4. 12. 2012
8. Nové priateľstvá
Ráno bolo skutočne otrasné. Fred a George sa očividne rozhodli, že mu vrátia tú príhodu s pumou, a tak mu povyhadzovali všetky veci z kufra.
Harry bol ráno poriadne napálený a mal čo robiť, aby udržal svoju mágiu na uzde. Keby sa im náhodou podarilo dostať dole do kufra a niečo mu tam poprehadzovať, tak by ich asi zabil.
Normálne by mu to až tak nevadilo. Postačilo by párkrát mávnuť prútikom a bol by pokoj, ale práve to si Harry nemohol dovoliť. Ron, Hermiona a Ginny neustále sondovali v Harryho izbe a pani Weasleyová kontrolovala veci svojím deťom, takže nemal ani chvíľu pokoj.
Len tak ledabolo hádzal svoje veci do kufra a kašľal na to, že si zasypal schodisko. V Rokforte bude mať dosť času na to, aby to upratal.
„Ešte stále balíš?“ opýtala sa Ginny, keď prišla do Harryho, Fredovej a Georgeovej izby. Ešte stále nedáš pokoj? Odpovedal jej v duchu.
„Áno. Fred a George už nechodia do školy, tak sa rozhodli, že mi pomôžu s balením.“ Povedal už nahlas. Ginny sa zasmiala. Niekedy mu možno prišiel Ginnyn smiech pekný, ale teraz sa mu zdal skôr falošný a nepríjemný.
„Ale čo, sestrička? Snažíš sa zbaliť nášho Harryho? Byť na tvojom mieste, tak ho nechám tak. Jeho frajerka by ti mohla vážne ublížiť.“ Varoval ju Fred, ktorý práve prišiel. Harry sa zasmial.
„Harry nemá priateľku. Však, Harry?“ otočila sa na neho a čakala, že s ňou bude súhlasiť.
„No...“ začal Harry.
„Je jedno také dievča...“ dokončil s hranou neistotou.
„Aké dievča?“ spozornela Ginny.
„Dievča s tými najkrajšími vlasmi a úsmevom na svete.“ Jemne sa pousmial. Ginny sa celá rozžiarila, myslela si totiž, že hovorí o nej.
„A povieš mi, kto to je?“ opýtala sa nevinne.
„Raz sa to určite dozvieš.“ Žmurkol na ňu.
„Už sa na to teším.“ Zatrilkovala a kývla mu na pozdrav. Očividne sa išla podeliť s Ronom a Hermionou o dobré správy.
Fred sa pobavene zasmial, keď sa mu Ginny stratila z dohľadu.
„Ty ich teda poriadne oblbuješ. Hermionu porazí, keď zistí, že ju obabral Harry Potter. Ginny a Ron sú síce moji pokrvný súrodenci, ale to neznamená, že ich tak musím aj brať. Ty, Harry, si pre mňa bratom viac, ako oni. Ak budeš potrebovať pomoc, tak vieš, kde ma nájdeš. A myslím, že teraz hovorím aj za Georgea.“ Uistil ho Fred. Harry sa usmial a prikývol.
„Vďaka Fred.“ Poďakoval sa červenovlasému chalanovi.
„Nemáš za čo. Veď predsa len vďaka tebe vlastníme náš milovaný obchod. V podstate si nám splnil sen.“ Uškrnul sa Fred.
„Hotovo?“ zavolal na neho Ron, keď zišiel s Fredom dolu do obývačky, kde už všetci čakali pripravený. Harry prikývol.
Rozlúčil sa s pani Weasleyovou, Fredom, Georgeom, Billom, Charliem a pánom Weasleym.
George sa na neho uškrnul a niečo mu strčil do ruky, keď sa lúčili, Fred urobil to isté.
Z predmetov cítil mágiu, ako pri elixíroch. Cukríky bratov Weasleyových. Doplo Harrymu. Nebezpečne sa mu zaiskrilo v očiach. Tento školský rok si užije.
Vďačne kývol Fredovi a Georgeovi. George sa uškrnul a Fred na neho žmurkol.
„Dúfame, že ich využiješ správne.“ Zašepkal mu George.
„Napríklad ako menšiu pomstu našim súrodencom a ich podarenej kamarátke.“ Fred mal na tvári nezvyčajne vážny a chladný výraz, keď mu to hovoril.
„Ďakujem. Budem sa riadiť vašimi radami.“ Poďakoval sa Harry.
„Prepáč nám ten kufor, ale ostatným by mohlo byť divné, keby si sa nebalil.“ Ospravedlňujúco sa na nejo usmiali dvojičky.
. . .
V Rokfortskom exprese sa na Harryho nesmiernu radosť rozdelili. Ron a Hermiona si sadli na Harryho naliehanie k ostatným Chrabromilským šiestakom a Harry si sadol do voľného kupé na konci vlaku.
Úľavne si povzdychol a zvalil sa na sedačku v kupé, konečne má pokoj!
Otvoril kufor a privolal si knihu o najvyššej bielej mágie, inak nazývanej aj Anjelské kúzla alebo Anjelská mágia. Bola to tá najčistejšia mágia a samozrejme, tak ako aj najvyššia čierna – mágia Temna alebo Démonská – aj táto patrila k tej najťažšie praxovateľnej. Už len naučiť sa teóriu bolo pri týchto kúzlach nanajvýš zložité a využiť ich v praxi bolo pre drvivú väčšinu čarodejníkov nemožné.
Úľavne si povzdychol a zvalil sa na sedačku v kupé, konečne má pokoj!
Otvoril kufor a privolal si knihu o najvyššej bielej mágie, inak nazývanej aj Anjelské kúzla alebo Anjelská mágia. Bola to tá najčistejšia mágia a samozrejme, tak ako aj najvyššia čierna – mágia Temna alebo Démonská – aj táto patrila k tej najťažšie praxovateľnej. Už len naučiť sa teóriu bolo pri týchto kúzlach nanajvýš zložité a využiť ich v praxi bolo pre drvivú väčšinu čarodejníkov nemožné.
Čítal knihu ešte asi päť minút, než sa dvere na jeho kupé otvorili a dnu vstúpili Slizolinčania na čele s Dracom Malfoyom. O niečom živo debatovali a Harryho si zatiaľ nevšimli. Ten ich pozoroval s nadvihnutým obočím.
„Ako Slizolinčania by ste mali byť vnímavejší k vášmu okoliu.“ Poznamenal. Slizolinčania sa na neho prekvapene otočili.
„Ako Slizolinčania by ste mali byť vnímavejší k vášmu okoliu.“ Poznamenal. Slizolinčania sa na neho prekvapene otočili.
„Ako si sa sem dostal?“ vybalil na neho Draco.
„Žeby dverami?“ opýtal sa ho.
„Potter, toto si ku mne nedovoľuj! Vieš s kým sa rozprávaš?!“ zavrčal na neho nazúrene.
„Doteraz som si myslel, že si Draco Malfoy, ale asi som sa mýlil.“ Odpovedal pokojne a bavil sa na jeho reakcii.
„Zradcovia nemajú čo robiť v našom kupé, Potter!“ zavrčal na neho pre zmenu Zabini.
„Vaše? A ja som si myslel, že ste slušne vychovaný. Pokiaľ viem, tak som tu bol prvý a to mi dáva právo vyhodiť vás s tadiaľto. Nehovoria to tak náhodou vaše zákony slušnosti?“ opýtal sa ho. Zabini na neho prekvapene pozrel.
„Čo vlastne robíš v tomto kupé na konci vlaku, keď tvoji milovaný priatelia sedia vpredu?“ snažila sa Pansy predísť hádke.
„Aj ty by si od nich na mojom mieste potrebovala aspoň na chvíľu pokoj, ver mi.“ Pozrel sa na ňu s trpiteľským výrazom.
„Takže Potter sa pohádal s jeho kamarátmi? No to ma teda mrzí.“ Povedal falošne ľútostivo Draco.
„Mňa nie. Idete teda sedieť tu alebo si idete hľadať iné kupé?“ pozrel sa na nich. Slizolinčania sa na seba neisto pozreli.
„Ostávame.“ Rozhodol nakoniec Draco a ostatný ho poslúchli a posadali si na miesta oproti Harrymu.
„Kde máš Craba a Goyla, Malfoy?“ opýtal sa Draca. Až teraz si uvedomil, že tu jeho dve prerastené gorily chýbajú.
„Aj ja potrebujem chvíľu pokoja.“ Odpovedal mu Draca podobne ako on jemu. Harry chápavo prikývol.
Ďalšie minúty sa niesli v pokojnej atmosfére. Pokojnejšej, než by sa zdalo, že je medzi Slizolinom a Chrabromilom možné.
„Aj ty by si od nich na mojom mieste potrebovala aspoň na chvíľu pokoj, ver mi.“ Pozrel sa na ňu s trpiteľským výrazom.
„Takže Potter sa pohádal s jeho kamarátmi? No to ma teda mrzí.“ Povedal falošne ľútostivo Draco.
„Mňa nie. Idete teda sedieť tu alebo si idete hľadať iné kupé?“ pozrel sa na nich. Slizolinčania sa na seba neisto pozreli.
„Ostávame.“ Rozhodol nakoniec Draco a ostatný ho poslúchli a posadali si na miesta oproti Harrymu.
„Kde máš Craba a Goyla, Malfoy?“ opýtal sa Draca. Až teraz si uvedomil, že tu jeho dve prerastené gorily chýbajú.
„Aj ja potrebujem chvíľu pokoja.“ Odpovedal mu Draca podobne ako on jemu. Harry chápavo prikývol.
Ďalšie minúty sa niesli v pokojnej atmosfére. Pokojnejšej, než by sa zdalo, že je medzi Slizolinom a Chrabromilom možné.
„Neveril som, že medzi Chrabromilom a Slizolinom môže nastať takéto prímerie.“ Odtušil Blaise. Harry sa pobavene usmial.
„Aj zázraky sa dejú.“ Reagoval bez toho, aby vzhliadol od rozčítanej knihy.
„Hej, to je pravda.“ Zamrmlal Draco.
„Aj zázraky sa dejú.“ Reagoval bez toho, aby vzhliadol od rozčítanej knihy.
„Hej, to je pravda.“ Zamrmlal Draco.
„Viete niečo o tých nových žiakoch?“ opýtala sa ich Pansy po chvíli ticha. Harry prekvapene vzhliadol od knihy.
„O nových žiakoch?“ opýtal sa jej nechápavo. Z výrazov ostatných v kupé usudzoval, že ani oni o nikom novom nevedeli. Pansy prevrátila očami.
„Vy ste hluchý alebo čo? Celý vlak nerozpráva o ničom inom, len o nich.“ Pozrela sa nich zvrchu.
„Súrodenci Gabriel a Amber Soulový a Charlotte Frightová nastupujú do šiesteho ročníku na Rokforte. Gabriel a Charlotte spolu chodia, čo je škoda. Gabriel je naozaj...“
„Dobre, dobre, to už stačí.“ Prerušil ju Draco predtým, než začala ospevovať ich nového spolužiaka.
„O nových žiakoch?“ opýtal sa jej nechápavo. Z výrazov ostatných v kupé usudzoval, že ani oni o nikom novom nevedeli. Pansy prevrátila očami.
„Vy ste hluchý alebo čo? Celý vlak nerozpráva o ničom inom, len o nich.“ Pozrela sa nich zvrchu.
„Súrodenci Gabriel a Amber Soulový a Charlotte Frightová nastupujú do šiesteho ročníku na Rokforte. Gabriel a Charlotte spolu chodia, čo je škoda. Gabriel je naozaj...“
„Dobre, dobre, to už stačí.“ Prerušil ju Draco predtým, než začala ospevovať ich nového spolužiaka.
„Soul a Fright? Tie mená mi niečo hovoria.“ Zamyslel sa Draco.
„Práve kvôli tým menám sa o nich toľko hovorí.“ Záhadne sa usmiala.
„Nestratil sa náhodou posledný člen Soulovcov pred dvesto rokmi? Ak sa nemýlim, tak to boli dvaja súrodenci.“ Opýtal sa Harry. V Blackovskej knižnici našiel aj knihu o rôznych starých rodoch. Na Grimmauldovom námestí si knihu iba prelistoval, chcel si ju prečítať až v Rokforte. Bolo tam určite niečo aj o Frightovcoch, ale nevedel si spomenúť, čo.
„Presne tak.“ Súhlasila.
„Takže títo nový sú teraz bez peňazí?“ opýtal sa Zabinni.
„Práve to je pre všetkých záhadou. Škriatkovia v Gringottbanke vždy prepíšu majetok na najbližšieho príbuzného, ktorým bol bratranec Lady Soulovej. V tomto prípade to však odmietli urobiť.“ Povedala Pansy.
„Pred dvesto rokmi našli v sídle Soulovcov všetkých obyvateľov mŕtvych. Nikdy sa nezistilo, kto alebo čo ich zabilo, ale na tele nemali nijakú známku po zranení. Jediné, čím si boli aurori, ktorý to vyšetrovali istý, bolo to, že ich nezabili nijakou kliatbou. Mŕtvy boli všetci v dome, vrátane domácich škriatkov. Skupina aurorov, ktorá to vyšetrovala bola zavraždená rovnako ako Soulovci. Ďalší aurori, ktorý to vyšetrovali sa záhadne stratili a keď ich našli, tak boli tak zohavený, že ich ledva rozpoznali pomocou mágie. Ministerstvo vyhlásilo, že obyvatelia domu boli prekliaty a prípad zamietli pod koberec. Jediné dve telá, ktoré sa nenašli boli malí súrodenci, ktorý mali v tom čase asi sedem alebo osem rokov. Oni dvaja museli nejako prežiť tento nevysvetliteľný útok, preto škriatkovia zanechali ich majetok nedotknutý. Najzaujímavejšie na tomto všetkom je, že na telách našli stopy mágie, ktorá sa objavila za tisícky rokov len niekoľkokrát. Títo dvaja súrodenci musia byť ich potomkovia.“ Rozpovedal im Harry, čo čítal v knihe.
„A za rovnakých okolností zahynula aj rodina Frightová. Okrem nich takýmto spôsobom zahynuli aj mnohé iné rodiny, ale túto časť príbehu by si nemal poznať. Verejnosti poskytli informáciu, že ich zabila kliatba, nič o neznámej mágii sa určite neuvádzalo. Tieto detaily poznajú iba členovia najváženejších temných rodín, som si istá, že o tom nevedel ani Black. Odkiaľ o tom vieš ty?“ opýtala sa ho.
Harry sa načiahol za kufrom a položil ho pred seba na zem, kde ho otvoril.
„Accio Kronika rodov.“ Privolal si knihu zo svojej knižnice. Určite by sa im zdalo divné, keby len tak vošiel do svojho kufra a stratil by sa v ňom.
Kniha mu poslušne priletela do ruky a Harry v nej začal listovať, kým nenašiel stranu, ktorú hľadal.
„Tu to máte. Za niekoľko tisícročí sa stalo hneď niekoľko podobných prípadov. Hailovci, Meansovci, Wetovci, Bracksovci, Blauzackeovci, Rotblutovci, Feuilleovci, Beauténovci, Terranovci... Takto by som mohol vymenovať mnohých.“ Prečítal niektoré mená z knihy. Pansy sa posadila vedľa neho.
„Odkiaľ máš túto knihu?“ opýtala sa ho.
„Z Blackovskej knižnice.“ Odpovedal popravde.
„Takže je to pravda!“ vyhŕkol Nott a šokovane sa na neho hľadel.
„Čo je pravda?“ nechápal Harry.
„Skutočne si dedič Blackovcov.“ Vydýchol prekvapene. Harry sa na neho nechápavo hľadel.
„Ty si tú knihu nečítal celú, však nie?“ jemne sa ho opýtala.
„Nie.“ Odpovedal úprimne Harry, prekvapený jej láskavosťou.
„Túto knihu môžu nájsť len pravý dediči jedného z temných rodov. Nato, aby si sa stal pravým dedičom rodu nestačí mať ich majetok, ale musíš mať aj ich nadanie a hlavne, požehnanie hlavy rodu. Sirius Black nebol hlavou rodu Blackovco, tou bola Lady Walburga Blacková aj po svojej smrti, pretože nedala Siriusovi požehnanie. Teba musela ustanoviť za dediča práve Lady Walburga. Pri tej príležitosti ti dala aj prsteň Lorda, však?“ vysvetlila mu to. Harry prikývol.
„My dostaneme svoje prstene až po smrti našich rodičov.“ Informoval ho Draco.
„Ale tá kniha bola v polici medzi ostatnými knihami.“ Namietol Harry.
„To tak býva. Ja som ju tiež našiel v polici medzi ostatnými knihami.“ Povedal Zabinnni.
„Ja som ju našiel položenú na stole v izbe. Ale to bude asi tým, že sa knižnici vyhýbam.“ Priznal Nott.
„A aj to na tebe poznať.“ Podpichol ho Zabinni. Nott ho zato obdaril vraždiacim pohľadom.
„Takže, ty si teraz jedným z nás.“ Dokončila to Pansy.
„Tak fajn. Raz to aj tak muselo prísť.“ Zamumlal si Harry pre seba. Vstal z miesta, postavil sa pred Draca Malfoya a natiahol k nemu ruku.
„Prímerie?“ navrhol.
„Ale, Potter. Kto by si pred piatimi rokmi pomyslel, že budeš teraz ty mne ponúkať to, čo si vtedy odmietol?“ Harry pretočil očami. To by nebol Malfoy, aby to ponechal bez komentára.
„To, čo sa stalo pred piatimi rokmi neľutujem, nechcem ani vedieť, čo by sa so mnou stalo, keby som tvoj návrh prijal. Teraz už nemáme jedenásť, ale šestnásť a niečo za sebou. Nežiadam ťa o priateľstvo, to by bola hlúposť, žiadam ťa o prímerie.“ Svoju ruku nestiahol a čakal na jeho reakciu. Draco sa na neho chvíľu bez slova hľadel.
„To sú slová hodné Slizolinčana. Počuj, Potter, nezaradil ťa klobúk do nesprávnej fakulty?“ podpichol ho a zovrel jeho ruku. Harry sa s pobaveným úškrnom vrátil na svoje miesto.
„Keby to bolo len na ňom, tak som v Slizoline.“ Uškrnul sa.
„Keby to bolo len na ňom? Ty si si mohol vybrať fakultu, do ktorej pôjdeš?“ žasol Zabinni.
„Keď mi dala McGonagallová klobúk na hlavu, tak som si stále opakoval 'len nie Slizolin'. Snažil sa ma síce presvedčiť, že Slizolin bude pre mňa tým pravým, ale nakoniec rezignoval a vybral Chrabromil.“ Priznal.
„Prečo si nechcel ísť do Slizolinu?“ nechápal Nott.
„Vtedy som bol toho názoru, že sú Slizolinčania zlý. Okrem toho si tam bol ty a s tebou som rozhodne nechcel chodiť do tej istej fakulty.“ Kývol na Draca.
„Ou. Dobrý prvý dojem som na teba asi neurobil.“ Zamračil sa.
„To teda nie.“ Zasmial sa Harry.
„Aspoň sme sa po celé tie roky nenudili. Pamätáš sa na polnočný súboj?“ zaspomínal Draco.
„Myslíš ten, na ktorý si zabudol prísť?“ opýtal sa Harry.
„A pamätáš sa na tretí ročník, kedy si sa hral aj s tvojimi dvomi gorilami na Dementorov? Neskončili ste práve najlepšie.“ Pripomenul mu Harry.
„Najhoršie na súbojoch s tebou bolo to tvoje prekliate šťastie. Mohol som pre teba prichystať čokoľvek, ty si sa z toho aj tak nejako dostal. Z toho ma išlo poraziť.“ Priznal.
„A čo tak v prvom ročníku. Požaloval si nás, keď sme išli od Hagrida, to sme si odniesli.“ Oponoval.
„Ale do Zakázaného lesa som musel ísť tiež. To bolo prvý a posledný krát, čo som to miesto navštívil.“ Otriasol sa.
„Ty sa nemáš na čo sťažovať. Keď sme našli Quirrella, ako vyciciava jednorožca, tak si zdrhol.“ Obvinil ho.
„Nesťažuj sa. Ja som sa musel predierať cez les, než som natrafil na toho obra. Teba priviezol na chrbte kentaur.“ Odbil ho.
„Firenze sa objavil tesne predtým, než Quirrell vysal aj mňa.“ Tento raz sa otriasol Harry.
Ich dohadovanie prerušili kroky na chodbe. Nemuseli čakať dlho a pred ich kupé stáli tri postavy s kuframi. Dve dievčatá a jeden chalan. Čiernovlasý chalan držal okolo pásu blondínku a vedľa nich stálo čiernovlasé dievča. Amber a Gabriel Soulový a Charlotte Frightová. Ich mágiu už Harry niekde cítil. Bola trochu hrozivá, ale inak príjemná. Tmavovlasý chalan otvoril dvere na ich kupé a Harry pocítil jemnú zmenu vo vzduchu. Príliš slabú na to, aby zistil, čo ju spôsobilo, ale dosť silnú na to, aby si ju všimol.
„Máte tu voľné miesta? Doteraz sme sedeli pri nejakých Chrabromilčanoch, ale traja z nich nás tam očividne nechceli, tak si teraz hľadáme nové miesta.“ Opýtal sa ich Gabriel Soul.
„Máme, pokojne sa posaďte.“ Vyzval ich Harry. Vďačne sa na Harryho usmiali a vošli do kupé.
Pansy sa na nich usmiala a posadila sa na svoje miesto. Harry sa postavil a pomohol Gabrielovi s kuframi. Potom si posadali na miesta. Vedľa neho sedela Amber a vedľa nej Gabriel a Charlotte.
„Moje meno je Gabriel Soul, toto je moja sestra Amber Soulová a moja priateľka Charlotte Frightová.“ Predstavil ich Gabriel.
„Ja som Draco Malfoy a toto sú Theodore Nott, Blaise Zabinny a Pansy Parkinsonová.“ Draco predstavil seba a ostatných Slizolinčanov.
„A ja som Harry Potter.“ Harry sa predstavil sám. V čistokrvnej spoločnosti predstavoval ten, kto mal najväčšiu právomoc a keďže nad Harrym nebol nikto, tak sa predstavil sám. Ale toto predstavovanie sa podľa právomoci bolo mnohokrát využité na zmätenie ostatných. Napríklad, keď bol syn mocnejší, než otec, tak predstavoval otec. Napríklad, keby sa Harry ocitol v takejto situácii s nejakým profesorom, tak ho predstaví on aj napriek tomu, že Harry je mocnejší, než všetci jeho profesori.
Amber mala dlhé čierne vlasy, splývajúce jej v jemných vlnách až po pás. Havranie vlasy a tmavé oči kontrastovali s jej alabastrovou pokožkou. Podobne ako Charlotte aj ona mala dokonalú postavu.
Gabriel mal čierne vlasy, narozdiel od Harryho ich nemal na všetky strany, ale elegantne upravené. Mal tmavohnedé oči a o trochu tmavšiu pokožku ako jeho sestra.
A Charlotte mala blond vlasy po lopatky a šedozelené oči.
„Ktorý Chrabromilčania sa na vás tak nepriateľsky hľadeli?“ zaujímal sa Harry aj keď už tušil, kto to bol. Amber mu potvrdila jeho domnienky.
„Hermiona Grangerová, Ron Weasley a Ginny Weasleyová.“ Odpovedala.
„Weasleyovci bývali bohatou rodinou, vždy si vážili viac cnosti, než peniaze. Po čase stratili svoj majetok, ale zostali čestnou rodinou. Som sklamaný z toho, čo sa s nimi stalo. Niekoho z povahou ako Ron a Ginnevra by predtým nestrpeli v rodine Weasleyových.“ Zapojil sa Gabriel.
„Ostatný Weasleyovci nie sú taký zlý. Jediný z Weasleyovcov, kto sa dal na zlú cestu sú Ron a Ginny. Ja som si Weasleyovcov zamiloval.“ Pousmial sa.
„To je dobré. Nechcelo by sa mi veriť, že by sa Weasleyovci až tak zmenili. Nie, Dumbledore, ale oni boli znakom Svetlých čarodejníkov. Kto mal možnosť stráviť s nimi nejaký čas vedel, ako majú vyzerať skutočný Svetlý.“ Potešila sa Amber.
„Ako je možné, že Slizolinčania a Chrabromilčania sú v jednom kupé bez toho, aby sa pozabíjali? Rivalita medzi týmito dvomi fakultami je priam legendárna. “ Zaujímala sa Charlotte.
„Potter možno nieje taký zlý ako sme si mysleli.“ Priznal zdráhavo Draco.
„A Slizolinčania nie sú taký tupí a neschopní ako som si predtým myslel.“ Priznal Harry. Draco sa na neho neveriacky pozrel.
„Ty si si myslel, že sme tupí a neschopní?!“ zvolal. Harry sa na neho žiarivo usmial.
Na chodbe sa ozvali kroky a známy zvuk koliesok prechádzajúcich po podlahe. Obyvatelia kupé sa pozreli na dvere.
„Platím.“ Ponúkol sa Harry. Nečakali dlho a milá stará pani predávajúca sladkosti otvorila dvere na ich kupé.
Harry kúpil množstvo sladkostí a spolu s ostatnými sa do nich pustili. Po zvyšok cesty sa nezáväzne rozprávali. Dievčatá sa začali rozprávať o nejakých vôňach, ktoré predávajú Weasleyovci a chalani sa rozprávali o metlobale.
Slizolinčania aj Gabriel toho vedeli o metlobale veľa a Harrymu ušla cesta mimoriadne rýchlo.
Ron toho vedel o metlobale veľa, ale fandil hlavne Kudleyovským kanónom. Ten tím bol podľa Harryho stratený prípad. Každú sezónu skončili na dne tabuľky.
Prezliekli sa do habitov a čakali, kým nezastane vlak.
„Ako to bude teraz pokračovať?“ opýtal sa Draco. Všetci sa na seba neisto zahľadeli. Začali si celkom rozumieť a teraz nevedeli, čo budú robiť počas školského roka. Začnú sa priateliť aj napriek tomu, že patria do iných fakúlt alebo sa budú robiť, že sa nič nestane.
„No, ja sa chystám dodržať ten mier, ktorý medzi sebou máme. Na chodbách vás budem zdraviť a možno budeme na niektorých hodinách sedieť spolu. Nemusí to byť otvorené priateľstvo, ale rivalita to taktiež nebude. Čo vy na to?“ navrhol Harry.
„To bude super!“ súhlasila s ním Pansy.
„Bude to niečo nové, ale nemusí to byť zlé.“ Pridal sa Theodore.
„S tým súhlasím.“ Pritakal Blaise.
„A máme to vyriešené.“ Zakončil to Draco až príliš energicky na Malfoya. Harry sa na neho pozrel s nadvihnutým obočím.
„No čo! Vieš si predstaviť, aké náročné môže byť držať sa neustále Malfoyovských pravidiel? Niekedy si snáď môžem dovoliť zahodiť masku.“ Pokrčil ospravedlňujúco ramenami.
„V tom máš pravdu. Udržať masku je niekedy nesmierne ťažké.“ Súhlasil Harry.
„Ale často je to nevyhnutné.“ Doplnil ho Gabriel. S tým všetci súhlasili.
„Tak čo, môžeme začať nový školský rok?“ opýtal sa Harry.
„Poďme naň!“ vyhlásila energicky Pansy.
„Tento rok bude prelomový.“ Povedal s istotou Draco.
„Ani nevieš ako.“ Súhlasil s úškrnom Harry.
Vlak sa zastavil a obyvatelia posledného kupé vlaku sa spolu vybrali von, aby si chytili nejaký koč do školy.
„Je nás osem, to je presne na dva koče.“ Ozval sa Draco cestou von.
„Ak si ma neodchytia Ron, Hermiona a Ginny.“ Kyslo sa uškrnul Harry.
„To nechaj na mňa.“ Usmiala sa na neho Amber.
Hneď, ako vyšli z vlaku sa na nich vyrútili traja menovaný.
„Harry, tu si! Nevedeli sme ťa nikde nájsť!“ sťažovala sa Hermiona.
„Poď, nájdeme si koč.“ Ginny ho chytila za ruku a pokúsila sa ho odtiahnuť preč.
„Toto nie je tá správna spoločnosť pre teba. Pozri, ako sa majú k Malfoyovi, sú rovnaký ako on.“ Skonštatoval Ron.
Harry sa už-už chcel vytrhnúť Ginny, keď ho za druhú ruku chytila Amber.
„Harry pôjde v koči s nami. Sľúbil, že nám ukáže hrad.“ Pritiahla ho k sebe a držala ho za ruku.
„Nechceš porušiť svoj sľub, však nie?“ zamrkala na neho spod mihalníc. Dlhých čiernych mihalníc, ktoré zvýrazňovali jej tmavé oči, ako si Harry všimol.
„Samozrejme, že nie.“ Odpovedal ako zhypnotizovaný a venoval jej mdlý úsmev. Amber sa takmer rozosmiala, keď to videla. Snažil sa hrať, čo najpresvedčivejšie. Ginny sa na to hľadela mimoriadne nepriateľsky.
Harry zachytil Ronov túžobný pohľad, upretý na Charlotte a musel si zahryznúť do jazyka, aby nevybuchol smiechom. Gabriel ho obdaril zúrivým pohľadom, načo Ron zazmätkoval.
„Počkáme ťa vo Veľkej sieni.“ Povedal a začal Hermionu a Ginny odťahovať preč. To bolo na Harryho priveľa. Začal sa zadúšať silným kašľom, ktorým sa snažil zamaskovať smiech.
Hneď, ako trojica nastúpila do koča, dostal, spolu s ostatnými, záchvat smiechu.
„Samozrejme, že nie.“ Dostal zo seba Draco a napodobnil Harryho zbožný pohľad.
„Vieš, divým sa, že ti na to skočili. Takto by si sa nehľadel ani na vílu.“ Divila sa Amber.
„nieje až také čudné, že naleteli. Poznal som Fleur Delacourovú a ver mi, jej kráse sa vyrovnáš. Okrem toho, oni si o mne myslia, že som magor.“ Pokrčil ramenami.
Draco sa neho vrhol veľavýznamný pohľad.
„Ale, ale, Harry sa nám zamiloval?“ zašepkal mu do ucha. Harry na neho vrhol varovný pohľad, ktorý mu Draco oplatil úškrnom.
Našli si dva koče, Slizolinčania cestovali v jednom a Harry s ostatnými v druhom.
Vlak, ktorým prišli sa začal pohybovať a s hlasným pískaním opustil stanicu. Harry sa za ním hľadel, až kým sa mu nestratil z dohľadu a potom sa zapojil s ostatnými do rozhovoru.
V tom vlaku, ktorý práve odišiel sa začalo priateľstvo, ktoré prepíše dejiny. Mladý Slizolinčania a Chrabromilčan si teraz ešte neuvedomovali, aké následky bude mať ich dohoda. Neuvedomovali si ani to, aké bude ich priateľstvo silné.
Ale už čoskoro sa na Rokforte začnú diať podivné veci a Harry bude musieť ovládnuť svoju mágiu. Ak sa mu to nepodarí, tak Rokfort ovládnu jej najtemnejšie bytosti. Bytosti tak temné, že sa ich bojí aj samotný Voldemort.
Prichádza čas na to, aby Harry povolal Prvých Dementorov. Alebo sa tak už stalo? A kto sú vôbec tie záhadné bytosti, ktoré predchádzali Dementorom, ktorých poznáme teraz?
A kto vlastne sú súrodenci Soulový a Charlotte Frightová? Skutočne sú potomkami detí, ktoré sa stratili pred dvesto rokmi alebo je v tom niečo viac? A čo za mágia vtedy vyvraždila obe rodiny?
Komentáre
Prehľad komentárov
Jedna povídka lepší než drhá. Strašně moc se těším na dlaší díl.
ou :)
mišule, 8. 12. 2012 19:59Další výborná kapitolka, stejně jako všechny tvoje povídky, ten konec... no už se nemůžu dočkat na další díl :) už aby to tu bylo jsem ráda, že se našel někdo kdo umí dobře psát a vydává pravidelně a k tomu ještě takové chytlavé a poutavé povídky :) no nebudu se tu více rozepisovat kapitola se velmi povedla, líbí se mi že Harry navázal vztahy i s někým jiným. Jinak noví studenti budou podle mně hrát ještě velkou roli taky jsem zvědavá ve které koleji skončí ale teď už jdu na tvou další nově přidanou kapitolu :) jen tak dál :)
Waw!!!
LilyE (amoris-corde.blog.cz, 5. 12. 2012 22:37Waw, tak to byla super kapitola. Začíná to být hodně napínavé. Jsem ráda, že Harry se Zmijozelákama se spolu baví a zajímalo by mě, jak to je s těma rodinama. Ron, Hermiona a Ginny jsou v tvém podání takoví záporáci a mě se to, kupodivu, moc líbí. Píšeš fakt moc suprově a tahle celá povídka je moc super. :D
Re: Waw!!!
Klea, 5. 12. 2012 23:00
Máš zaujímavý blog. Prečítala som si Vzpomínky pred smrtí a je to dobré dielo. Mám rada smutné jednorázovky a táto sa ti vydarila. :-)
Inak, som rada, že sa Ti poviedka páči. :-)
palec nahoru
Rankl, 5. 12. 2012 20:09
Jsem moc zvědavý, jak se to spojenectví se Zmijozely nakonec vyvrbí. Zatím se zdá, že je všechno v nejlepším pořádku, ale bude je ještě muset přesvědčit, že on je pro ně lepší volbou než Voldy. myslím, že skutečným aristokratům jsou ty nechutnosti, co Voldík dělá, proti srsti, neměli však dosud žádnou alternativu, nikoho, kdo by hájil jejich zájmy. Pokud Harry bude respektovat staré tradice, mohl by se tou alternativou stát.
Noví studenti vypadají hodně zajímavě, jsem zvědavý, co se z nich vyklube a jestli k něčemu mezi ním a Amber dojde. Mě by se asi víc zamlouvalo, kdyby se po dokončení svého poslání dal dohromady se Smrtí. Tenhle svět není pro někoho s jeho mocí. To však neznamená, že by to tak muselo nezbytně dopadnout i zde. Kdo ví, možná je Amber jen maskovanou Smrtí, která chce na svého chráněnce dohlédnout. není to moc pravděpodobné, ale baví mě si s tou myšlenkou hrát.
Každopádně nás čeká zajímavý rok a já ho budu určitě sledovat a komentovat.
Re: palec nahoru
Klea, 5. 12. 2012 21:05Nech je ako chce, Slizolinčania sa držia svojho vodcu a ja sa postarám, aby sa ním stal Harry. Predsa len, on a Voldemort sa delia o najvyššiu priečku moci. :-) A čo sa týka toho, že to nieje svet pre Harryho, tak máš pravdu. Ale bude ním dovtedy, než porazí svojho súpera. Ak ho teda porazí, stále je tu možnosť, že nesplní úlohu. :-) Možno som zlá, ale pohrávam sa aj s tým, že neuspeje. To by bolo, hm?
:)
nevy, 4. 12. 2012 22:12Ahoj na tvé povídky jsme narazila náhodou a můžu říct, že je to bomba. už se moc těším na další kapitolku jak k této povídce tak i k ostatním :)
Re: :)
Klea, 4. 12. 2012 22:58
Som rada, že sa ti páčia. :-)
Dnes som prišla domov neskoro, ale zajtra budem písať. Do výkendu niečo určite dopíšem. Píšem dlhšie kapitoly, takže mi to aj chvíľu trvá. :-)
Komentík a spekulace? xD
Karlos-sama, 4. 12. 2012 22:48
Výborná kapitolka. Líbí se mi tři nové postavy, ačkoliv má nyní Harry spojence ve Zmijozelu, chtělo by to nějakou z těch nových postav poslat za ním do Nebelvíru, přeci jen by mu to pomohlo ve zbavení se tří zrádců.
Pokud jde o zmizelé děti, hádal bych spíše, že naši nový studenti nejsou jejich potomci, nicméně jsou to ty děti s tím, že by celé dvě století byli pod nějakou kletbou nebo něco takového.
Jinak podle otázek na konci to vypadá na pěkně temnou povídku, pokud se ti to tak povede napsat, což doufám, že povede.
Karlos-sama
www.sanguis.cz
Re: Komentík a spekulace? xD
Klea, 4. 12. 2012 22:55
Tvoje sránky poznám. :-) Už niekoľko mesiacov ich navštevujem.
Aj ja dúfam, že sa mi to podarí dobre napísať. No, každopádne, nejako to už odpálim. :-)
...
Dominika, 4. 12. 2012 21:32Pekné už sa neviem dočkať pokračovania. A tiež sa teším na kapitolu k Najmocnejšiemu.
HP
martan49, 4. 12. 2012 21:34
nemáš začo :)... trochu som stratila prehlad o čom presne je táto poviedka teda tie kapitole pred tým.. už je to pár mesiacov čo som ich čítala. Čoskoro si ich opäť prečítam.
K tejto kapitole tí traja nový mi pripadajú ako keby boli tí poslední, o ktorých sa písalo v tej knihe, ako keby boli stále tí istí (poslední žijúci) už len to, že dosť vyznajú v iných a vedia toľko tomu trochu približuje... som strašne zvedavá kto presne sú a prečo išli práve na rokfort...
ps. dúfam, že pochopíš ako to myslím už zasa neviem vybrať správne slová alebo aj dobre sformulovať vetu...
Re: HP
Klea, 4. 12. 2012 21:52Pochopila som. :-) V ďalších kapitolách napíšem, prečo sa prihlásili na Rokfort a kto vlastne sú. A Harry sa pokúsi nájsť Posledných Dementorov. Čo myslíš, aký budú? ;-)
No ted
ElisWolf, 12. 12. 2012 22:31