Prečo padáme? Aby sme sa naučili opäť sa postaviť.

Harryho ráno zobudili nepríjemné slnečné lúče, štekliace ho po pokožke.

Bolestne zakňučal a pozrel sa na hodiny. Sedem.

Spal len štyri hodiny, ukrutne ho bolela hlava a cítil sa, akoby po ňom prešiel parný valec.

Dovliekol sa do kúpelne a vliezol pod studenú sprchu. Teraz mu síce bola ešte aj zima, ale už aspoň nebol taký unavený.

Usušil sa a obliekol si čisté veci. Pohľad do zrkadla ho mierne vydesil. Vyzeral asi tak, ako sa cítil – otrasne.

Na jeho mŕtvolne bledej tvári žiarili krvou podliate oči. Vlasy mal ešte strapatejšie, než obyčajne, čo ho poriadne štvalo.

„Potrebujem nejaký elixír.“ Zamumlal si pre seba.

Rozhodol sa, že sa naje a uvarí si nejaké elixíri. Pri schádzaní dolu schodmi sa potkol a schody skôr zletel, než zišiel. Vyberane zanadával.

Teraz sa cítil ešte horšie. Nikto nereagoval na Harryho nadávky, z čoho usúdil, že Dursleyovci nie sú doma.

V kuchyni sa pokojne naraňajkoval, umyl po sebe riad a vyšiel hore.

V izbe vytiahol kotlík, ingrediencie a začal miešať elixír proti bolesti. Do desiatich minút ho mal hotový. Prelial ho do nachystanej nádobky, vyčistil kotlík a pustil sa do ďalšieho. Tentoraz proti únave.

Tento elixír dokáže nahradiť aj spánok, ale nesmie sa v žiadnom prípade používať pravidelne.

Je to vynikajúci elixír, ale spánok nenahradí.

S druhým elixírom urobil to, čo s prvým a odložil kotlík.

Najskôr sa napil elixíru proti bolesti s potom proti únave. Reagovali okamžite, cítil sa omnoho lepšie.

Zobral si ďalšiu knihu a pustil sa do nej, rozhodnutý ju dnes prečítať.

Asi okolo obeda mu na okno zaťukala sova. Harry sa zamračil, nečakal nijakú poštu.

O nohu mala pripevnený balíček.

Pustil ju dnu a odviazal jej balíček z nohy. Až teraz si všimol list, ktorý bol pri balíčku.

Otvoril ho.

Milý Harry,

Viem, že narodeniny si mal už pred tromi dňami,

ale skôr sa nám nepodarilo poslať ti darček.

Rád sa dočasne presunul k Weasleyovým,

pretože po smrti Siriusa sme stratili právo obývať dom na Grimmauldovom námestí.

Dom nás jednoducho vykopol.

U Weasleyových je teraz chaos a ja aj Ron musíme pomáhať,

takže sme nemali veľa času.

Posledný týždeň prázdnin by si mal ísť k Weasleyovým,

Ale skôr to nepôjde, prepáč.

Viem, že by si chcel čo najskôr odísť od Dursleyových.

Pripájam k svojmu aj Ronov dar a pozdrav.

Hermiona.

Roztrhol baliaci papier. Z neho vypadol zápästný držiak na prútik a kniha.

Čo Harryho zarazilo bolo, že kniha bola od Rona, nie od Hermiony.

Prečítal si názov knihy: Kudleyovské kanóny počas ich najväčšej slávy.

Harry sa rozosmial. Kudleyovské kanóny boli, sú a vždy budú na dne rebríčka, slávny sú jedine tým, že sú taký hrozný.

Držiak na prútik od Hermiony bol veľmi pekný.

Len škoda, že ho nebude môcť nosiť. Jeden už má od Eldewey, a ten mu slúži perfektne.

Takže, tohtoročné darčeky od Rona a Hermiony mu budú na nič, čo im samozrejme nepovie. O veštbe im nepovedal a ani sa im to nechystá povedať.

Ich priateľstvo sa od Trojčarodejníckeho pohára zmenil. Harry sa snažil presvedčiť sám seba o opaku celý piaty ročník.

Bola to však pravda a on to dobre vedel. Prečo inak by im zatajoval svoje silnejúce prepojenie s Voldemortom aj znenie veštby?

Harry dobre vedel, že im nepovie ani o Aryi, ani o Živote a Smrti a ich pomoci.

Bude predstierať, že sa nič nestalo a všetko je v úplnom poriadku.

Tie elixíri by mohli byť problematické, ale nehodlá zo seba naďalej robiť debila.

Bude v nich vynikať. Postará sa o to, aby Snape nemohol utrúsiť ani jednu z jeho ironických poznámok o jeho neschopnosti v elixíroch.

Snape nikdy nemal a ani nebude mať takého dobrého žiaka, akým sa stane Harry.

Z takýmito myšlienkami vzal Harry rozčítanú knihu z nočného stolíka a pustil sa do čítania.

Takýmto tempom uplynulo ďalších desať dní.

Harry sa ráno zobudil, umyl sa, naraňajkoval sa, nakŕmil Hedvigu a Aryu a čítal. Naobedoval sa, nakŕmil Hedvigu a Aryu a čítal. Navečeral sa, nakŕmil Hedvigu a Aryu a čítal. Šesť alebo sedem hodín spal a ráno si dal elixír.

Po jedenástich dňoch bol na smrť unavený, ale spokojný. Prečítal všetky knihy, ktoré si kúpil v Šikmej uličke.

Mal ešte posledný deň voľna a prídu po neho Weasleyovci. Cez soviu poštu si objednal ešte pár kníh, ale tie mu prídu len na ďalší deň.

Dnes by si rád vyskúšal nejaké kúzla v praxi. Ak mu pôjdu na prvý pokus, tak ich stihne aj všetky.

Harry si celý posledný deň skúšal rôzne kúzla, ktoré našiel v knihách.

Jeho izba vyzerala večer ako po výbuchu, čo bolo ešte celkom prijateľné. Jedným mávnutím prútika všetko upratal a zvalil sa do pričarovaného gauča.

Celý deň čaroval so svojím starým prútikom a išlo mu to od ruky. Najhoršie sa mu podarili kúzla na druhý pokus, čo je vynikajúce.

Keby používal svoj nový prútik išlo by mu to všetko lepšie a mohol by si dovoliť kúzla z vyššou účinnosťou.

Keď používa svoj starý prútik môže pridať ešte trochu mágie ku svojím kúzlam, ale nie dosť veľa. Harry si môže dovoliť vložiť do toho viac mágie.

Bezprútiková mágia mu ide celkom dobre, aj keď zvláda ešte len základy.

Živly ovláda najradšej práve bezprútkikovou mágiou.

Harryho v poslednej dobe trápi jeho magický potenciál.

Je synom Lily a Jamesa Potterových, ale ako ich syn zdedil viac nadania, než by mal.

Lily bola dobrá v elixíroch a čarovaní. To zvláda Harry dokonale.

Taktiež lietanie, obranu a animágiu po Jamesovi.

Kde ale zobral nadanie na bezprútikovú a živelnú mágiu?

A ešte k tomu ovláda základy telepatie a empatie. A k tomu je už takmer majstrom v okulumencii a legillimencii.

V rodine Potterovcov sa nikdy neobjavilo ani jedno z týchto nadaní.

A Lily Evansová pochádza z muklovskej rodiny, čo znamená, že z jej strany to nemôže pochádzať. Ale keď to nepochádza ani z jednej, ani z druhej strany, z kadiaľ potom?

Eldewey mu nemohla dať žiadnu schopnosť, teda okrem reči zvierat, ale to je iné.

Mohla mu len navýšiť mágiu, čo v podstate znamená, že oveľa ľahšie ovládne svoje schopnosti a bude oveľa lepší v prútikovej mágii.

Tým, že mu navýšili schopnosti mu v podstate zväčšili magické jadro a získali mu spojencov.

U nich dvoch bolo najhlavnejšie to, že mu ukázali jeho skryté schopnosti a naučili ho používať ich.

To zväčšenie magického jadra by nastalo aj tak, ale len po niekoľkých rokoch. Kým by dosiahol veľkosť magického jadra, aké má teraz, bol by dávno zavraždený Voldemortom.

Takú veľkosť magického jadra, akú má teraz by dosiahol niekedy v tridsiatom piatom roku života, čiže tak za dvadsať rokov.

Otázkou teda zostáva, kto taký mocný je jeho predok a ako je možné, že vôbec jeho predkom je?

Na toto musí Harry nájsť odpoveď.

Ani nevedel ako, ale pri svojich myšlienkových pochodoch zaspal.

Zobudil sa asi o štvrtej hodine v noci.

Cítil sa, akoby ho prešiel parný valec. Nečudo, keď spal doteraz v kresle.

„Aspoň je pohodlné.“ Zamrmlal si pre seba a dovliekol sa do postele. Akonáhle sa jeho hlava dotkla vankúša zaspal.

Keď sa zobudil bolo už desať hodín a Harry sa cítil tak dobre, ako už dlho nie. Po dlhej dobe si nemusel dávať ráno elixír.

Vstal z postele, vykonal rannú hygienu a naraňajkoval sa. Dursleyovci znovu neboli doma. Harry mal dojem, že nechcú zdieľať z Harrym jeden dom a keďže musí u nich bývať, tak sa snažia byť aspoň čo najmenej doma.

Harrymu to tak úplne vyhovovalo, najradšej bol sám.

Po celej izbe začal zbierať svoje veci a ukladal ich na posteľ, len knihy nechal uložené na poličke. Bola by blbosť ukladať ich na posteľ, mohli by sa náhodou poškodiť.

Keď si bol istý, že má všetky svoje veci na posteli a nič tu nenechá, vyčistil svoj starý kufor a začal doň ukladať svoje veci.

Asi v polovici balenia si uvedomil, že to nepôjde. Nieje možné, aby sa mu do kufra zmestili všetky nové habity a oblečenie. Ešte k tomu si tam musí naskladať svoje knihy, tie nemienil nechať na milosť a nemilosť Dursleyovcov.

Mal medzi nimi neuveriteľne drahé tituly a originály, niektoré z nich nemajú nijaké kópie.

Musím zväčšiť svoj kufor. Pomyslel si Harry. Má to len jeden háčik – všetky kufri sú chránené proti zmenám pomocou mágie.

Harry prešiel k poličke z knihami. Vybral si jednu z neprečítaných kníh a začal v nej listovať.

Pri prezeraní knihy narazil na zaujímavé kúzlo zväčšovania magických priestorov. Mohol by to kúzlo použiť na svoj kufor.

Po chvíli hľadania ho našiel.

Vytiahol z kufra všetky veci a poukladal ich späť na posteľ. V pravej ruke sa mu objavil dobre známy biely prútik popretkávaný striebornými nitkami.

Od prstov sa mu do tela rozliehalo príjemné teplo a razom sa cítil dobre, mal dojem, že mu nič nemôže ublížiť. Už dlho nedržal svoj skutočný prútik, čaroval zvyčajne s fénixovým. Teraz nemohol odolať, keď bude čarovať s týmto prútikom, budú jeho kúzla oveľa lepšie a silnejšie.

Mávol prútikom a vyslovil formulku: „Densdera loso!“

Z prútika mu vyletel belasý lúč svetla, ktorý narazil do jeho kufra a … nič. Nič sa nestalo.

Harry sa zatváril prekvapene a prešiel ku kufru. Namiesto priestoru, ktorý tam bol predtým sa v Harryho kufri nachádzali schody.

„Lumos.“ Rozsvietil Harry svoj prútik a vybral sa dole preskúmať to tam. Schody viedli do malej miestnosti, z ktorej viedlo štvoro dverí.

Harry všetky preskúmúmal. Boli rovnako prázdne, ako tá prvá, ale omnoho väčšie.

Toto sa môže hodiť. Pomyslel si Harry z úsmevom. Trošku si to tu prerobím.

A začal čarovať. Najskôr všetky izby poriadne osvetlil, na stropy zavesil krásne staré lustre, ktoré sa zažali pomocou myšlienky.

Z prvej miestnosti si urobil veľkú kúpeľňu vykladanú bielym mramorom. Na stene vytvoril veľké okno s výhľadom na západ slnka. To bola pravdaže len ilúzia.

Celej kúpeľni kraľovala obrovská vaňa s množstvom kohútikov – inšpiroval sa prefektskými kúpeľňami. V kúpeľni sa na nachádzal ešte sprchový kút a zmývadlo.

Toalety oddelil stenou.

Druhá miestnosť bola najväčšia a Harry si ju ešte zväčšil. Tam bude mať knižnicu.

Zem pokryl huňatým tmavomodrým kobercom s čiernymi obrazcami znázorňujúcimi kúzelné bytosti.

Na to, aby ste spoznali čo i len jednu ste sa museli poriadne sústrediť. Harry tam vložil dokonca aj prvých dementorov. Nemal síce skadiaľ vedieť ako vyzerajú, ale nejako to tušil.

Steny namaľoval taktiež modrou, ale prekryl ich vysokými policami, takže tú modrú nebolo poznať. Police ozdobil vyrezávanými hadmi.

Do stredu miestnosti umiestnil starožitný vyrezávaný stôl z motívom drakov, okolo neho poukladal stoličky s rovnakým motívom, ako stôl, pokryté modrým zamatom. Do rohov miestností umiestnil pohodlné tmavomodré pohovky, o niekoľko odtieňov tmavšie, než koberec.

Z konečným výsledkom bol spokojný. Už bolo treba zohnať iba knihy.

Síce do svojej novej knižnice presunul svoje knihy, ale to bolo žalostne málo.

Ďalšiu miestnosť rozdelil na dve časti. V prvej časti vytvoril kuchyňu pokrytú narozdiel od kúpeľne čiernym mramorom. Na skrinky vyrezal jednorožce.

Z druhej časti miestnosti urobil jedáleň. Tri steny premenil na tri veľké okná, ktoré ukazovali panorámu krajiny podľa času.

Ráno to bol východ slnka, cez deň slnko vysoko na oblohe, večer západ slnka a v noci nočnú oblohu. Všetky štyri panorámy dňa boli vykreslené nádherne. Do stredu miestnosti uložil veľký vyrezávaný stôl s motívom fénixov a okolo neho rovnaké stoličky, len pokryté strieborným zamatom.

V poslednej miestnosti si zriadil vlastnú izbu. Na zem položil krvavo červený koberec popretkávaný zlatými niťami.

Do stredu miestnosti dal veľkú posteľ s vínovočerveným povlečením, na posteľ si vyrezal hadov.

Za posteľ ,zavesil' okno s podobným výhľadom, ako v jedálni.

Na pravo od postele si zriadil svoju malú pracovňu. Dal si tam vyrezávaný stôl s drakmi a k nemu podobnú stoličku z červeným zamatom.

Na ľavo od postele postavil veľkú skriňu na oblečenie. Do jednej časti si uloží čarodejnícke, do druhej muklovské oblečenie.

Vedľa skrine uložil pohodlný tmavočervený gauč.

V rohu miestnosti si zriadil ešte bidielko pre Aryu a Hedvigu.

Predsieň obložil svetlým drevom a tmavé drevo dal na zem. Ku schodom položil vešiak v tvare fénixa.

Do podlahy vyryl obrazce znázorňujúce griffa, hada, jazveca a orla – znaky Chrabromila, Slizolina, Bifľomorovej a Bystrohlavovej.

Obrátil sa k prázdnemu miestu na stene a pričaroval dvere. Tie otvoril a pričaroval k nim veľkú miestnosť.

Miestnosť obložil bielym mramorom, pretože ten sa ľahko čistí.

Do stredu izby pričaroval mramorový stôl a k nemu dve stoličky. Na dve protiľahlé steny umiestnil presklené police. Na jednu stranu pričaroval do políc sklenené fľaštičky rôznych veľkostí.

Na druhú stranu premiestnil všetky ingrediencie, ktoré si zatiaľ zaobstaral. Bolo ich celkom dosť, ale nestačilo to.

Ako posledný premiestnil na stôl dva kotlíky.

Táto izba bude slúžiť, ako jeho laboratórium.

Vošiel do predsiene a vyčaroval ešte posledné dve miestnosti.

Prvú zariadil jednoducho: steny obložil mäkkou penou, ktorá má zabrániť ublíženiu pri náraze do steny. Podlahu obložil podobne, len z menším množstvom peny. Všetku penu následne zakryl striebornou látkou, aby ju nebolo vidieť a miestnosť zaistil mnohými ochrannými kúzlami, aby predišlo prípadnému zraneniu.

V tejto miestnosti bude cvičiť čarovanie.

A poslednú izby zariadil ako hosťovskú. Zem pokrýval tmavozelený koberec a steny natrel hráškovozelenou farbou. Na jednu stranu miestnosti položil veľkú posteľ so zeleno-šedým povlečením a na druhú veľkú skriňu a stôl so stoličkou. Stôl a stolička boli vyrezávané, ako všetok nábytok v dome. Tieto mali na sebe motív mačkovitých šeliem.

Pred posteľ umiestnil pohodlný tmavozelený gauč tak pre tri osoby. Toto bude hosťovská izba.

Ako posledné umiestnil na rám, kde sa končí schodisko množstvo rún, ktoré Harrymu zaručia bezpečie v týchto izbách.

Pár rún umiestnil aj na dvere miestností a vyrazil von z kufra dokončiť svoju prácu z vonku.

Na svoj kufor uvalil silné ilúzie, ktoré zabraňovali človeku vidieť, čo v kufri naozaj leží.

Každý okrem Harryho si bude myslieť, že jeho kufor je úplne obyčajný, preplnený habitmy, učebnicami, oblečením a rôznymi podobnými vecami.

Harry bol zo svojou prácou nanajvýš spokojný. Keď si prečítal všetko o kúzle zistil, že kúzlo vlastne vytvára miestnosť, nie zväčšuje, ale to mu nevadilo, naopak, potešilo ho to.

Teraz mal konečne nejaký dobrý úkryt a Harry si bol istý, že sa mu bude hodiť.