Prečo padáme? Aby sme sa naučili opäť sa postaviť.

Prešli dva mesiace. Eldewey a Aaron naučili Harryho mnoho vecí. Runy, legillimenciu na najvyššej úrovni, dejiny, ovládanie živlov, naučili ho mnoho o rastlinách, lietanie bez metly, aj premiestňovanie bez zvuku. Dokázal sa, dokonca, premiestniť aj na miesta, ktoré boli začarované proti premiestňovaniu. Naučili ho aj elixíri, ktoré si na svoje veľké prekvapenie zamiloval. Teraz mohol čarovať bez toho, aby to ministerstvo zistilo.
Najväčšiu radosť mal z toho, že sa stal animágom. Menil sa na čierneho jednorožca a bieleho pegasa.
Potom sa vedel meniť aj na čiernu pumu, jeleňa a zlatého motýľa.
To, že sa premieňal na kúzelné zvieratá, malo svoje výhody. Napríklad zlepšenie zraku. Teraz videl lepšie, ako by mal obyčajný čarodejník vidieť. Čo bola dosť veľká zmena oproti okuliarom.
A čo bolo z toho všetkého najťažšie, naučili ho, ako využiť spojenie s Voldemortom. Vďaka tomu, že bol zastavený čas to ešte neskúsil využiť, ale potom to skúsi.
Dozvedel sa mnoho o jeho živote. O tom, kde vyrastal, o horcruxoch, aj sa bližšie dozvedel o rozsahu jeho moci.
Naučili ho mnoho dávno zabudnutých kúzel. Teraz ich ovládal viac, než Voldemort. Poznal dokonca aj štít proti Avade. Je to užitočné kúzlo. Má len jednu chybičku. Čarodejník, ktorý tento štít vyčaruje musí mať výnimočne silnú magickú silu. Inak to nejde.
Dnes nastal deň, kedy sa majú rozlúčiť. Prešli presne dva mesiace. Vyrobil im darčeky. Bolo neuveriteľne ťažké urobiť ich tak, aby o nich nevedeli.
Vyrobil im dva náhrdelníky, ktoré pripevnil na retiazky z bieleho zlata. Eldewey vytvoril jednorožca z čierneho obsidiánu. Namiesto očí mu vložil dva zafíri, rovnako modré, ako jej oči.
Pre Aarona zas vytvoril jednorožca z bieleho kovu. Namiesto očí mal zlatý avanturín, podobný jeho očiam. Ako na kameni, aj v Aaronových očiach, akoby sa odrážali hviezdy.


„Je čas rozlúčiť sa, Harry.“ Smutne si povzdychol Aaron.
„Budeš nám chýbať.“ Zašepkala Eldewey. Jemne ho objala.
„Raz sa znovu stretneme.“ Povedal Harry. „Aj mne budete chýbať.“
„Niečo pre teba máme.“ Aaron mu podla krabičku. Harry ju otvoril. Nachádzal sa v nej najkrajší prívesok, aký kedy videl. Žiarivý smaragd obmotaný hadom. Had, aj retiazka boli s anjelského kovu. To je ten najkrajší kov na svete. Ten kto nosí šperk z anjelského kovu je pod ochranou samotných anjelov.
„Zapáčil si sa anjelom. Rozhodli sa nad tebou držať ochrannú ruku.“ Vysvetľoval Aaron.
„Ešte ti niečo dám.“ Siahol do vrecka a vytiahol vajce. Vajce fénixa.
„Myslím, že dobrý priateľ sa zíde vždy.“ Mrkol naňho. Harry sa usmial. To áno.
„Najskôr som ti chcela dať náhrdelník, ale ktosi mi ukradol nápad,“ veľavýznamne sa pozrela na Aarona. „Tak som vybrala niečo iné.“ Na prst mu nastokla prsteň z neznámeho čierneho kovu. Doň bol vsadený krásny biely kameň.
„Toto je prsteň, ktorý vyrobili samotný dementori. Ten kameň ti bude svietiť aj v tej najväčšej tme.“
Objala ho a pobozkala na čelo.
„Máš odo mňa ešte jeden dar. Budeš rozumieť reči zvierat. S týmto darom pozor. Neznamená, že ti zvieratá neublížia. Musíš si získať ich oddanosť.“ Upozornila ho.
„Obom vám ďakujem. Aj ja mám niečo pre vás.“ Každému podal malú krabičku.
„Kedy si ti stihol? Je nádherný.“ Žasla Eldewey.
„U mňa si trafil.“ Prehodil. „Ďakujeme Harry. Zaslúžil si si našu pomoc.“ Dodal vážne.
„Teším sa na naše ďalšie stretnutie, Harry. Mágia je moc. Pamätaj.“Naposledy objala chlapca, chytila Aarona za ruku a začala miznúť v bielej žiare.
„Ďakujem. A pozdravte mamu, otca a Siriusa.“ Zavolal za nimi.

Pozrel sa von z okna. Opäť sa všetko hýbalo. Zvláštna zmena. Cítil sa zvláštne. Po dvoch mesiacoch sa má znovu zaradiť do 'obyčajného' života. Rozhodol sa, že si zájde nakúpiť. Nikto si nevšimne, keď na deň zmizne. Mal by predsa ešte smútiť za Siriusom. Prútik si nebral. Teraz nebol potrebný.
Obliekol si džínsy a košeľu. Potrebuje vylepšiť šatník. Čarami si upravil oblečenie do lepšej veľkosti. Chvíľu počkal, či sa neobjaví sova z ministerstva …. Nič. Výborne. Potešil sa Harry.
Obul si botasky a vyšiel z izby. Po dome sa pohyboval potichu. Nechcel, aby o jeho malom výlete niekto vedel. Pred dverami sa zastavil. Pomocou legillimencie preskúmal okolie. Doma bola iba teta a tá bola teraz v záhrade. Vonku hliadkovali Kingsley, Tonksová a Moody.
S Moodym môžu byť problémy. Je všímavejší, ako ostatný. No čo. Skúsiť sa to oplatí. Premenil sa na zlatého motýľa a vyletel von otvoreným oknom. Vonku preletel okolo Tonksovej. Tá sa na neho trosku zmätene pozrela. Zlatého motýľa len tak nevidieť. Späť sa premenil, keď bol v dosť veľkej vzdialenosti od hliadky. Najskôr sa rozhodol kúpiť muklovské veci.
Po desiatich minútach narazil na celkom veľký obchod. Vošiel dovnútra. Nakúpil niekoľko kusov džínsov. Vybral sa ku košeliam. Boli pohodlné a vyzerali na ňom dobre. Vybral si čiernu, bielu, tmavomodrú, tmavozelenú, tmavočervenú a tmavohnedú. Všetky bral v tmavších farbách. Tak sa lepšie ukryje. Ďalej si vybral nejakú obuv. Ešte si vybral tmavomodrú bundu s hlbokou kapucňou. Zaplatil a odišiel. Veci, okrem bundy poslal kúzlom do svojej izby. Bundu si obliekol. Premiestnil sa pred vchod na šikmú uličku. Dal si na hlavu kapucňu a vošiel.
Šikmá ulička už nebola to, čo bývala. Po ulici prechádzali náhliace sa skupinky. Ľudia sa nikde nezdržiavali. Harry sa vybral k Madam Malkinovej. Tam si vybral nejaké habity. Požiadal predavačku, aby mu ich začarovala na prispôsobovanie sa nositeľovi. Za malý príplatok súhlasila. Opäť všetky veci premiestnil do svojej izby.
Ďalej sa vybral do kníhkupectva. Prechádzal medzi radmi a vyberal knihy na kopu.
 Kníh si vybral naozaj dosť. Obchodník bol celý natešený, keď uvidel množstvo kníh, ktoré som mu priniesol. Zaplatil som vysokú čiastku a vyšiel von.
Už mu ostala iba jedna zastávka. Ollivander.
Eldewey mu kázala navštíviť ho. Má si kúpiť nový prútik. Nevedel síce prečo, jeho starý prútik fungoval perfektne, ale sľúbil jej to.

Vošiel do malého obchodu. Vyzeralo to tu rovnako, ako pred piatimi rokmi. Spomenul si na to, ako si ho vybral jeho prútik. Prútik s perom Dumbledorovho Félixa.
„Vitaj. Čakal som, že prídeš.“ Ozval sa Ollivanderov príjemný hlas. Už ho nevydesilo keď sa len tak objavil, ako po prvýkrát. Vôbec sa nečudoval, že vie kto je. Skôr ho zaujímalo, ako vedel, že príde.
„Ako ste vedeli, že prídem?“ opýtal sa Harry.
„Bola tu jedna veľmi zaujímavá pani. Priniesla mi jeden výnimočný prútik. Povedala, že ho mám dať čarodejníkovi, ktorého si vyberie. Som si istý, že ten čarodejník bude rovnako výnimočný, ako prútik. Preto som vedel, že prídete. Lebo vy ste výnimočný pán Potter.“
„Ako vyzerala tá žena?“
„Nevidel som jej tvár. Bola zahalená v čiernom plášti. Viem len, že nebola smrťožrútkou. To by som spoznal.“ Harrymu sa rozhostil na tvári úsmev. Eldewey. Preto mal ísť k Ollivanderovi.
„Ukážete mi ten prútik?“ poprosil.
„Veľmi rád.“ Prútikár odišiel dozadu. Po chvíli sa vrátil s dlhou krabičkou. Nevyzerala nijako zvláštne, a predsa vedel, že v nej leží niečo nezvyčajné. Okolo krabičky sa vznášala aura známej mágie. Eldeweynej, Aaronovej a aj Harryho mágie. Mágie Života a Smrti.
Ollivander otvoril krabičku a podal mu ju. V nej ležal nádherný prútik. Už na prvý pohľad bolo zrejmé, že nieje z dreva. Bol z kovu. A nie hocijakého. Z anjelského kovu. Žiaril krásnou bielou farbou, popretkávanou striebornými nitkami.
„Nikto sa ho nemôže dotknúť. Každého odhodí preč. Neviem z čoho je vytvorený, ani aké je jeho jadro. Len viem, že kov z ktorého je vytvorený nieje v našom svete známi. A jeho jadro je nesmierne mocné.“ Vysvetlil mu.

Opatrne vybral prútik. Pocítil v prstoch známe teplo. Šírilo sa mu do celého tela. Zdvihol ruku s prútikom a elegantne ním preťal vzduch.
Celý obchod osvietila silná biela žiara, vychádzajúca z prútika. Miestnosť naplnila silná mágia. Taká, akú Ollivander ešte nikdy nevidel. A to je na tomto svete už dlho.
Všetko to trvalo len pár sekúnd, ale bolo to o to úžasnejšie.
Harry sa usmieval. Prútik spoznal svojho pána.
„Si ešte mocnejší Harry, než som si myslel.“ Poznamenal Ollivander s úsmevom.
„To ten prútik je mocný.“ Povedal Harry.
„Áno ten prútik je mocný. Veľmi mocný. Čo len dokazuje moje slová. Žiaden prútik by si nevybral čarodejníka slabšieho, než je on sám.“ Oboznámil Harryho.
„A čo, keby bol ten prútik vyrobený špeciálne pre toho čarodejníka?“ opýtal sa Harry.
„Aj tak musí byť ten daný čarodejník rovnako silný, ako prútik.“ Nedal sa Ollivander.
„Tento prútik by však dokázal skrotiť aj Dumbledore alebo Voldemort. Pravdaže, keď nerátame, že sa viaže špeciálne na moju mágiu.“
„Pochybujem. Voldemort možno, ale Dumbledore určite nie. Iste vieš, tak ako ja, že Voldemort je magicky silnejší, než Dumbledore. A ty sa svojou mocou stále viac približuješ Voldemortovi. Už keď si tu bol po prvý raz, cítil som z teba mimoriadne silný magický potenciál. To mi len dokázali tvoje úniky pred ním. S Dumbledorom sa možno hrá, ale s tebou nie. Teba chce zabiť.
A k tvojmu prútiku. Keď niekoho odzbrojíš alebo porazíš v súboji, získaš jeho prútik. Ten ťa príjme za svojho nového pána. Tvoj nepríjme nikoho. Príjme len toho, kto má takú mágiu, ako on. A takú máš len ty, Harry.  Ak zomrieš, tvoj prútik zomrie s tebou.“ Ollivander sa na Harryho prenikavo zahľadel. Celý tento rozhovor mu pripadal tak trochu, ako súboj. Súboj, z ktorého vyšiel ako porazený. Ollivander sa na neho usmial, akoby presne vedel, nad čím premýšľa. Mierne sa otriasol. Ten čarodejník je vážne desivý. Vie toho viac, než by mal. Ale to aj on, takže sa nemá na čo sťažovať.

Od podobných myšlienok ho vyrušil náhly krik a výbuchy s ulice. Má ísť na ulicu a bojovať, aj keď sa prezradí a potom bude čeliť zúrivosti rádu? Alebo odíde a zalarmuje rád?
Ale on má predsa ešte aj inú možnosť. Že ho to skôr nenapadlo. Počas učenia a Eldewey a Aaronom od nich dostal predsa plášť. Vystrel pred seba ruku a zašepkal: „Habitation, ad me!“
V ruke sa mu so slabým zábleskom zjavil zamatový čierny plášť. V prstoch sa mu kĺzal, ako piesok. Obliekol si ho, na hlavu si nasadil hlbokú kapucňu a otvoril dvere na ulicu. Ešte sa medzi dverami otočil na prútikára.
„Žiadam vás o to, aby ste o dnešku nikomu nehovorili.“ Prosil.
„Samozrejme.“ Rýchlo odpovedal. Harry sa s ním rozlúčil pokývaním hlavou a vyšiel na ulicu.

Vonku pálil asi tucet smrťožrútov kliatby na všetko, čo sa hýbalo. A ďalší tucet ničil s veľkou vervou obchody.
Niektorí sa proti nim snažili bojovať, ale neúspešne. Smrťožrúti boli v presile. Smrťožrúti svojich súperov nezabíjali, posielali na nich kliatby z vyššej čiernej mágie. Títo smrťožrúti patrili očividne k elite.
„Nechceli by ste už skončiť?“ zakričal na nich.
„Ale čo, chceš sa pridať? Crucio!“ zakričala Bellatrix. Harry len ledabolo mávol rukou a kúzlo ho minulo.
„Veľmi rád.“ Usmial sa Harry a zaútočil. „Akcion blesk!“ Bella kúzlo bez problémov vykryla. S tým aj rátal.
„Na viac sa nezmôžeš?“ posmešne zvolala.
„Stupefy!“ použil jednoduché zaklínadlo, len ho trochu vylepšil. Nabil ho veľkým množstvom mágie. S úškrnom pozoroval, ako vytvára Bella štít, ktorím kúzlo bez problémov prešlo.
Narazilo do Bellatrix a odhodilo ju na stenu. Už nevstala.
To prebralo ostatných smrťožrútov. Začali po ňom metať kliatby, dokonca aj Avadu. Ladne sa uhýbal zaklínadlám a na oplátku po nich metal zosilnené zaklínadlá, ktoré sa učil v prvých ročníkoch na Rokforte.
Keď skončil, bola väčšina smrťožrútov krajne ponížená. Asi dvaja ležali na zemi v silnom záchvate smiechu, ďalší traja mali namiesto hláv tekvice, piati skončili zviazaný na zemi, dvaja zatvorený v klietke, šiesti omráčený a ostatný ušli.
„Toto si nechám. Ako talizman.“ Usmial sa Harry. Švihol prútikom a všetky obchody sa dali do stavu, v akom boli pred tým. Švihol ním ešte raz a vytvoril okolo nich silnú ochranu.
Otočil sa na čarodejníkov, ktorý bojovali proti smrťožrútom. Keď začal bojovať on už sa k boju nedostali. Pre Harryho bol ten boj akási pomsta za Siriusa. Preto sa ich snažil hlavne znemožniť.
Proti smrťožrútom začali bojovať niektorý ľudia, ktorý bili na ulici. Väčšina bola v poriadku, pár ich krvácalo, mali zlomené kosti a nejaké menšie rany. Starosť mu však robil čarodejník ležiaci na zemi. Trafilo ho silné kúzlo čiernej mágie. Veľmi nechutné. Všetky kosti v tele mal polámané, čo spôsobilo, že nemohol poriadne dýchať. Pomaly umieral.
Harry si k nemu kľakol. Ostatný sa pozerali, čo sa chystá urobiť, mysleli si totiž, že je mŕtvy.
„Sana.“ Zašepkal Harry a prechádzal mužovi rukami nad telom. Z dlaní mu vychádzala červená žiara, ktorá sa vpíjala do mužovho tela. Jeho kosti sa pomaly zaceľovali a dýchanie upravovalo. Otvoril oči. Kúzelníci v okolí zalapali po dychu. Ako sa mu to podarilo?
„Je to lepšie?“ jemne sa opýtal Harry. Muž prikývol.
„Ďakujem.“ Namáhavo zašepkal.
„Nehovorte. Zbytočne sa unavíte.“ Vstal.
„Niekto ho zoberte k Mungovi. Potrebuje starostlivosť čaromedikov. Ja som urobil, čo som mohol.“ Po týchto slovách sa otočil a kráčal preč.
„Ďakujeme ti!“ počul ešte zakričať nejakú ženu. Za najbližším rohom sa premenil na pegasa a odletel preč.