Prečo padáme? Aby sme sa naučili opäť sa postaviť.

 Harry sedel počas hostiny medzi Ronom a Herionou, oproti nemu sedela Ginny. Harry sledoval zaraďovanie prvákov a čakal na zaradenie troch nových žiakov. Amber, Gabriel a Charlotte stáli za malými prváčikmi. Nebol nikto, kto by si ich nevšimol, tak veľmi nad tými drobcami vyčnievali.

Bol trochu nervózny z pohľadov, ktoré sa na neho upierali od ostatných žiakov vo Veľkej sieni. Bolo známym faktom, že Harry na konci školského roka bojoval na ministerstve mágie a opäť sa stretol s Voldemortom. Tým sa potvrdilo, že sa černokňažník skutočne “vrátil medzi živých“ a Harry ani Dumbledore neklamali. Aspoň členovia starej DA na neho tak okate nečumeli. Harry ich minulý školský rok presvedčil, že on a Dumbledore tvrdia pravdu a Voldemort sa naozaj vrátil.

Albus Dumbledore vstal zo svojho kresla, keď McGonagallová vyvolala posledné meno zo svojho zoznamu a predstúpil pred študentov.

„Tento rok sa na našu školu rozhodli nastúpiť ďalší traja študenti. Pevne verím, že medzi vami nájdu svoje miesto a že ich prijmete s otvorenou náručou. Teraz zistíme, kam ich Múdry klobúk zaradí.“ Prehovoril k žiakom.

Harry sa otočil k Slizolinskému stolu. Draco sedel chrbtom k nemu a o niečom sa ticho rozprával cez stôl s Pansy. Tá do neho drgla, keď si všimla, že sa na nich Harry hľadí. Draco sa na neho otočil a uškrnul sa. Siahol do vrecka a vytiahol odtiaľ pergamen. Vytiahol si prútik a niečo pomocou neho na pergamen napísal. Vzápätí ten kúsok pergamenu nechal zmiznúť a poslal ho jeho smerom. Harry to cítil iba podľa jemnej magickej stopy, ktorá k nemu smerovala.

Harry zachytil papierik ešte predtým ako dopadol pred neho na stôl a zviditeľnil ho pomocou bezprútikovej mágie.

O 50 Galeónov, že aspoň dvaja z nových skončia v Slizoline.

D.

Stálo na pergamene napísané Dracovým elegantným rukopisom. Harry sa s úškrnom otočil na Draca a prikývol. Mladý Slizolinčan sa spokojne usmial.

Ich malú výmenu si všimol iba Severus Snape, sediaci za učiteľským stolom. Len sa mu to zdalo alebo sa dvaja odveký rivali začali priateliť? Harry sa otočil na Majstra elixírov a mrkol na neho, akoby presne vedel, nad čím premýšľa. Pozrel sa na Pottera s nadvihnutým obočím. Harry sa na neho na oplátku uškrnul. Vzápätí sa zatváril otrávene, lebo sa Ron, sediaci vedľa neho, začal dožadovať jeho pozornosti.

„Kto je ten nový profesor vedľa Snapea?“ opýtal sa Ron Harryho, keď sa k nemu otočil.

„Podľa všetkého náš nový učiteľ OPČM.“ Povedal mu Harry mierne ironicky. Ron sa na neho nepríjemne zamračil.

„To viem aj bez teba.“ Zavrčal na neho. Harry sa odvrátil od Rona, nemal chuť niečo s ním riešiť. Odkiaľ asi mohol poznať učiteľa OPČM? Veď bol predsa celý čas s nimi na Grimmauldovom námestí. Namiesto toho začal sledovať triedenie, medzičasom si totižto sadla Charlotte na stoličku a na hlavu si nasadila Múdry klobúk. Netrvalo dlho, kým klobúk rozhodol, kam pôjde.

„Bystrohlav!“ zvolal klobúk na celú sieň. Od Bystrohlavského stola sa ozval potlesk.

„Soulová, Amber!“ McGonagallová vyvolala dievča s čiernymi vlasmi. Amber sa posadila na stoličku a nechala si na hlavu nasadiť Múdry klobúk. Ani u Charlotte, ani u Amber zaraďovanie netrvalo príliš dlho.

„Slizolin!“ zvolal klobúk. Harry sa po vyhlásení jeho verdiktu zatváril prekvapene. Slizolin? To vážne? Ako mohlo také energické a milé dievča skončiť v Slizoline? Vzápätí si takmer obúchal hlavu o Chrabromilský stôl. A Pansy je aká? V Rokfortskom exprese sa čudoval aká príjemná a milá spoločníčka je Pansy Parkinsonová. A ostatný Slizolinčania boli tiež vynikajúcimi spoločníkmi. Inteligentný s vyberaným správaním, záludný, ale aj zábavný a priateľský. Každopádne, lepší spoločníci ako Ron, Hermiona a Ginny ako zistil.

Od Slizolinského stola sa ozval jasot. Draco sa na neho uškrnul a perami mu naznačil: „Prvý.“ Harry sa usmial, prvý a posledný. Gabriel určite nepôjde za sestrou. Teda, aspoň Harry dúfal, že za ňou naozaj nepôjde. Niežeby nemal na zaplatenie, to nie, išlo o ten pocit, že opäť zas raz dostal Malfoya.

Amber na neho žmurkla, keď si sadala vedľa Pansy. Harry jej venoval úškrn.

„A s ňou si sa zahadzoval. Dúfam, že po tomto sa ti už vrátil rozum a nebudeš za ňou doliezať. Prašivá Slizolinčanka. “ Zasyčal mu Ron do ucha. Takže prašivá Slizolinčanka? Harry zaťal čeľusti k sebe a zatvoril oči. Ešte šťastie, že sa na Rona nepozeral. Asi by mi vrazil jednu do zubov alebo ešte lepšie, pomocou bezprútikovej mágie by ho otrieskal o steny Veľkej siene. Príjemná predstava. Harry radšej nereagoval. Zaťal pod stolom päste a posilnil svoje bariéry okolo mysle. To mu pomáhalo jednak ukrývať pred ostatnými, ale aj potláčať emócie.

„Soul, Gabriel!“ zavolala McGonagallová podlené meno zo zoznamu, ktorý držala v rukách. Čiernovlasý mladík sa posadil na stoličku a podobne ako jeho partnerka a sestra pred ním aj on si nasadil na hlavu Múdry klobúk. Predtým však ešte vrhol Harryho smerom mierny úsmev.

„Chrabromil!“ zvolal klobúk asi po pol minúte a od Chrabromilského stola sa ozval búrlivý potlesk. Harry sa otočil na Draca a venoval mu žiarivý úsmev. Ešte skôr ako sa otočil späť zachytil sklamanie mladého blondiaka a smiech Pansy a Amber. Zakýval na Gabriela a prinútil Hermionu, aby sa posunula. Ron bol síce otravnejší, ale Hermiona bola nebezpečnejšia. Na rozdiel od Rona jej totižto nechýbala inteligencia. Gabriel sa kyslo uškrnul, keď si všimol, že si z neho chce Harry urobiť štít. Harry sa na neho nevinne usmial.

„Vitaj v Chrabromile.“ Privítal ho.

„Ďakujem, dúfam, že sa mi tu bude dariť.“ Povedal Gabriel.

„Bezpochyby.“ Reagoval Harry.

„Bezpochyby sa mi bude dariť alebo bezpochyby pohorím?“ opýtal sa Gabriel.

„Bezpochyby pohoríš.“ Uškrnul sa Harry. Samozrejme, že si nemyslel, že pohorí, ale prečo si z neho nerobiť srandu? Gabriel sa zasmial.

Na stoloch vo Veľkej sieni sa začali objavovať mnohé už na pohľad vynikajúce jedlá. Harry si na tanier nabral opekané zemiaky, ryžu, nejaké mäso a zeleninu. Do pohára si nalial nejaký čaj, ktorý bol pred ním a s chuťou sa pustil do jedla.

„A-ahoj, ja som Neville Longbottom.“ Predstavil sa mu Neville a natiahol k nemu ruku. Harry sa na neho usmial, bol rád, že už nie je taký ustráchaný ako predtým. Gabriel sa na neho prívetivo usmial a jeho ruku prijal.

„Teší ma Neville, Gabriel Soul.“ Predstavil sa aj Gabriel. Do ich zoznamovania sa sa zamiešala aj Hermiona.

„Ach, Neville, vidím, že robíš pokroky. Už sa nekokceš tak ako predtým.“ Ozvala sa Hermiona prívetivým hlasom. Neville sa začervenal.

„Hermiona, Neville sa nezvykol koktať, sám som sa s ním niekoľkokrát zhováral a nekoktal. Viem, že býval trochu ustráchaný, ale to sa stratilo v piatom ročníku.“ Bránil Harry Nevilla. Nev sa na neho vďačne pozrel.

„Pomohla mi DA.“ Zamumlal. Vzápätí sa zdesene pozrel na Gabriela a potom na Harryho. Harry sa na neho usmial.

„Nevadí, DA aj tak už dávno nie je tajomstvom.“ Upokojoval ho.

„DA?“ nechápal Gabriel.

„To ťa nemusí zaujímať.“ Zarazil ho Ron a nepriateľsky na neho čumel.

„Aj tak by sa to dozvedel od niekoho iného.“ Ozval sa Harry.

„Minulý rok nás Obranu proti čiernej mágii učila Dolores Umbridgeová, Námestníčka ministra. Aj keď učila by bolo silné slovo, na jej hodinách sme sa nenaučili ani jediné zaklínadlo. Hermiona s Ronom prišli jedného dňa za mnou, či by som ich nechcel učiť ja. A tak vznikla Dumbledorova armáda alebo inak DA. Tam sme sa učili ako sa brániť proti Smrťožrútom alebo hocikomu inému, kto by nás napadol. Všetci, ktorých som učil boli vynikajúci. Snažili sa a poslúchali ma a to všetko aj napriek tomu, čo o mne písal Prorok.“ Povedal mu skrátenú verziu.

„Harry bol perfektný učiteľ, naučil ma Expeliarmus, čo mi nikdy nešlo. A nie som jediný, koho naučil niečo, čo predtým neovládal. Ako učiteľ prekonal dokonca aj Remusa Lupina, ktorý bol dovtedy najlepším učiteľom akého sme na Rokforte mali.“ Chválil ho Neville, ktorý sa zapojil do rozhovoru. Harry sa začervenal.

„Vďaka, Neville, ale na profesora Lupina nemám.“ Mierne nervózne sa ozval Harry.  Gabriel sa uškrnul pri pohľade na jeho zapýrenú tvár.

„Nebuď skromný, Harry. Neville má pravdu, skutočne si bol vynikajúcim učiteľom.“ Ozval sa Dean, ktorý si vypočul posledné vety ich rozhovoru. Seamus vedľa neho prikývol na súhlas.

„Takže všetko to, čo sa o tebe hovorí mimo Británie je pravda.“ Skonštatoval Gabriel. Harry sa na neho spýtavo pozrel.

„Čo sa o mne hovorí mimo Británie?“ zaujímal sa. Nevedel o tom, že je známy aj mimo Anglicko.

„Tvoja statočnosť a sila sú vychýrené. Čarodejníci o tebe hovoria ako o najmocnejšom žijúcom čarodejníkovi. To len tí ignoranti, žijúci na ostrovoch ťa urážali, v zahraničí máš rešpekt. Beauxbatons a Durmstrang sú jedny z mnohých škôl, ktoré ťa obdivujú. Ani sa im nečudujem, ako štrnásťročný si porazil dospelých čarodejníkov, vyhral Trojčarodejnícky turnaj a odrazil útok Voldemorta. Okrem toho si jediný, kto prežil Avadu, zachránil si Kameň Mudrcov, otvoril si Tajomnú komnatu a niekoľkokrát si sa utkal s Voldemortom a prežil si. Harry, si hrdina.“ Ozrejmil mu Gabriel.

Harry prekvapene vydýchol. Takže je v zahraničí uznávaný? Ale prečo? Veď Voldemort bol problémom Anglicka a on bojoval proti nemu. Gabriel sa na neho usmial a poklepal ho po pleci. Harry mal dojem, že presne viem, nad čím uvažuje.

„Vieš, Harry, Voldemort už dávno nie je iba problémom Anglicka. Prechádza už aj za hranice a tam hľadá nových stúpencov, ktorí by ho mohli nasledovať. Francúzi sú prevažne svetlý čarodejníci a Rusi majú s Britániou veľmi dobré vzťahy, tam by neuspel. Ani so zbytkom Európy a s Amerikou by neuspel, ale myslím, že by na svoju stranu by mohol získať Austráliu a Áziu. Ale to je ešte v nedohľadne. Chcel som tím povedať to, že ak Voldemort zdolá Britániu, tak získa pevný bod, o ktorý sa bude môcť zaprieť a bude chcieť dobiť celý svet. Obávam sa, že s terajšieho počtu siedmich miliárd muklov by zostala tak tisícina. To nie je to, čo by si čarodejnícky svet želal.“ Vysvetlil mu Gabriel. Harry chápavo prikývol.

„A odo mňa sa očakáva, že zničím hrozbu menom Voldemort.“ Skonštatoval.

„Tak nejako.“ Súhlasil s ním Gabriel.

„Aspoň si úprimný.“ Ocenil Harry. Gabriel sa zaškeril.

„Tým, že ti niečo zatajím nič nezískam. Možno tak to, že by som tým vyprovokoval tvoj hnev a to, povedzme si úprimne, nie je niečo, čo by som chcel dobrovoľne zažiť.“ Priznal. Harry sa na neho pozrel s nadvihnutým obočím. Tak teraz si z neho strieľa.

„No vieš, Harry, Gabriel má pravdu. Keď sa nahneváš, tak si desivý.“ Reagoval Neville na Harryho pohľad a nebadane sa zosunul na stoličke nižšie, akoby čakal, že sa Harry na neho nahnevá.

„To nemyslíte vážne?!“ zvolal Harry.

„Ja vás desím?“ opýtal sa už oveľa tichšie, keď si všimol, že na seba upriamil nechcenú pozornosť. Dean a Seamus pokrčili plecami a vrhli na neho súhlasný pohľad. Neville sa na neho mierne usmial a prikývol na znak súhlasu. Harry sa otočil na Rona, Hermionu a Ginny.

„Aj vás desím, keď som nahnevaný?“ zaujímal sa. Jeho traja “priatelia“ neisto prikývli. Harry nedokázal skryť chladnú radosť a posmech vo svojej tvári, preto sa radšej otočil na Gabriela.

 Gabriel sa na Harryho uškrnul, vedel, že ho to teší a že to zelenooký Chrabromilčan využije. Ron, Hermiona a mladá Ginny Weasleyová zistia, že Harry James Potter-Black-Mortem nie je niekto, s kým je radno sa zahrávať. Tým si bol Gabriel istý. Harry vedel byť trpezlivý, ale nikdy nie dlho a tí traja mu pijú krv až príliš na to, aby to s nimi dlho vydržal.

„Harry?“ ozval sa Neville. Zelenooký čarodejník sa na neho spýtavo pozrel.

„Áno, Neville?“ reagoval.

„Bude aj tento rok pokračovať DA?“ opýtal sa. Harry sa otočil k učiteľskému stolu a prehliadol si nového učiteľa OPČM. Vedľa Snapea sedel pomerne tučný čarodejník s ulízanými hnedými vlasmi v drahom habite. Dumbledorovi sa zas podarilo nájsť perfektného učiteľa Obrany. Povzdychol si.

„Neviem, Neville, ale nevylučujem to. Záleží na to, aký bude náš nový profesor.“ Odpovedal neurčito Harry.

„No, Harry, ten chlapík nevyzerá, že by nás toho mohol veľa naučiť.“ Ozval sa Seamus.

„Zdanie môže klamať.“ Pokrčil Harry plecami, ale už podľa jeho výrazu bolo jasné, že sa nový profesor nepáči ani jemu.

„Pripomína mi Umbridgeovú. “ Povedal Neville a skrivil tvár v znechutení.  Harry naklonil hlavu na stranu a sústredene sa zahľadel na nového učiteľa Obrany.

„Hmmm, keď si ho predstavím oblečeného v ružovom.... áno, skutočne by tam istá podoba bola. Aj tá neskutočná hĺbka inteligencie žiariaca z jeho očí a to elegantné vystupovanie. Nie sú náhodou rodina?“ opýtal sa Harry s hraným zamyslením, práve vtedy, keď profesor Snape “náhodou“ drgol lakťom toho nového a ten sa oblial tekvicovým džúsom. Väčšina Veľkej siene vypukla v hlasný smiech. Dokonca aj Slizolinčania. Harry sa hrdinsky snažil stlmiť svoj smiech a ako si stihol všimnúť, tak o to isté sa pokúšal aj Gabriel, Charlotte, Amber, Draco, Pansy, Blaise, Theodore a zvyšný učiteľský zbor. Jediný, komu sa naozaj podarilo udržať smiech na uzde bol Snape. Harry si všimol, že si svoju ľadovú masku udržiava len s ťažkosťami, ale stále ju mal.

Harry si zahryzol do jazyka, aby stlmil hlasný smiech, ale priblblého škerenia sa sa aj tak nezbavil. Sledoval Snapea, ktorý sa otočil na čarodejníka v drahom tmavofialovom habite, obdaroval ho vskutku hrozivým pohľadom a niečo mu, podľa všetkého neveľmi príjemným hlasom, povedal. Harry aj od Chrabromilského stola videl ako muž zbledol, zachvel sa a začal čosi habkať. To už bolo na Harryho priveľa. Otočil sa preč od profesorského stola a naplno sa rozosmial.

Ron vedľa neho sa dusil smiechom, Ginny sa tiež smiala, ale Hermiona si zachovávala vážnu tvár. Zdalo sa, že až znechutenú.

„Snape je ale hnusný, pozrite, čo mu urobil. To vôbec nie je na smiech, takto ho zosmiešniť! Urobil to naschvál, videla som to!“ obvinila Hermiona Snapea. Harry sa na ňu pozrel, tvár mal ešte stále rozjasnenú smiechom a videl ju mierne rozmazane, kvôli slzám, ktoré sa mu od smiechu natlačili do očí.

„Nemal narúšať osobný priestor profesora Snapea, to bolo od neho neslušné. Vlastne si za to mohol sám.“ Bránil Harry profesora elixírov.

„To nemyslíš vážne, Harry! Od kedy brániš Snapea?“ ozvala sa šokovaná Ginny.

„Zobral som si k srdcu Hermioninu radu. Nehovorila nám stále, aby sme sa k nemu správali slušne? Robím len to, či si želala.“ Povedal pobavený Harry. To bolo Slizolinské. Pomyslel si. A na počudovanie, vôbec mu to nevadilo. Predtým by sa hanbil za čokoľvek, čo by ho spájalo so Slizolinom. Hermiona po jeho slovách pevne stisla čeľuste k sebe, ale neprotirečila. Ron si ich malú výmenu ani nevšimol, lebo sa ešte stále zadúšal smiechom. Nuž čo, Ron Weasley nebol nikdy známy svojou inteligenciou a ani všímavosťou. Avšak nebolo pochýb, že si to s ním Hermiona ešte v súkromí vybaví. Začínal ho ľutovať, vyzerala naozaj rozčúlene.

Opäť sa vrátil k pohľadom k učiteľskému stolu. Snape sa pozeral jeho smerom a Harrymu neušiel mierny, takmer nebadaný, úškrn na jeho tvári. Ukázal mu zodvihnutý palec a zaškeril sa. Snape sa na neho od profesorského stola pozrel ako na blázna, ale Harryho to iba pobavilo.

Úprimne sa tešil na elixíry. Po prvé preto, lebo ukáže Hermione, že je lepší ako ona a po druhé, lebo Snape je v skutočnosti príjemný spoločník a prípadne, ak mu udelí nejaký trest, tak sa spolu môžu celkom príjemne pozhovárať.

Až do konca večere pokojne jedol a rozprával sa s ostatnými pri Chrabromilskom stole. Prevažne s Nevillom a Gabrielom, ale na jeho smolu im do toho zasahovali aj Ron, Hermiona a Ginny. Na jeho prekvapenie si všimol, že to neliezlo na nervy len jemu a Gabrielovi, ale aj Nevillovi. Mladý Longbottom bol potom, čo sa v piatok ročníku konečne zbavil svojej ustráchanosti, dobrým spoločníkom. Harry sa síce až tak dokonale ako Neville nerozumel rastlinám, ale ako správny mladík nadaný na elixíry ich poznal viac než obstojne. Preto s prehľadom vedel, o čom mladý Chrabromilčan, sediaci pred ním, rozpráva.

Po večery sa vybral spolu s ostatnými Chrabromilčanmi do klubovne a potom do izieb. Na svoju nesmiernu radosť zistil, že Gabriel bude obývať rovnakú izbu ako Harry. Teraz ich bolo v izbe už šesť, ale nezdalo sa, že by to niekomu vadilo. Ich izba sa zväčšila a okrem Rona nevadil Harrymu nijaký z jeho spolubývajúcich.  

Gabriel mal posteľ vedľa Harryho, to vyhovovalo oboch šiestakom. Po večeroch sa mohli pohodlnejšie zhovárať. Dnes sa však obaja rozhodli, že pôjdu spať.

„Dobrú noc.“ Zaželal Harry chalanom a zatiahol za sebou závesy. Odpoveďou mu bolo mnohonásobné: „Dobrú noc!“                 

Vliezol do postele a zatiahol za sebou tmavočervené závesy. Vytiahol si z kufra knihu, presnejšie si ju privolal, svoje veci mal ešte stále nahádzané na schodoch do jeho tajnej miestnosti v kufri a začítal sa do nej. Asi po pol hodine knihu odložil a vyčaroval okolo seba zvukotesnú bariéru, aby unikom Ronovmu hlasnému chrápaniu. Potom už netrvalo dlho a zaspal pokojným spánkom.

:-:-:-:-:-:-:-:-:

Ráno sa zobudil skôr ako ostatný jeho spolubývajúci. Na nočnom stolíku, hneď vedľa prútika, mal položenú obálku. Zamračene si ju odtiaľ vzal, včera večer tam určite nebola.  

Harry James Mortem

Stálo na nej napísané elegantným písmom. Harry okamžite zbystril pozornosť. O tom, že prebral priezvisko Mortem nemal predsa nikto vedieť. To priezvisko má od Eldewey ako pripomienku toho, že ho samotná Smrť určila ako svojho dediča. Otvoril obálku a rozložil pergamen v nej.

Na zažltlom papieri boli elegantným písmom napísané tri pomerne dlhé inkantácie kúzel v neznámom jazyku. Pod nimi bol rovnakým písmom, tentoraz už v Harryho rodnej reči, napísaný krátky odkaz.

Harry, nauč sa naspamäť tieto tri kúzla, ale zatiaľ ich nepoužívaj. Keď príde čas, zistíš, na čo slúžia. Som si istá, že ich budeš potrebovať.

Dávaj si pozor.

E.

Eldewey. Nebolo pochýb, že tento list mu napísala práve jeho učiteľka a priateľka Smrť. Síce by bol omnoho radšej, keby mu to prišla povedať osobne, ale vedel, že by to nešlo. Má tu nejakú úlohu, ktorú musí splniť, až potom sa spolu opäť môžu zísť.

Čiernovlasá Smrť mu prisľúbila, že sa stretne so svojimi rodičmi a Siriom. Samozrejme, až potom, keď sa toto všetko skončí. Možno o týždeň, možno o mesiac, možno o rok a možno ešte dlhšie, ale stretne sa so svojou rodinou. Konečne spozná svojich rodičov.

Ale teraz je čas vstať, umyť sa a ísť na raňajky. Mohol by skočiť do knižnice, určite nebude na škodu, ak sa niečomu priučí. Je síce pravda, že ho počas prázdnin učili samotná Smrť a Život, ale to vôbec neznamená, že je vševedúci. Ani zďaleka.

List od Eldewey poskladal, začaroval a nechal ho premiestniť do svojej izby v kufri. Dnes si ho k sebe určite párkrát privolá, bude sa učiť tie tri inkantácie naspamäť. Ak Eldewey tvrdila, že sa mu budú hodiť, tak sa mu určite budú hodiť. Aj keď mu vŕtalo hlavou, ako zistí, na čo slúžia. Ale aj v tomto sa musel plne spoľahnúť na Eldewey. Po prvé preto, lebo tie kúzla nepoznal a po druhé preto, lebo bola takmer všemocná a veril jej.

Do Veľkej siene dorazil o pätnásť minút, už oblečený a umytý. Zatiaľ tam nebol nijaký študent a z učiteľov tam boli ešte len Snape a McGonagallová. Chrabromilská vedúca sa na neho prekvapene pozrela, keď si všimla, že sa tu zjavil.

„Dobré ráno.“ Pozdravil. Snape mu na pozdrav kývol.

„Dobré ráno, Harry. Keď už si tu tak skoro, tak si poď po rozvrh, nemusíš potom s ostatnými čakať na rozvrh.“ Povedala mu McGonagallová. Harry sa spokojne usmial.

„Ďakujem.“ Poďakoval sa a prevzal s rozvrh. Prvú hodinu mali dvojhodinovku  elixírov so Slizolinom, dvojhodinovku Obrany, taktiež so Slizolinom, Herbológiu s Bystrohlavom a Čarovné tvory so Slizolinom. Dnes bude Slizolinský deň. Harry si už predtým vybral predmety, na ktoré bude chodiť. Bola pravda, že sa chcel vyučiť za aurora, ale teraz, po jeho stretnutí s Eldewey si tým nebol taký istý. Radšej sa rozhodol, že sa bude vzdelávať o niečo všeobecnejšie. Preto si nechal ešte stále predmety ako Herbológiu a Čarovné tvory. Okrem toho ani jeden z jeho dvoch starých priateľov si nevybral Čarovné tvory, bude mať od nich konečne pokoj.

Vo Veľkej sieni sa potom zdržal iba krátko, onedlho sa zaplní rannými vtáčatami a Harry bude na očiach. To nemal rád predtým a ani po jeho letných prázdninách sa to nezmenilo. Vždy mu tá častá pozornosť liezla na nervy.

Keď prechádzal cez rokfortské chodby, premýšľal nad tým, či má už povolené lietať. Podľa všetkého áno, Umbridgeová už na škole neučila a stratila všetky práva nad Harrym, takže by mal byť jeho zákaz lietanie zrušený.

Vždy miloval metlobal a každý musel uznať, že bol rozhodne nadaný stíhač a letec. Zatiaľ chytil ohnivú strelu vždy. Teda, ak nerátal tie prípady, ako v treťom ročníku, kedy ho napadli Dementori a on spadol z metly. Ale to nebola tak celkom jeho vina. Dementori nemali na pozemkoch školy a tobôž nie na metlobalovom ihrisku, čo hľadať.

Musí sa na to spýtať McGonagallovej. A keď to urobí, tak sa jej rovno opýta aj to, kto je novým kapitánom Chrabromilského družstva. Bude za ním potom musieť skočiť, či ho vôbec ako stíhača v družstve prijmú. Tichý hlások v jeho hlave mu našepkával, ženie je možné, aby ho odmietli. Po prvé je vynikajúci hráč metlobalu, vraj oveľa lepší ako Chralie Weasley, ktorý bol vychýreným hráčom metlobalu. A po druhé, akosi pochyboval, že by niekto dal košom Chlapcovi, ktorý prežil. Hlavne teraz, keď už aj Fudge potvrdil, že sa Voldemort vrátil.

Pokrútil hlavou, aby sa zbavil myšlienok, ktoré ho napadli. Už bol pred knižnicou. Otvoril dvere a potichu vkĺzol dnu. Načo rušiť madam Pincetovú, keď nemusí? Možno sa o ňom ani nedozvie.

Z police si vzal knihu o elixíroch a uchýlil sa ku stolu v temnejšej časti knižnice. Tu ho bude vidieť len málo ľudí a bude mať pokoj.

Pohľad mu padol na stôl, ktorý až do teraz obývali on, Hermiona a Ron. Teraz akosi nedokázal pochopiť, prečo sedávali práve pri tom stole, keď bolo jasné ako facka, že tam si ich každý všimne. Pokrútil hlavou, pohodlnejšie sa usadil v kresle a pustil sa do čítania. 

...........................................................................................................

No, čo, zaslúžim si za toto nejaký komentár? Snáď áno aj keď uznávam, že to mohlo byť aj dlhšie. Dúfam, že sa Vám kapitola páčila.