostivosti. Harry jej mohol poskytnúť všetko, po čom by túžila. Dokázal plne oceniť jej prenikavý intelekt a nadanie, žiaľ, Hermiona to postupne ničila. Predtým jasný pohľad na svet si nechala zakaliť a vzdala sa pravdy, za ktorú predtým bojoval. Dievča, sediace vedľa neho, nebola jeho odvážna Hermiona, ktoré verne stála po jeho boku a radila mu. Toto už viac nebola jeho najlepšia priateľka, ktorú miloval a pre ktorú by bol ochotný obetovať aj svoj život.

„Povedzte mi, slečna Soulová, ako vás nazvala slečna Grangerová?“ opýtal sa Amber chladným, zamatovým hlasom.

„Nazvala ma obyčajnou sukou, pane.“ Odpovedala Amber pevne, s hrdo vztýčenou tvárou. Snape prikývol. Opäť sa otočil na Hermionu.

„Uisťujem vás, slečna Grangerová, že slečna Soulová je človek. Alebo ste si snáď niekedy stihli všimnúť niečo, čo mi uniklo? Nikdy som si totiž nevšimol, že by jej prehnane rašili chlpy po celom tele alebo že by, nedajmerlin, brechala. A rovnako vám môžem povedať, že slečna Soulová nepatrí medzi obyčajných študentov, určite nie je taká nudne obyčajná, ako vy.“ Syčal jej do tváre. Na tvári sa mu objavil nepríjemný úškľabok, keď sa na Hermioninej tvári odzrkadlil vzdor. Och, to dievča si o sebe rozhodne nemyslelo, že je nudne obyčajné.

„Chcete niečo dodať?“ opýtal sa takmer sladko. Dokonca aj Harryho z jeho hlasu zamrazilo a pomyslel si, že Snapeova nechuť voči Hermione musí byť skutočne osobná. Každopádne, Harry by na neho už dávno prskal jed, keby sa k nemu správal takto. Hermiona sa len v hrôze ešte viac prikrčila.

„Nie, pane.“ Pípla.

„Dobre. V takom prípade vám udeľujem trest, behom týždňa budete každý večer chodiť na trest k pánu Filchovi. Určite sa poteší, keď zistí, že mu vás prenechám. Nevynecháte ani víkend, slečna Grangerová. Počul som, že sa pán Filch opäť pokúša presvedčiť riaditeľa, aby mu dovolil vykonávať tvrdšie tresty.“ Zlomyseľne sa uškrnul. Hermiona v hrôze zamrzla.

„A-ale to by D-Dumbledore nedovo-lil.“ S ťažkosťami preglgla.

„Pokiaľ ste si tým taká istá...“ pokrčil Snape plecami. Vďaka jeho desivému úškrnu sa však Hermiona roztriasla ešte viac. Oči mala vydesene rozšírené.

„Hmmm... začula som niečo o tom, že školník má opäť povolené zachádzať so študentmi... tvrdšie, ale neverila som tomu.“ Povedala neisto Amber. Na čele sa jej vytvorila zamyslená vráska. Harry sám jej takmer uveril, tak vierohodne to predniesla a to ju poznal, Hermiona nemá šancu rozpoznať, že klame.

„Nie, to by Dumbledore nedovolil.“ Pokrútil Harry nesúhlasne hlavou. V jeho očiach sa však odrážali pochybnosti, ktoré Hermiona hladko rozpoznala. Harry si tým očividne nebol taký istý, ako tvrdil. Amber pokrčila plecami.

„Dumbledore tu väčšinu času nie je.“ Povedala, akoby mu čítala myšlienky.

„Určite však vykonal isté opatrenia.“ Tvrdil Harry.

„Keď myslíš.“ Povedala skepticky.

„Harry určite vie najlepšie, čo by Dumbledore urobil, však, Harry?“ zamiešal sa do rozhovoru Gabriel. Harry si nepokojne vošiel prstami do vlasov.

„Asi áno...“ odvetil pomaly. Tentoraz to bol Snape, kto mu venoval skeptický pohľad. Dumbledora poznal len málokto a prakticky nikto by nevedel odhadnúť, čo vlastne robí.

„Filch je cvok, to musíš uznať aj ty, Harry a teraz má voľnú ruku.“ Zamumlala polohlasom Amber, keď sa k nemu naklonila, aby to nezachytil Snape.

„Ľutujem to dievča.“ Kývla na Hermionu. Chrabromilčanka, napriek svojej mimoriadnej inteligencii, počas ich dohadovania sa, strácala postupne farbu z tváre.

„Dobre, môžete ísť. Vy traja ešte ostaňte.“ Snape fľochol na Hermionu a kývol ku dverám. Grangerová nepotrebovala ďalšie pobádanie, okamžite vyskočila na nohy a urýchlene utiekla.

„Skutočne veľmi chrabromilské.“ Zamrmlal Harry tlmene, keď ju sledoval odchádzať. Snape svoju pozornosť zameral na Harryho a pobavene nadvihol obočie.

„Od Chrabromilčana by som nečakal takéto slizolinské jednanie.“ Povedal takmer uznanlivo. Pred Amber a Gabrielom nemusel ani jeden z nich nič predstierať, že sa stále nenávidia. Harry to povedal obom a Snape to prijal a akceptoval. Zelenooký mladík vedel, že Snape ich považuje za lepších a vernejších priateľov ako mu boli Hermiona s Ronom a Ginny. Keď si Harry pomyslel na to, že sa Hermiona v jeho blízkosti zdržiavala len kvôli tomu, že bola preferovaná profesormi vďaka priateľstvu s Chlapcom, ktorý prežil a bolo to pre ňu celkove výhodné aj do budúcna, keď sa bude chcieť presadiť a dvaja Weasleyovci chceli len jeho peniaze, vyšiel každý lepšie ako oni traja. Dokonca aj Voldemort, ten aspoň otvorene ukázal, že chce Harryho zabiť. Na chvíľu sa síce hral na to, že by mohli byť spojencami, ale Harry mu to aspoň neveril.

A pokiaľ sa jedná o to, že Dumbledore často mizne, nuž, niekto sa musel starať o to, aby Voldemort padol. A starý čarodejník nemohol vedieť, že na tom Harry sám aktívne pracuje, s požehnaním samotnej Smrti.

„Ja by som nikdy neočakával od Slizolinčana veľkú dávku odvahy.“ Vrátil mu Harry predošlé tvrdenie. Snape sa v odpoveď na tichý kompliment mierne pousmial.

„Nuž, máme sa o druhých fakultách stále čo učiť.“ Poznamenal Snape. Harry sa usmial a súhlasne prikývol. Toto mu trochu pripomínalo niečo, čo by povedal Dumbledore. Možno bol profesor elixírov príliš dlho pod jeho vplyvom, pomyslel si a v duchu sa uškrnul. Ešte to by im chýbalo, aby tu začal Snape pobehovať s citrónovými bonbónmi a otrasných farebných habitoch, to by Harryho už určite porazilo. Rozhodne by to bola istejšia smrť ako to všetko, čo vymýšľal Voldemort.

„Môžete odísť, slečna Grangerová si svoje tresty s pánom školníkom určite užije. Povedal by som, že vy jej to ešte osladíte.“ Zrak mu krátko spočinul na Amber, ktorá sa pobavene usmiala. Prikývla.

„To mám v pláne. Dovidenia, profesor.“ Uistila ho s úsmevom a odišla. Gabriel ju nasledoval, ale Harry sa vo dverách ešte zarazil a otočil sa na Snapea. Kývol tým dvom, nech pokračujú, na chodbe okrem nich nebol nikto.

„Máš zajtra večer čas?“ opýtal sa Harry. Snape nadvihol obočie.

„Čo odo mňa potrebuješ?“ opýtal sa. Harry sa usmial.

„Sľúbil si mi ďalšiu návštevu Komnaty.“ Pripomenul mu Harry. Videl, ako sa Snape na sekundu mierne zachmúril, kým sa mu na tvári odrazilo poznanie.

„V nemocničnom krídle som súhlasil s ďalším súbojom.“ Prikývol súhlasne.

„Takže, podľa tvojich slov, môžem opäť očakávať, že ma behom niekoľkých hodín nebude zajtra nikto schopný nájsť?“ uisťoval sa.

„Pokiaľ ti nevyhovuje Komnata, môžem vybrať iné miesto. Alebo pokiaľ niečo napadá tebe...“ kývol naňho a spýtavo nadvihol obočie.

„Komnata je najlepšia možnosť, akú máme. Nikto nás v nej nenájde.“ Zamietol to Severus.

„Výborne! Takže sme dohodnutý? Môže byť o šiestej?“ veselo sa usmial.

„Dobre, nájdeš ma v mojich osobných komnatách.“ Informoval ho.

„Budem sa tešiť. Dovidenia, profesor.“ Rozlúčil sa a odišiel.

Dobehol Amber a Gabriela, išli kvôli nemu pomaly. Obed ešte neskočil, tak sa vybrali do Veľkej siene. Harry sa odmietol vrátiť tak skoro do klubovne, tým dvom nevysvetlil, prečo. Pohľad na Ginny Weasleyovú ho, pre nich z nevysvetliteľných dôvodov, potešil. Amber sa mračila a Gabriel mal v tvári vpísaný zmätok, podráždenie a zamyslene krčil obočie, keď si vedľa neho sadal.

„Máš s ňou niečo?“ opýtal sa zrazu nečakane Gabriel. Harry sa na neho rýchlo otočil. Gabriel sa mračil takmer nepriateľsky.

„My sme...  ja by som ne...“ koktal. Čím viac Harry hovoril, tým horšie sa Gabriel mračil, takže nakoniec sklapol. On s Amber naozaj nič nemal! Stretávali sa spolu, to áno, ale nebolo to tak, že by sa pri tom muchlovali.

„Harry...“ začal Gabriel nízko položeným hlasom, odrážajúcim, že nebol práve v dobrej nálade. A v tej chvíli sa od piatackej strany stola ozval jakot. Všetci sa otočili tým smerom, aby zazreli vreštiacu Ginnevru Weasleyovú, ktorá si rukami zakrývala tvár. Dievčatá, ktoré sedeli okolo nej, svorne pišťali, niektoré sa jej snažili pomôcť, no väčšina sa tvárila znechutene. Nech sa už Ginny snažila ukryť čokoľvek, mali predtým možnosť zazrieť to.

„Čo sa to, dopekla...“ pýtal sa Gabriel vedľa neho. Slová mu však došli, keď sa Ginny rozbehla preč z Veľkej siene a každý jeden  jej obyvateľ mal možnosť zazrieť na jej tvári nechutné načervenalé vredy, charakteristické pre alergické reakcie na skrášľovacia kúzla. Veľkou sieňou sa po jej odchode niesla hlasná vrava, miestami aj posmešný smiech, najmä od Slizolinčanov a tiché výkriky. Ronald sa rozbehol za ňou.

Harry sa usmieval, pomstil sa Ginny Weasleyovej. Úsmev mu však zakrátko z tváre zmizol. Bol by pre svoju malú sestričku urobil čokoľvek, dal by jej čokoľvek a ona to musela všetko zničiť. Zachránil jej život, dopekla! A ona sa mu odvďačila tým, že ho chcela zmanipulovať a vziať mu všetko, čo mal. Otočil sa na Gabriela a stretol sa s jeho šokovaným pohľadom.

„To máš na svedomí ty?“ opýtal sa ticho. Harry pokrčil ramenami.

„Kto iný?“ odpovedal otázkou.

„A ja idiot som si myslel, že s ňou niečo máš.“ Vydýchol Gabriel. Harry mohol v jeho hlase počuť, že si to vyčítal.

„Och..“ povedal Harry veľmi inteligentne. Dlhšie sa už rozprávať nemohli aj ich totiž strhla vlna chaosu, ktorá zavládla Veľkou sieňou. Študentov upokojili až profesori, to však už Harry, Gabriel, Amber a Charlotte mierili preč. Amber sa od nich rýchlo oddelila.

„Kam ideš?“ opýtal sa Harry. Amber sa široko uškrnula.

„Idem povedať Filchovi, že Grangerová nakopla jeho mačku.“ Odvetila zvesela.

„To ale neurobila.“ Namietol Gabriel.

„To neviem, ale určite to chcela.“ Zasmiala sa Amber. Gabriel pochopil, že len chcela podporiť Snapeové slová a postarať sa o to, aby boli jej tresty s Filchom naozaj nepríjemné.

„Kam idete vy dvaja?“ opýtal sa Harry.

„Do knižnice.“ Odpovedala Charlotte namiesto Gabriela. Chrabromilčan pokrčil plecami a venoval Harrymu mierny úsmev. Keď milá prikáže...

„Ja idem do klubovne. Uvidíme sa neskôr.“ Zakýval im a zmizol. Naozaj sa vybral tam, kam im povedal, že pôjde.

„Ssseasss, opäť sssi narássstol. Už onedlho budeššš taký veľký ako dossspelý bazilisssk.“ Harry sa usmial, keď vošiel do izby a našiel v posteli stočeného veľkého hada. Bol raz taký veľký ako keď ho priniesol, už takmer prekonal veľkosť Voldemortovej Naginy.

„Harry, konečne sssi prišššiel. Priniesssol sssi mi aj jesssť?“ opýtal sa dychtivo bazilisk, keď zacítil prítomnosť svojho pána.

„Áno, mám pre teba niečo z kuchyne.“ Postavil na zem misu s kúskami mäsa. Bazilisk sa na ňu vrhol a behom chvíle ju vyprázdnil. Harry zatiaľ prešiel k čelu postele a jemne pohladil Aryu po hebkom perí. Fénix sa potešene naklonil k jeho ruke a užíval si Harryho pozornosť.

-Staráš sa o neho dobre, je stále rozumnejší.- Pochválila ho Arya. Harry sa usmial.

-Veľkú účasť na tom máš aj ty, strážiš ho vždy, keď ja nemôžem.- Poslal jej vďačnú myšlienku.

-Bola som stvorená na to, aby som ti pomáhala a viedla ťa.- Povedala.

-A ja si to vážim.- Odvetil.

„Kedy ma pussstíššš von? Sssľúbil sssi mi to.“ Opýtal sa bazilisk.

„Keď sssa naučíššš, ako sssa máššš sssprávať.“ Odpovedal Harry.

„To sssom sssa už naučil.“ Zasyčal had. Harry sa láskavo usmial.

„Ešššte ssstále je toho veľa, čo ťa musssím naučiť. Ľudia tam vonku sssa ssstvorení ako sssi ty boja.“ Zasyčal Harry.

„Prečo?“ nechápal bazilisk. Harry si ticho povzdychol.

„Nepoznajú vásss, ossstatní čarodejníci nepoznajú hadí jazyk, tak ako ja.“ Oboznámil ho Harry.

„To viem, Harry.“ Povedal bazilisk.

-Tvoja mama ubližovala ľuďom, preto sa jej báli. A budú si myslieť, že aj ty im ublížiš a že je Harry zlý, lebo sa o teba stará.- Povedala Arya.

„Ale Harry nie je zlý, môj pán je dobrý.“ Namietol bazilisk, zdal sa byť nahnevaný tým, že by niekto jeho pána mohol považovať za zlého.

-Harryho sa ostatní stránili, keď zistili, že je Hadí jazyk. Boja sa toho, veria, že hady sú zlé a hadí jazyk ovládajú iba zlí čarodejníci.- Vysvetľovala Arya. Harry v tichosti načúval ich rozhovoru. Staral sa o Seasa najlepšie, ako vedel a jeho vplyv bol na hadovi zrejmý, ale niekedy bol za pomoc od Arye úprimne vďačný.

„Hadí jazyk je mocný čarodejník, nie zlý. Prečo by sssi ľudia mysssleli niečo také?“ nechápal Seas.

-Čarodejníci sa v mnohých veciach mýlia, Harry sa snaží naviesť ich na správnu cestu. Má pred sebou ale ešte dlhú a náročnú cestu, musíš ho pochopiť.- Harry počul vo svojej mysli jej láskavý hlas, slová, ktoré venovala Seasovi počul vďaka ich jedinečnému spojeniu aj on.

„Rozumiem, budem sssvojmu pánovi pomáhať.“ Prisľúbil bazilisk. Harry sa k nemu naklonil a zľahka ho pohladil po jemných tmavočervených šupinách. Páčila sa mu ich farba, vo svetle sviečok sa krásne odrážala.

„To znemená, že ma konečne začneššš possslúchať?“ opýtal sa hravo Harry. Seas sa behom sekundy vrhol na Harryho a zovrel ho v pevnom objatí. Telom sa okolo neho ovinul tak pevne, že Harry takmer nedokázal dýchať.

„Budeššš sssa musssieť naučiť krotiť, háďa. Dusssíššš ma.“ Smial sa Harry. Bazilisk mierne povolil zovretie, takže sa mohol Harry zhlboka nadýchnuť.

„Háďa?“ zasyčal.

„Presssne tak, ty sssi moje háďa.“ Potvrdil mu to Harry.

„To znamená, že sssi môj otec?“ opýtal sa Seas. Harry prekvapene zamrkal.

-Povedal si mu, že je tvoje háďa. To znamená, že si niečo ako jeho otec.- Vysvetlila mu to Arya.

-Niečo ako jeho otec?- opýtal sa Harry.

-Opatrovník, otec, ochranca, chránenec, pán... čokoľvek. Si s ním spojený rodinným putom.- Osvietila mu to. Harry zmätene zamrkal.

-To je silné puto.- Povedal.

-To je.- Súhlasila Arya.

„Nuž, vyzerá to tak. Prekáža ti to?“ opýtal sa Harry. Seas si pritisol hlavu k Harryho lícu.

„Sssom rád.“ Zasyčal. Harry sa usmial a položil ruku na hadove šupiny. Očami sa stretol s Aryiným pohľadom. Fénix melodicky zatrilkoval a Harry pocítil, ako jeho myseľ zaliali pokoj a neha, pochádzajúce od jeho milovaného fénixa.