Prečo padáme? Aby sme sa naučili opäť sa postaviť.

Voldemort im uštedril ešte niekoľko Cruciatov za to, ako sa nechali zosmiešniť.

Harry vyšiel s Voldemortovej mysle. Vyzerá to tak, že nevie, kto Harry naozaj je. To je vynikajúce, teda aspoň pre Harryho.
Zobral si veci a vyrazil do izby. Toto bol ťažký deň a Harry bol unavený. Cestou sa zastavil v kuchyni, kde si vzal dva rožky so salámou.
V izbe sa najedol, skontroloval fénixa a ľahol si.

Ráno Harryho zobudilo neznáme pišťanie.
Zdvihol budík a hodil ho o stenu. Pišťanie však neprestalo, len sa presunulo bližšie k jeho hlave. Harry sa otočil, rozhodnutý zistiť, čo ho budí takto skoro ráno. Ocitol sa tvárou v tvár akémusi operenému pištiacemu čudu.
Harry sa vydesil a inštinktívne sa prekúlil na posteli, aby sa od toho dostal čo najďalej. To však nebol najlepší nápad. Ležal na kraji postele a tak sa skotúľal na zem.
Potichu zanadával. Zdvihol sa zo zeme a siahol po prútiku. Pri pohľade na posteľ sa rozosmial. Na posteli totiž nesedelo nič nebezpečné, ako si predtým myslel, ale malý strieborný fénix.
„Vieš, ako si ma vydesil, Maličký?“ opýtal sa Harry malého stvorenia. Ľahol si späť na posteľ a natiahol ruku k drobnému fénixovi. Ten mu veselo skočil do dlane, kde sa pohodlne usadil.
„Ako ťa len budem volať? Si on, či ona?“ opýtal sa Harry zamyslene.
„Ona.“ Zapípal malý fénix.
„Ja ti rozumiem!“ zvolal prekvapene.
„To je tvoj dar od Eldewey. Rozumieš zvieratám.“ Vysvetlil mu fénix.
„Tak, čo povieš na Aryu? To meno znamená ušľachtilá alebo vznešená. Teda, ak si to správne pamätám.“ Navrhol jej.
„To sa mi páči.“ Zapípala Arya.
„Nie si hladná? A čo vlastne ješ?“ pýtal sa Harry.
„Jem to čo ty. A som trochu hladná.“ Súhlasila.
„Tak chvíľku vydrž.“ Harry sa zodvihol s postele a zišiel dolu. Všetci v dome ešte spali. Musím opraviť tie hodiny. Pomyslel si Harry.
Vybral z chladničky salámu a maslo, k tomu si zobral nejaké pečivo a zeleninu. Urobil chlebíky a nalial do krčahu vodu. Zobral si ešte pohár a mištičku. S týmto sa vybral späť do svojej izby.
„Môže byť?“ ukázal Aryi obložené chlebíky. Namiesto odpovede sa do jedného pustila.

„Za akú dlhú dobu narastieš?“ vyzvedal Harry.
„Tak za týždeň, možno dva.“ Zapípala.
„Nie si rovnaká, ako ostatní tvojho druhu. V čom si iná?“ táto otázka trápila Harryho už dlho.
„Mám inú mágiu, ako ostatní fénixovia. Moja mágia je rovnaká, ako tvoja. Smrť ešte nikdy nedarovala človeku svoju mágiu. Život už áno, dvaja ľudia boli obdarovaní mágiou života. Mágiu smrti majú len bytosti, ktoré stvorila ona. Napríklad prví Dementori.
Tí Dementori, ktorých poznáš ty sú len ich potomkami. Prví Dementori vytvorili dva náramky. Jeden nosí na ruke Smrť a druhý ty. Tie náramky boli darované z vďačnosti za to, že ich stvorila. To, že nosíš jeden s tých náramkov a máš Eldeweynu a Aaronovu moc znamená viac, než si si myslel.
Za normálnych okolností by si mohli Eldewey a Aaron zobrať svoju moc späť, keby si s ňou nezaobchádzal správne. Avšak tým, že ti obaja odovzdali časť svojej moci, stratili túto možnosť. V tebe sa mieša mágia života a smrti, Harry. Keby si chcela Eldewey zobrať späť svoju mágiu, zastavila by ju mágia života a naopak, keby si chcel svoju mágiu vziať Aaron, nemohol by vďaka Eldeweynej mágii.
Oni dvaja z teba urobili najmocnejšiu bytosť na svete.
Ak budeš spravodlivý a zachováš si čisté srdce, budú ti oddané bytosti svetla a bytosti temna sa ťa budú báť. Ak ťa však pohltí tvoja moc, prinesieš skazu celému svetu. Eldewey a Aaron to vedeli, keď ti dávali moc. A obaja verili, že svoju moc nezneužiješ. Inak by ti ju nedali.
A ja mám rovnakú mágiu, ako ty. Rovnako výnimočnú a zároveň rovnako mocnú. Strieborná som preto, lebo sa vo mne mieša mágia života a smrti. Čierna a biela.
Sme spolu zviazaní silným putom, ktoré nemôže nikto roztrhnúť. Ak sa pridáš k temnej strane, ja pôjdem s tebou. Ak zomrieš, zomriem s tebou, ale bola by som ti vďačná, keby si zostal na dobrej strane a nezomieral.“ Harry na ňu chvíľu pozeral ako vymetený. Tak dlhý príhovor u nej ešte nezažil.
Keď sa ako tak spamätal, zamyslel sa nad jej slovami.

„To mi chceš povedať, že mi verili natoľko, aby mi zverili tak veľkú moc?“ Harry bol mierne šokovaný.
„No najskôr si mal dostať len Aaronovu moc. Ale kým by si sa ju naučil ovládať, Voldemort by ťa zabil. A tak sa Eldewey rozhodla, že ti prenechá aj svoju moc. To bolo prvý a posledný raz, čo niekomu odovzdala moc. Keby si si ju nezískal svojimi činmi, asi by bol kúzelnícky svet zničený. Avšak to, že si nadovšetko vážiš priateľstvo, odmietol si Voldemortovu ponuku moci a prítomnosti rodičov, máš dobré srdce a neublížil by si dobrovoľne ani muche ju presvedčilo, že za to stojíš. Tvoja moc sa bude rokmi zväčšovať. Teraz máš moc, ako Merlin v sedemnástich. Keď budeš mať sedemnásť ty, budeš dosť silný na to, aby si porazil Voldemorta.“ Vysvetlila mu.
„Ou.“ Na viac sa nezmohol.
„Priveľa informácii, že?“ súcitne sa opýtala Arya. Harry prikývol.
Zdola sa ozval buchot. Dursleyovci už vstali.

„Takže, čo máme dnes na pláne?“ opýtal sa po chvíli Harry.
„Hmm … netuším.“ Odpovedala.
„Doteraz taká ukecaná a teraz nič.“ Podpichol ju Harry. Nepekne sa na neho pozrela.
„Ja si pôjdem pospať. Ty si rob čo chceš.“ Trochu urazená sa usalašila na vankúši a zaspala.
Harry ju hodnú chvíľu pozoroval. Bola skutočne roztomilá.
S povzdychom sa postavil, zobral riad a vybral sa dolu. Dursleyovci sedeli za stolom a raňajkovali, keď prišiel.
„Dobré ráno.“ Pozdravil.
Dudley sa strhol, keď ho počul, strýko sa na neho zamračil a teta ho ignorovala. Ako vždy. Umyl riad, čo si priniesol a vybral sa von. Dnu nemá čo robiť. Arya spí a Dursleyovci nie sú veľmi príjemnými spoločníkmi. Vonku si ľahol do trávy a pozoroval oblohu. Na hliadke boli dnes Hestia Jonesová, Dedalus Diggle a Remus. Rád by sa s Remom pozhováral, ale teraz to nejde. Vôbec by nemal vedieť o tom, kto je na stráži.
Keby mohol, povedal by Removi o tom, že Sirius sa má dobre. Vedel, že on sa trápi rovnako, ako Harry tie prvé dni.
Remus bol predsa posledným Záškodníkom. Petra nerátal, ten ich zradil.

O Remusovi bolo známe, že žil pre priateľov a pre rád. Keď zistil o Siriusovej zrade a Jamesovej smrti, zložilo ho to. Zostal mu však ešte rád. Potom, keď zistil, že Sirius je v skutočnosti nevinný, bolo to preneho ako nový začiatok.
Teraz mu zostal už len rád.
„Mami, oci, Sirius, viem, že ste spolu a že ma počujete. Chýbate mi, ani neviete ako. Je to bez vás ťažké, ale zvládnem to. Pokúsim sa byť Removi oporou tak ako ste mu ňou boli vy. Má to ťažké. Keď stratil vás, stratil akoby časť seba, tak ako ja. Teším sa na deň, keď sa opäť stretneme. Mám vás rád.“ Hovoril Harry smerom k oblohe. Vedel, že to budú počuť. Ak nie priamo od neho, tak im to povie Eldewey.

Nevedel však, že to počula ešte jedna osoba. Počul to aj Remus Lupin. Stál na stráži blízko pri ňom, a tak začul, čo Harry hovoril. Do očí sa mu natlačili slzy. Hovoril to tak, ako keby si bol istý tým, že sa majú dobre. A Remus mu veril, on mu vždy veril. A vedel aj to, že čo Harry splní, to aj dodrží. Bude Removi dobrou oporou a Remus sa bude snažiť byť Harrymu najlepšou oporou.
Toho chlapca mal nadovšetko rád, ako mnoho iných. Napríklad Dumbledore, Moody, Tonksová, Kingsley, Hagrid, Mcgonagalová a iný. Títo všetci ho mali radi, ako nikoho iného. Mali ho radi, ako svojho syna, v Dumbledorovom prípade, ako vnuka. Dumbledore mal chlapca nadovšetko rád. Niekedy to možno vypadalo rôzne, ale všetky rozhodnutia ktoré urobil boli pre dobro chlapca.
Všetci sa snažili chrániť Harryho a poskytnúť mu aspoň trochu šťastia, keď ho mal tak málo.
Musí sa spýtať Dumbledora, či by nemohol ísť Harry k Weasleyovím na celý mesiac. Pochyboval, že odmietne. Tam bude mať väčšiu ochranu, ako na Grimmauldovom námestí a hlavne viac lásky.

Harry sa prebudil až večer. Ani si neuvedomil, že zaspal.
V žalúdku mu bolestne škvŕkalo. Vybral sa dnu a spravil sebe, aj Aryi najesť. Vo dverách na izbe sa mierne zaratil. Nebola Aria dnes ráno menšia? Opýtal sa sám seba.
Pokrútil hlavou. Už mu asi preskakuje.
„Nie si hladná?“ opýtal sa.
„Trošku. Spal si, však?“ opýtal sa zas ona.
„Áno, ako vieš?“ vyzvedal.
„Cítila som to.“ Jednoducho odpovedala.
„Ty cítiš, keď spím?“ neveriacky sa opýtal Harry. V hlave sa mu ozval zamatový smiech. Aryin smiech.
„Áno. Cítim, čo robíš, nech je to hocičo. Aj ty sa to raz naučíš.“ Vysvetlila mu. Harry sa posadil na posteľ k Aryi.
„To vie aj Dumbledore, čo robí jeho fénix?“ dorážal na ňu Harry s otázkami.
„Nie. Dokonca aj jeho fénix cíti len keď je jeho priateľ v nebezpečenstve alebo keď ho potrebuje. To, že máme my dvaja rovnakú mágiu a máme tak nezvyčajne silné puto prináša isté výhody.“ Presunula sa na Harryho kolená, kde sa pohodlne uvelebila.
Harry položil tanier a začali spolu jesť.