Choď na obsah Choď na menu
 


6. 9. 2012

7. Severus Snape

severussnape28.jpg

Harryho sa ráno zobudil na Fredove chrápanie.
Rozlepil oči a otočil sa jeho smerom. „Fred!“ zakňučal. Menovaný sa zamrvil v posteli, spokojne mľaskol a chrápal ďalej. Harry si sťažka povzdychol. Knihu, ktorú mal doteraz položenú na hrudi uložil na nočný stolík a zvalil sa frustrovane na posteľ.
„Nič si z toho nerob. Takto chrápe často.“ Ozval sa George z druhej strany.
„Toto tu máš každú noc? Nezávidím ti.“ Uznal Harry.
„Zvykneš si.“ Uškrnul sa na neho. Harry mu úškrn vrátil.
„Na toto by som si nezvykol.“ Pokrútil nesúhlasne hlavou. Vďaka tomu, že mal zbystrené zmysly z premien na kúzelné tvory sa dokázal zobudiť aj na najjemnejší zvuk. Pri Fredovom chrápaní pre neho jednoducho nebolo možné spať.

Privolal si prútik a namieril ho na Freda. Vyčaroval okolo neho zvukotesnú bariéru, aby ho už viac nemusel počúvať.
„Vďaka, kamoš. Mať ťa na izbe má nezameniteľnú výhodu. Síce som starší, ale ty poznáš dvojnásobok kúzel, čo ja a si aspoň trojnásobne silnejší. Smrťožrúti by si ani netrkli, keby nás teraz napadli. Ty si trošku, ako ten záhadný záchranca Šikmej.“ Poznamenal George. Harry sa zasmial.
„Nie som tak trochu, ako ten záchranca Šikmej. Ja som ten záchranca šikmej, ako ma to nazvali. Ale keby bol s nimi Voldemort, tak si sni netrknem ja. Je silnejší a má viacskúseností, ako ja. Nemal by som šancu.“ Povzdychol si Harry.
„Veď si mu už toľkokrát unikol.“
„To je to, unikol. Vždy pri našich súbojoch zapracovalo Snapeovo obľúbené Potterovské šťastie a ja som unikol.“
„Uniknúť je základ, ten už zvládaš. Nabudúce ho dostaneš.“ Po týchto slovách zaspal.
„Nabudúce.“ Zamumlal Harry. „Nabudúce.“
Pozrel sa na hodiny. Päť.

Snažil sa znovu zaspať, ale nemalo to cenu.
Zobral si z nočného stolíka rozčítanú knihu a zahĺbil sa do nej. Čítanie kníh ho, ako zistil bavilo. Pri knihách si dokázal oddýchnuť, nebolo to síce ako spánok, ale aj tak to bolo fajn.
Zas lietanie mu dokázalo prečistiť myseľ tak, ako nič. Neustále vrhanie kúzel ho vyčerpalo a Harry si potom mohol užiť pokojný spánok. Najlepšie na mu premýšľalo v sprche a pri krbe.
Knihu mal prečítanú o siedmej. Vstal, obliekol sa, umyl sa a zišiel dole.
Knihu vrátil do knižnice, zobral si ďalšiu a tú si vyniesol do izby. Potom sa vybral do kuchyne.
Cestou pozdravil pani Blackovú, ktorá mu slušne odpovedala a pridala dokonca aj príjemný úsmev.

V kuchyni našiel pani Weasleyovú, ona bola vlastne prvý človek, ktorého v celom dome stretol.
„Dobré ráno!“ pozdravil ju a zobral si hrianky, praženicu a opekanú slaninku.
„Ahoj, Harry. Ty si už vstal?“ prekvapene sa ozvala pani Weasleyová.
„Áno. Toto leto som si u Dursleyových zvykol skoro vstávať, tak prečo to meniť? Aspoň toho cez deň stihnem viac.“ Pousmial sa.
„V tom máš pravdu, Harry.“ Súhlasila pani Weasleyová. Posadil sa za stôl a pustil sa do raňajok. Tie boli výborné, ako vždy. Tajne si rochu strčil do vrecka, Arya bude určite hladná tiež.
„Bolo to vynikajúce.“ Pochválil pani Weasleyovú, keď umýval svoj tanier.
„Ďakujem. Nestáva sa často, že by ma niekto chválil.“ Poďakovala s úsmevom.
„Potrebujete z niečím pomôcť?“ opýtal sa.
„Nie, Harry. Len bež.“ Prikývol a vybral sa do izby.

„Arya.“ Zašepkal už v izbe. Predsa len, nechcel zobudiť Freda a Georgea. Na rameno sa mu premiestnil jeho strieborný fénix.
„Dobré ráno, Harry.“ Zaželala mu zvesela.
„Dobré ráno, Arya.“ Odpovedal z úsmevom.
„Mám pre teba raňajky.“ Ponúkol jej hrianky, praženicu a slaninku. Po chvíli ich mala v sebe.
„Ešteže si môžem hľadať potravu aj sama. Inak by som zomrela od hladu.“ Poznamenala. Jedlo, čo jedával Harry jej síce chutilo, ale nebolo to ono.
„No len sa sťažuj. Nabudúce sa nebudem unúvať vôbec.“ Odvrkol jej Harry.
„Ale no tak, nehnevaj sa.“ Dobiedzala. Harry sa na ňu nepekne zamračil.

Strieborný fénix začal Harrymu spievať krásnu pesničku. Harry sa posadil na posteľ a zavrel oči. Cítil, ako z neho padá všetka ťažoba, ktorú ani nevedel, že na sebe nosí.
Opúšťal ho smútok aj beznádej, jeho srdce napĺňala láska a nádej. Nádej, že sa všetko zlepší, že svet bude krajší.
Ešte chvíľu si užíval pocit, akoby lietal bez všetkej tej ťarchy, ktorú mu uvalili na ramená. A hlavne tej, ktorú si na ne uvalil sám.

Po tom však Arya dospievala a Harry sa vrátil do skutočného sveta. Jeho ramená znovu oťaželi, do jeho srdca sa votrel smútok.
Zostala mu však nádej a odhodlanie ísť ďalej. Na nohy sa postavil z novou energiou. Zobral si knihu, ktorú si predtým priniesol a vybral sa na najvyššie poschodie.
Dom na Grimmauldovom námestí mal dokopy tri poschodia. Prvé a druhé sa využívali, ale to tretie nie.  Na tretie poschodie sa vlastne vôbec nechodilo.

Harry prechádzal neudržiavanou chodbou a sústredil svoju mágiu po okolí, aby našiel vhodné miesto na čítanie. Tretie dvere zľava boli správne.
Otvoril ich a vošiel do tmavej miestnosti. V ruke si vytvoril guľu svetla a tú vyhodil nad seba do vzduchu, kde ostala stáť. Osvetľovala všetko naokolo, len nie Harryho. To bolo prvé kúzlo, ktoré vytvoril. Bolo dobré v tom, že vy ste mali prehľad o všetkom a všetkých, ale nikto nezistil, kto ste vy.
Izba bola prázdna, zem a steny pokrývala hrubá vrstva prachu, ktorá sa rozvírila, keď vstúpil dnu. Mávol rukou a prach razom zmizol.
Harry sa dostal podľa magickej stopy k stene. Tu cítil tajnú miestnosť.

Položil ruky na stenu a zatlačil. Stena sa bez najmenšieho zvuku odklopila a pustila Harryho na dlhú a tmavú chodbu. Hneď ako vstúpil zažali sa fakle na stenách.
Prechádzal dlhou chodbou asi tri minúty, kým sa dostal k dubovým dvojkrídlovým dverám. Niečo sa mu nepáčilo. Mávol rukami od seba a rozrazil dvere. Dobre urobil!
Na mieste, kde by sa teraz nachádzala jeho hlava sekli nože. Tie sa stiahli späť a dvere zostali bezpečne priechodné. Harry nimi ostražito prešiel, pripravený odraziť každú nástrahu.
Na nič však nenarazil.

Z izby viedli ešte dvoje dvere. Jedny do tajnej knižnice a druhé do laboratória na výrobu elixírou.
Harry sa rozhodol preskúmať najskôr knižnicu. Boli v nej rôzne zväzky ohľadne čiernej, bielej aj neutrálnej mágie.
Okamžite všetky zmenšil do čo najmenšej veľkosti a začal si ich ukladať do vreciek. Tie nestačili, tak si stiahol bundu a zaviazal si na nej rukávy, aby z nej nič nevypadlo. Tam naukladal ostatné knihy.
Takto naložený zišiel opatrne do svojej izby a vliezol do kufra. Fred a George ešte spali a cestou nikoho nestretol, takže mal pokoj.
Zamieril rovno do knižnice a tam vyložil všetky svoje knihy. Kúzlom ich naukladal do poličiek a spokojne sa usmial.
Konečne sa mu podarilo zaplniť svoju knižnicu, a to ešte k tomu významnými zväzkami, z ktorých mnoho bolo vraj storočia stratených.

Vydal sa späť do tajnej miestnosti na treťom poschodí a tentoraz zamieril pre zmenu do laboratória. Nesklamal sa. Bolo plné všakovakých ingrediencii. Tie zneviditeľnil a všetky ich nechal vznášať sa nad ním vo vzduchu.
Opäť sa vybral do svojho kufra a ingrediencie vyložil vo svojom osobnom laboratóriu. Bol fascinovaný, boli tu ingrediencie, ktoré stáli množstvo galeónov alebo sa nedali zohnať.
Bolo tu všetko. Dračia krv, srdce a šipiny, slzy a perie fénixa, šupiny a zuby baziliska, roh a chvost jednorožca, chlpy a sliny vlkolaka, sliny, vlasy a dokonca aj zuby upíra, rôzne rastliny, o ktorých pôvode nemal ani páru, ale bol si istý, že v tých knihách o nich niečo bude napísané. A toto nebolo všetko.
Zásoby tej osoby, ktorá vytvorila tú tajnú miestnosť boli jednoducho dokonalé.

Harry sa okamžite vydal do knižnice a vybral si niekoľko kníh, ktoré bol rozhodnutý prečítať, aby zistil, čo sú tie rastliny vlastne zač.
Vyliezol aj z knihami z kufra, keby ho niekto hľadal a začítal sa do prvej knihy.
Bol v polovici, keď sa domom ozval hlas pani Weasleyovej, oznamujúci desiatu. Pozrel sa na hodiny, bolo desať. Ako inak?
Fred ani George nereagovali na hlas pani Weasleyovej, tak Harry jednoducho mávol rukou a nad hlavami dvojčiat sa spustil lejak.

„Harry!“ vykríkol ,mierne' naštvane Fred a okamžete vyletel z postele.
„Ty somár!“ očastoval ho George s podobnou reakciou.
„Premieňam sa síce na geparda, ale to nevadí. Môžem skúsiť aj somára.“ Nahodil premýšľavý výraz.
„Áno. Myslím, že by to šlo. Nieje to síce tak úplne môj štýl, ale to už nejako zvládnem.“ Dodal.
Fred a George na neho nepekne zazreli. Harry sa na nich usmial, ako slniečko.
„Mali ste vstávať, keď vám to kázala pani Weasleyová.“ Veselo zatrilkoval. Totrilkovanie som musel pochytiť od Arye. Pomyslel si.
Dvojičky sa jednoduchým kúzlom osušili – výhoda dospelosti – a spolu s Harrym zišli na desiatu.

Harry sa po desiate chystal vrátiť do izby k rozčítanej knihe, prekazil mu to však príchod jedného z Rokfortských profesorov. A nebol to hocijaký profesor, ale Severus Snape. Elixírový majster, nekorunovaný kráľ podzemných žalárov, ale hlavne človek, ktorý nadovšetko neznáša Harryho.
Do domu na Grimmauldovom námestí sa prirútil, ako hurikán. Alebo by bolo presnejšie pomenovanie skôr veľký netopier? Pomyslel si Harry.
No každopádne, bol tu a mal namierené priamo k Harrymu.

„Dobrý deň, profesor.“ Pozdravil ho pokojne, len s miernym zamračením. Nieže by ho nejako veľmi štvalo, že prišiel, skôr si nemohol dovoliť reagovať na neho úplne pokojne s Ronom, Hermionou a Ginny za zadkom.
„Poďte za mnou, Potter.“ Prikázal namiesto pozdravu. Toľko k slušnému správaniu. Pomyslel si s miernym úškrnom. Poslušne vstal a zamieril za Snapeom na druhé poschodie. Snape zamieril do knižnice.
„Ide o ničo vážne, profesor? Lebo ak áno, tak by som to nerád riešil v knižnici.“ Prehodil.
„Myslel som si, že sa už vo vašom prípade neznášať knihy. Asi som sa mýlil.“ Odpovedal mu ironicky Snape.
„Ja len preto, že tam nás bude určite niekto odpočúvať, inak mám knihy celkom rád.“ Pokrčil ramenami.
A on že je Voldemortov špeh? Uškrnul sa v duchu Harry.

„Tak skúste navrhnúť nejaké lepšie miesto, Potter. Ak také vôbec poznáte, a až potom začnite mudrovať.“ Navrhol Snape, ako inak, značne nepríjemným hlasom.
„Pochybujete, že nemám vyhľadanú aspoň jednu skrýšu?“ uškrnul sa Harry. Už teraz mal dokonca dve. Kufor a tajnú komnatu na treťom poschodí. Keď sa to tak vezme, tak by sa dalo celé tretie poschodie považovať za skrýšu, ale veľmi nápadnú na to, aby Harrymu vyhovovala.
„Poďte za mnou.“ Viedol Harry Snapea na tretie poschodie, až k tretím dverám zľava. Otvoril ich a prešiel k stene oproti dverám, tam sa otočil a počkal na profesora.
„Tak tu nás nebude odpočúvať nikto, čo Potter? Hlúpejšiu skrýšu ste nájsť nemohli?“ opýtal sa Snape.
„Nie, tu nás skutočne nikto nenájde, pretože nás tu nikto hľadať nebude.“ Vyhlásil a pritlačil na stenu.

Stena sa ticho odklopila a postila tak dnu oboch čarodejníkov. Harry bez okolkov vstúpil, ale Snape zostal stáť pred stenou.
„Idete?“ opýtal sa mierne otrávene Harry.
„Uvedomujete si vy vôbec, aké je nebezpečné liezť do tajnej miestnosti v dome temnej rodiny? Čo všetko sa v nej môže skrývať?“ Snape sa hľadel na Harryho, ako na úplného debila.
„Možno tomu nebudete veriť, ale áno, uvedomujem si to. Do jednej temnej rodiny predsa patrím, či nie?“ zdvihol pravú ruku a nechal, aby sa dedičný prsteň na jeho prste zviditeľnil.
„To nieje to isté, Potter. Neviete, ako to v takejto rodine chodí. Nemáte ani potuchy, ako sa správať, ako vystupovať. Potter, veď vy určite neviete ani poriadne využívať dedičný prsteň, ktorý máte na ruke. A keď už sme pri tom prsteni, ako sa vám podarilo získať ho?“ Hovoril desivým hlasom. Harry musel uznať, že vedel byť skutočne desivý, ale nie dosť, aby vydesil jeho.

„Dala mi ho pani Blacková, keď ma prijala, ako svojho dediča. Poďte už.“ Popohnal ho.
Snape vstúpil dnu za Harrym. Stena sa za ním rýchlo zatvorila, ale Harry aj tak stihol zazrieť prameň strapatých hnedých vlasov. Sledovali ich.
„Ako je možné, že vás Blacková prijala za svojho dediča, keď nemáte potrebné vychovanie?“ dorážal na Harryho.
„Vydržte. Vysvetlím vám to za chvíľu.“ Chvíľu išli mlčky, Snape s naštvaným výrazom, Harry s úplne pokojným.
Harry pár metrov pred dvojkrídlovými dverami mávol rukami od seba a tým otvoril dvere. Vystrelili nože a usekli hlavu neexistujúcemu protivníkovy.
Snape zastal na mieste, šok vpísaný hlboko do tváre.
„No čo, cez prázdniny som sa naučil pár užitočných vecí.“ Bránil sa Harry.

Vošli do vnútornej miestnosti a posadili sa do pohodlných vínovočervených kresiel pred krb. Harry jednoduchým pohybom vyčaroval v krbe oheň a stačili ešte dva podobné pohyby, aby sa na stole objavila miska s čokoládovými sušienkami a dva hrnčeky výbornej horúcej čokolády.
„Ponúkol by som vám aj niečo iné, ale tú kávu, čo sa mi podarilo pričarovať bez prútika pred tým by ste ochutnať nechceli. To mi verte.“ Hyrry sa zaškeril pri spomienke na svoju prvú kávu bez pomoci prútika. Voňala priam božsky, ale chutila otrasne.
To bolo ešte keď ho Eldewey učila bezprútikovú mágiu. Teraz by sa mu už pravdepodobne vydarila.

„Pýtajte sa.“ Ponúkol Snapea, zobral si svoj hrnček čokolády a zahľadel sa do plameňov.
„Ako je možné, že čarujete a ministerstvo to nezistí?“ začal.
„Počas prázdnin prešla moja mágia istou zmenou. Ministerstvo jednoducho nedokáže zachytiť stopu mojej mágie.“ Odpovedal.
„Prečo čarujete bez prútika? Nikdy som si u vás nevšimol nadanie na bezprútikovú mágiu.“
„To nadanie tam bolo vždy. Prejavilo sa keď som bol naštvaný, napríklad, keď som nafúkol tetu. V podstate má každý čarodejník isté nadanie na bezprútikovú mágiu a to vypláva na povrch, keď sú rozrušený. Niektorý sa bezprútikovú mágiu naučia ovládať a dokážu si napríklad privolať nejaké veci. Ako accio. Ja som iný v tom, že zvládam aj zložitejšie kúzla bez prútika.“
„Kto vás cez prázdniny učil? A ako je možné, že ho nikto nespozoroval?“
„Na toto vám nemôžem odpovedať. Priznávam, niekto ma učil, ale nepoviem vám kto ani ako.“
„Čo všetko vedia vaši dvaja priatelia o veštbe?“
„Že sa rozbila na ministerstve. Viac vedieť nepotrebujú.“
„A o vašom učení sa počas prázdnin?“
„Vôbec nič.“
„Prečo zatajujete tieto veci svojim priateľom?“
„Oni nie sú moji priatelia.“ Harry sa prvýkrát od vtedy, čo si sadol pozrel na Snapea. Na okamih sa mu zahľadel tak hlboko do očí, až Snapea striaslo. Potom odvrátil pohľad späť do plameňov.

„Môžete ma preskúšať, bude to tak omnoho jednoduchšie.“ Navrhol Harry.
„Neviem, čo vás mám skúšať. Hovorte.“
„Okulumencia.“
„Potter, v piatej triede sme sa spolu učili okulumenciu a vôbec vám nešla. Prečo by vám mala ísť teraz?“
„Priznajte si profesor, že ste ma nič neučili. Stále ste sa mi snažili nahovoriť, nech nemyslím na nič, a to bola úplná sprostosť. Nemyslieť na nič sa dá len vtedy, keď ste už v okulumencii skutočne dobrý.“ Snape na to nič nepovedal, to bral Harry ako znak, že s tým súhlasí.
„Dobre, tak sa otočte.“ Prikázal mu Snape miernym hlasom. Počas ich rozhovoru sa mu hlas stále viac zmierňoval a strácal ten podtón nenávisti, ktorý tam bol vždy predtým.

Harry sa poslušne otočil a zahľadel sa mu do očí. Čakal.
Snape vošiel do Harryho mysle a ocitol sa pred stenou z ohňa. Posmešne sa uškrnul. Z vlastnej skúsenosti vedel, že živly nie sú spoľahlivé. Oheň sa dá uhasiť, vodu môžeme nechať vypariť, hlinenú stenu rozbúrať, rastliny vysušiť a zapáliť, vietor utíšiť.
Snape sa pustil do hasenia ohňa. Čím viac sa však snažil ten oheň zahasiť, tým boli plamene väčšie a horúcejšie.
Oheň sa začal rozširovať do okolia od základnej hradby a pomaly sa blížil až k Snapeovi. Po chvíli bolo jasné, že to nemá význam, ak neujde, plamene ho zničia.
Pokúsil sa vytratiť, niečo mu v tom však prekážalo. Narážal do steny utvorenej okolo mysle a nemohol sa dostať von. Plamene sa blížili, až Snape mohol cítiť ich páľavu. Keď si myslel, že sa už nedostane von, tak ho bariéra prepustila a on sa ocitol znovu vo svojom tele, kde prudko dýchal na stoličke a chvel sa.

Harry natiahol ruku, akoby čakal, že mu niekto niečo podá a v ruke sa mu zjavil svetločervený elixír.
Podal ho Snapeovi a ten bol taký rozrušený, že ho okamžite kopol do seba.
Razom sa mu po tele rozliala sila a upokojil sa. Dokonca aj neovládateľné chvenie ustúpilo.
Najzvláštnejšia bola však aj tak jahodová chuť elixíru.
„S kadiaľ máte tento elixír, Potter?“ opýtal sa zo záujmom. Nepoznal ho, ale páčil sa mu.
„Vyrobil som ho. Zmiešal som pár elixírov do hromady a z toho vzniklo toto. Pravdaže som musel odstrániť niektoré zložky elixírov, inak by mi buchol kotlík, a to som si dovoliť nemohol.“ Uškrnul sa. Tieto experimenty skúšal u Dursleyových.
„Ako ste dosiahli jahodovú chuť?“ na Snapeovy bolo zrejmé, že bol skutočne zvedavý.
„Pridal som tam esenciu z jahôd a výrazne som posilnil jej chuť, aby dokázala prehlušiť chuť ostatných ingrediencii. Je to oveľa lepšie a chutnejšie, keď si dáte jeden tento elixír, namiesto troch odporných. Plus pri varení ušetríte čas aj niektoré ingrediencie. Ak chcete, dám vám zloženie.“ Luskol prstami a na stole sa objavil husto popísaný papier.

Na papieri bolo presné zloženie a postup elixíru aj s účinkami na telo.
„Toto sa len zďaleka podobá na váš predošlý rukopis, Potter.“ Narážal na jeho otrasné písmo. Tento papier bol však popísaný úhľadným rukopisom, len z malými náznakmi Harryho predošlého písma.
„Konečne som sa naučil písať. Mali by ste byť radi, teraz budú moje práce na elixíri možno aj čitateľné.“ Uškrnul sa Harry. Na počudovanie mu Snape úškrn opätoval.
„Najhoršie na vašich esejách nebolo písmo, ale ten obsah. Nemalo to hlavu, ani pätu. Ale keď si to tak vezmete, tak ste neboli sám a dokonca ste ani neboli najhorší z triedy. Myslím, že keby ste neboli na mojich hodinách taký iritovaný z mojej prítomnosti, že by ste tie elixíri zvládali. Možno nie dokonale, ale lepšie, ako Grangerová. Zatiaľ bol najlepší z triedy Draco. Jeho elixíri síce neboli dokonalé, ale boli veľmi dobré.“ Počas rozprávania sa pohodlne usadil a dokonca si aj zobral pohár s čokoládou.
„Draco je v elixíroch dobrý, ale nebavia ho, nevie si prípravu elixíru užiť. Mňa varenie elixíru upokojí, nech som akokoľvek rozčúlený, Draco sa musí upokojiť a nazbierať trpezlivosť. Keď je rozčúlený, tak nenamieša nič, nie to ešte kvalitný elixír.“ Bolo celkom zaujímavé viesť normálny rozhovor so Snapeom.

„Už ma neberiete, ako reinkarnáciu Jamesa Pottera?“ podpichol Harry majstra elixírov.
„James Potter by zo svojich úst v období strednej školy nedokázal vypustiť nič inteligentné a v živote neuvaril poriadny elixír.“ Skonštatoval Snape.
„To mám brať ako pochvalu?“ opýtal sa Harry mierne hravo.
„Berte to ako chcete, Potter.“ Odpovedal pokojne. V Snapeových očiach hrali pobavené iskričky. Harry si bol istý, že tie sa tam neobjavili už dlho.

Harrymu sa tlačila na jazyk jedna otázka. Snape poznal jeho rodičov, hlavne jeho mamu. Sirius a Remus mu o mame povedali nejaké veci, ale nebolo toho veľa. Omnoho viac mu povedali o otcovi.
„Čo sa ma chceš spýtať?“ Snape si očividne všimol jeho vnútorný boj. Harry viditeľne znervóznel, nevedel, ako zareaguje.
„Profesor, vy ste poznali moju mamu. Aká bola?“ vyšlo z neho. Snape si povzdychol, ale nič nepovedal, len sa zahľadel do ohňa. Harry si myslel, že mu nič nepovie, keď sa ozval.
„Ja a Lily sme boli najlepší priatelia až do piateho ročníka. Ona bola jedinou mojou skutočnou priateľkou a vždy, keď som ju potreboval, tak pri mne stála.
Jej ohnivé vlasy perfektne vystihovali jej povahu. Bola veselá, nadaná a rozhodne nebolo rozumné ju nahnevať. Nijaká čarodejnica nemala také krásne zelené oči, ako ona, často jej ich ostatné závideli. Lily to však bolo jedno. Mala pár priateľov, ktorých nadovšetko milovala. Zo Záškodníkov mala až do siedmej triedy Remusa Lupina. V siedmej triede si začala rozumieť aj s Jamesom Potterom a Siriusom Blackom.
Teraz si uvedomujem, že sa k sebe s Potterom naozaj hodili. Potter nebol v podstate zlý, len sme sa na Rokforte neznášali. On bol rodený svetlý čarodejník a ja temný.
Je skutočne zaujímavé sledovať mišung génov ich dvoch. V tebe sa mieša Jamesova debilita a Lilyina inteligencia.“ Pobavene sa na neho pozrel.
„A čo z toho teda vzniklo?“ opýtal sa Harry mierne nebezpečne.
„Doteraz neznámi jedinec, známi na celom svete s vlasmi, ako hniezdo nejakého zvlášť neporiadneho vrabca.“ Opísal Harryho jednou vetou.
„No nieje to síce nič moc, ale je to pravda.“ Okomentoval Snapeov opis Harry. A aj keď sa to zdá nanajvýš čudné, nemožné a bláznivé … rozosmiali sa. Harry Potter a Severus Snape sa spolu smiali pri šálke horúcej čokolády.
Bolo viac, než jasné, že ich povestná nenávisť stratila na sile.

„Och, takmer by som bol zabudol. Toto som vám mal dať. Od Dumbledora som mal rozkaz, aby som vás naučil okulumenciu a nechal vám prečítať dve knihy. Potom si ich máte ponechať. A ešte niečo. Nie ste taký zlý, ako sa zdá, Potter. Mohli by sme si dokonca potykať, čo poviete? Síce len v súkromí, ale aj tak sa to ráta, no nie?“ opýtal sa Snape s malým úsmevom. Harry na neho pár sekúnd ohromene pozeral.
„Veľmi rád.“ Súhlasil Harry, keď sa dostatočne spamätal.
„Vidím, Harry, že aj keď si majster v okulumencii, tak nevieš úplne skrývať svoje emócie. To je rou hroznou genetikou.“ Podpichol ho Severus.
„Nie každý musí byť taký kamenný, ako vy .. ty.“ Opravil sa rýchlo Harry. Bolo to zvláštne tykať profesorovi a ešte k tomu Snapeovi.
„Keby mi dnes niekto povedal, že si potykáme, tak ho pošlem k Mungovi. A keby mi povedal, že to sám dobrovoľne navrhnem pri šálke čokolády a príjemnom rozhovore s tebou, tak by som ho považoval za úplne stratený prípad, kde nepomôže už ani Mungo.“ Podotkol Snape na ich zvláštne … prímerie? Možno.
„To mi hovorte. Ja by som ho považoval za stratený prípad už pri tej prvej časti.“ Zamrmlal Harry.

Harry sa pozrel na hodinky.
„Pre Merlina!“ zhíkol.
„Čo sa deje?“ zaujímal sa Snape.
„Kedy si prišiel?“ nereagoval Harry na Snapeovu otázku.
„Asi o pol jedenástej, prečo?“ trochu zmätene sa na neho pozrel.
„No, to je ozaj dobré. Vieš, koľko je hodín?“ opýtal sa
„Hm. Dvanásť?“ skúsil.
„Vedľa. Sú tri. Sme tu štyri a pol hodiny, obaja žijeme a dokonca sme nadviazali istý druh prímeria. Stal sa zázrak.“ Upresnil a trošku zažartoval.
„No to áno. A ja som ti ešte stále neodovzdal tie dve knihy.“ Vytiahol z vrecka habitu dve zmenšené knihy. Položil ich na stôl a prútikom ich zväčšil.
Jedna bola v zeleno modrej a druhá v červenej väzbe. Harry poznal obe, čítal ich, ale až doteraz nevlastnil.
„Už som ich síce čítal, ale to nevadí. Budú slúžiť aspoň, ako krytie, keď budem čítať svoje knihy. Stačí pár kúzel a nikto nič nezistí.“ Potešil sa Harry. Aspoň bude mať výhovorku, prečo číta.
„Harry, čím dlhšie som tu, tým väčší mám dojem, že nie si zaradený v tej správnej fakulte. Ty si rodený Slizolinčan.“ Smial sa.
„Rokfortský klobúk ma predsa pre niečo chcel dať do vašej fakulty, no nie? Bolo len otázkou času, kedy sa úplne prejaví moja Slizolinská stránka.“ Pokrčil plecami Harry.
„Ty si mal byť v Slizoline? Kto o tom ešte vie?“ zaujímal sa. Harry mal byť v jeho fakulte. Ktovie, ako by to všetko dopadlo, keby sa tam naozaj dostal.
„Nikto.“ Jednoducho odpovedal.
„A prečo si nakoniec skončil v Chrabromile?“ pýtal sa ďalej mladšieho spoločníka.
„Presvedčil som klobúk, aby ma dal do inej fakulty. Vybral Chrabromil. Preto trvalo moje zaraďovanie tak dlho. Dohadovali sme sa, kam nakoniec pôjdem.“ Vysvetlil mu Harry.
„Hm, to je zaujímavé. Čo sa o tebe ešte dozviem? Vyvraciaš mi takmer všetko, čo som si o tebe myslel.“ Zamyslene sa zahľadel na chlapca.

„No každopádne, je čas rozlúčiť sa. A nezabudni nahodiť zúrivý výraz, veď sme predsa legendárny rivali.“ Uškrnul sa zelenooký chlapec.
Severus sa pousmial a vzápätí naozaj nahodil kamennú masku.
„Celkom sa teším na hodiny elixírov.“ Len tak ledabolo prehodil Harry.
„To aj ja. A neopováž sa mi znova napísať do esejí nejaké blbosti a nech ťa ani nenapadne nechať vybuchnúť kotlík. Tým dnešným elixírom si mi dokázal, že vieš byť aj dobrý, keď chceš. Tak to nepokaz.“ Pohrozil mu.
„To ani nemám v pláne. Moji dvaja učitelia z leta, hlavne moja milovaná učiteľka by ma zabili, keby som nechal vybuchnúť kotlík pri učive siedmeho ročníka.“ Usmial sa pri pomyslení na hodiny s Eldewey a Aaronom. Chýbali mu, hlavne Eldewey.

Zatvoril dvere a pevným krokom vyrazil aj so Severusom preč z tajnej miestnosti.
V izbe, už vonku z chodby si všimol záblesk červených vlasov a bujných hnedých kučier za dverami. Nemusel sa ani pozrieť na Snapea, aby vedel, že o nich vie.
„Pokračujeme na Rokforte. Prečítajte si tie knihy, preskúšam vás z nich a nezabudnite cvičiť okulumenciu, ide vám to lepšie, ako minulý rok. Pár mesiacov a možno zvládnete základy, potom sa ju už budete učiť sám.“ Snape sa očividne rozhodol jednať s Harrym miernejšie. To bol jasný znak toho, že v ňom môže chlapec hľadať spojenca, keď to bude potrebovať.
„Samozrejme, profesor. Prečítam ich do začiatku školy.“ Odvetil Harry trochu unavene, len z minimálnou dávkou nenávisti, rovnako, ako Snape.
Profesor prikývol a odobral sa preč. Dlhý čierny plášť za ním vial, ako za nejakým temným supermanom. Keby toto prirovnanie počul Snape, tak by ma asi zabil. Bolo by jedno, že nevie, kto je superman. Pomyslel si pobavene Harry.
Toto kvázi priateľstvo im mohlo obom uškodiť, keby sa o ňom niekto dozvedel. Oni si toho boli plne vedomý, no aj tak sa rozhodli odhodiť predsudky aj navonok.
Mať za spojenca Snapea je až zarážajúco príjemné. Pomyslel si Harry. Od vtedy, čo odišli Eldewey a Aaron, tak sa Harry nemal s kým rozprávať. A pred tým, než prišli, to tiež nebolo úplne ono. Síce Snapeovi nepovedal ani zďaleka všetko, čo vedel, ale mohol mu veriť.
Harry už ani nedúfal, že ešte nájde niekoho, komu bude môcť skutočne veriť. Začal sa tešiť na Rokfort ešte viac, ako pred tým.

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

:-D

zazo, 4. 12. 2012 22:03

Je to pěkná povídka. Chytlavá a dobře napsaná. jen mám dojem, že se občas ztrácíš. Třeba jsem vůbec nepochopila, jak harry přišel k té tajné místnosti (budu to asi muset přečíst ještě jednou) A pak tu je jedna nesrovnalost. Nejprve Remus polemizuje, že nebude problém dostat Harryho k Weasleyovým o něco dřív, pak máš, že Harry půjde až na poslední týden k Weasleyovým, protože tam je Řád. Bývalý Štáb je pro Řád nevhodný a nepouští je dovnitř a pak zase vhodný je a nemají s ním problémy. Možná jsme to jen špatně pochopila, ale pokud ne, tak si na to dávej pozor. Trochu to sráží dobrou povídku, což je škoda. A doufám, že brzy přibude další kapitola ;)

Celkový komentář pro 7 kapitolek

Karlos-sama, 4. 12. 2012 18:34

Tak takhle povídka mě zaujala a ačkoliv má Harry velkou moc a nepřeženeš to s ní, tak to bude mít i potenciál, vím o čem mluvím, neboť sp(superpower) povídky jsou moje gusto.
Pokud jde o zradu těch třech a Snapea jako spojence, je to velice časté téma anglických ff povídek a musím říci, že je mám daleko radši, než když je jejich vztah dokonalou záležitostí a Harry jim neustále odpouští nějaké chyby a dělá, jako by se nic nestalo.
Sice jsem si všimnul, že již pár měsíců k této povídce nic nepřibylo, ale doufám, že se to brzy změní.
Karlos-sama
www.sanguis.cz

hmm..

Kik, 3. 12. 2012 16:49

No s tou Hermionou, Ronem a Ginny mě to zaskočilo, ale tak co je to zajímavý nápad a pravý přátelé se poznají až po čase, zajímalo by mě jak chceš spřátelit Harryho s Drakem, ať už jakýmkoli způsobem určitě si počkám
a abych furt nechválila, tak musím přidat i kritiku, pravopis ti moc nemůžu o komentovat, protože jsem češka :D, ale občas i já chybičky najdu, zkus si to posobě několikrát přečíst, nebo si najdi betu, kvalitu povídky to samozřejmě moc nebere, protože se vsadím, že všichni jsou do toho začtení
jinak kdypak bude další díl? :)

xxx = D xxx

LilyE, 26. 10. 2012 23:30

Waw Harry se fakt dost zmměnil ale tahle změna se mi moc líbí. Se Snapem to nebylo očekávané páč jsem si myslela ža se potkajou až v Bradavicích a Snape bude mít při lektvarech ohromený výraz. Ale je to fakt povedené.
Moc se těšim na další kapitolu. =D

Re: xxx = D xxx

Klea, 27. 10. 2012 12:55

Ďakujem. :-)
Poviedku určite dokončím a už pracujem na ďalšej časti, ale ide mi to pomalšie, ako by som chcela. Dúfam, že sa ti bude páči aj ďalej.

HP

martan49, 8. 9. 2012 10:09

to stretnutie so Snapom bolo nečakané čakala som, že uvidia až na Rokforte a Snape bude vyvalovať oči, že je lepší než on :D
Ako pri každej kapitole je samozrejmosť, že sa teším na ďalšiu :)

Re: HP

Klea, 8. 9. 2012 18:28

Veď som to tak aj plánovala, ale nakoniec som si to rozmyslela. :-)
Tieto reakcie si nechám pre ostatných žiakov rokfortu, ako sú Hermiona a Draco. :-)
V tejto poviedke som na Hermionu a Rona zlá.

Re: Re: HP

martan49, 10. 9. 2012 12:41

to som aj zvedavá ako sa hermione a ronovi za to odplatí pretože harry sa moc ani neposmtil pokial viem vôbec.., ale za tú svoju chamstivosť si to zaslúžia :P

Re: Re: Re: HP

Klea, 10. 9. 2012 20:34

Nejako by som im to rozhodne chcela oplatiť. Teraz mám pár ťažkostí, takže mi písanie nejde tak rýchlo, ako by som chcela.
Z prievanu som dostala zápal zuba, takže som bola celá spuchnutá. Je ešte len začiatok roka a ja som už vymeškala tri dni.
Teraz len dúfam, že opäť nedostanem črevnú chrípku. Ja som na ňu totižto náchylná a teraz sa objavila na škole. Ak ju chytím, tak sa k písaniu už naozaj nedostanem. :-(
Už, aby sa to všetko upokojilo.

Re: Re: Re: Re: HP

martan49, 10. 9. 2012 23:03

tak teda skoré uzdravenie :) aj ja mám pocit, že ma chytá nejaká chrípka, ale dúfam, že žiadna nebude pretože nerada vynechávam školu kvôli tomu, že väčšina triedy to fláka, ale niekedy by som najradšej nešla keby sme mali všetkých učiteľov v pohode by to také nebolo... kebyže študujem na Rokforte sa asi zbláznim :D

Re: Re: Re: Re: Re: HP

Klea, 12. 9. 2012 17:12

Párkrát som dokonca premýšľala, aké by to bolo študovať na Rokforte. Nikdy som neočakávala list, ani nič také, ale len tak som sa zamyslela, aké by to bolo.
Mohlo by to byť zaujímavé, hlavne keď som prečítala všetky Rowlingovej knihy :-).

Re: Re: Re: Re: Re: Re: HP

martan49, 13. 9. 2012 13:16

aj ja som uvažovala aké by to bolo, ale to keď bola HP dvojka v telke :)

Re: Re: Re: Re: Re: Re: Re: HP

Klea, 13. 9. 2012 19:24

Ja som nad tým premýšľala taktiež už dávno. Inak sa ospravedlňujem, že som tak dlho nepridala žiadnu novú kapitolu, ale nejako sa na mňa v poslednej dobe lepia choroby. Najskôr prievan, potom zápal zubov a teraz tá nešťastná črevná chrípka. :-(
Píšem druhú kapitolu k Najmocnejšiemu, takže by som ju mala čoskoro pridať.

Re: Re: Re: Re: Re: Re: Re: Re: HP

martan49, 15. 9. 2012 10:35

aj mňa voľačo chytá musím si niečo na to dať kým to nie je ešte horšie..
už teším na ďalšiu kapitolu :)

Re: Re: Re: Re: Re: Re: Re: Re: HP

martan49, 24. 9. 2012 18:14

Ako postuješ pri písaní ďalšej kapitole?

Re: Re: Re: Re: Re: Re: Re: Re: Re: HP

Klea, 25. 9. 2012 14:41

Už sem musím konečne dať ďalšie kapitoly. Len mám teraz fofry a ide mi to trochu pomalšie. Mám už dopísanú nejaká kapitolu ku všetkým trom poviedkam. Ale zaťala som sa a k Pravej rodine pridám kapitolu len, keď to niekto okomentuje. Prepáč, že tak dlho meškám. :-( Veď ja sa polepším. :-)

Re: Re: Re: Re: Re: Re: Re: Re: Re: Re: HP

martan49, 25. 9. 2012 15:06

komentár k novej kapitole dostaneš samozrejme odo mňa hneď ako si ju prečítam :)