Prečo padáme? Aby sme sa naučili opäť sa postaviť.

 Harry sa na druhý deň nevedel dočkať konca vyučovania. Učitelia ho určite ešte nikdy nezažili takého nesústredeného. McGonagallová sa zdala prekvapená a po hodine si ho k sebe zavolala, aby sa ho spýtala, či sa niečo deje.  Harry si rýchlo vymyslel, že má rozrobený nejaký elixír, profesorka mu uverila, bolo známe, že je v elixíroch skvelý.

So Snapeom to už bolo zložitejšie. Jeho elixír bol najlepší v triede, ale aj on sám musel uznať, že už podal aj lepšie výkony. Snape si ho po hodine zavolal a rovno sa ho spýtal, čo sa deje. Harry mu povedal, že pracuje na zložitom elixíre. Snape sa ho, samozrejme, opýtal aj to, na akom elixíre pracuje. A tak mu Harry opísal posledný zložitý elixír, ktorý upravil a tvrdil, že si nie je istý tým, či je jeho úprava správna a že sa môže všetko pokaziť. Nebolo ťažké opísať svoju neistotu, ten elixír bol skutočne ťažký.

Profesor elixírov ho nakoniec prepustil. Zdalo sa, že mu tak celkom neuveril, ale to bude riešiť neskôr. Snape si nevybral práve najlepší čas na to, aby napravil to, čo sa dalo v ich vzťahu. Inak si profesorov záujem o svoju osobu vysvetliť nevedel.

A tak tu teraz stál, pred dverami, ktoré videl iba on, s rukou položenou na kľučke, rozhodnutý vstúpiť.  Miernou silou zatlačil kľučku na dol a potlačil do dverí, aby sa otvorili. 

„Vitaj, mladý Syn mágie.“ Privítal ho hlas Salazara Slizolina z jedného z obrazov. Zvyšný traja Zakladatelia mu na pozdrav pokývali hlavou.

„Páni, dámy, prajem vám dobrý deň.“ Pozdravil Harry s miernym úklonom k obrazom. Úškrn si však odpustiť nemohol. Niežeby to bolo zlé, bez neho by vypadal ako chladný aristokrat alebo ešte horšie, chlapec, ktorý sa pokúša hrať na chladného aristokrata. Takto mal aspoň svoj štýl. A na základe pobavených a súhlasných pohľadov Zakladateľov na obrazoch usudzoval, že sa im to páči.

„Vychovaný a charizmatický, výborne.“ Pochválil ho Slizolin.

„Snažím sa.“ Mierne sa uškrnul.

„To, že máme tú česť s mimoriadne galantným a slušným čarodejníkom sme sa dozvedeli už včera, keď sme sa spolu stretli.“ Pochválila ho aj Bifľomorová.

„Áno, včera a roky predtým, keď sme ho pozorovali.“ Pobavene ju doplnila Bystrohlavová.

„Myslím, že budeme mať pravdu, ak budeme tvrdiť, že na tom tvoji rodičia nemajú príliš veľa zásluh.“ Ozval sa Chrabromil. Harry sa k nemu otočil a opätoval jeho pohľad. Videl, že sa mu vôbec nepáčilo, ako sa k nemu jeho rodičia chovali.

„Lily a James Potterový nie sú zlí ľudia, len sa držali nesprávneho cieľa. Mysleli si, že môj brat je pravým Vyvoleným a chceli ho chrániť.“ Zodvihol pred seba ruku, aby zarazil Chrabromila, keď videl, že chce niečo namietať. „Nechcem ich pred vami obhajovať, vy dobre viete, že neboli práve príkladnými rodičmi, ale ak je tu niekto, kto má právo súdiť ich, tak som to ja nemyslíte? Ja som ten, kto bol ukrátený o rodičovskú lásku, pre vás bude len výhodou, že som sa už v ranom veku naučil stáť na vlastných nohách.“ Nechal svoju ruku klesnúť späť k telu a pevne sledoval obraz hnedovlasého čarodejníka pred sebou, ochotný hádať sa s ním v prípade potreby. Nemohol povedať, že by bol k svojim rodičom nejako zvlášť lojálny, to nie, ale stále ich spájala krv a rod, preto bol povinný brániť ich. Tak mu to nariaďovali prastaré magické zákony, ktorých sa držal.

Aby bolo jasno, Harry nebol nikdy ministerský človek. Vlastne skôr zastával názor, že na ministerstve pracuje banda neschopných idiotov s ministrom na čele. Česť výnimkám, taký Shacklebolt, niektorý aurori alebo napríklad pár zamestnancov Oddelenia záhad boli fajn ľudia, ale boli drvivo prevyšovaní idiotmi.

„Múdre slová, Syn mágie. Nedivím sa, prečo si mágia vyvolila práve teba.“ Bystrohlavová sa na neho hľadela s úsmevom a niečím podobným hrdosti vpísaným v očiach. Harry pred ňou na znak vďaky sklonil hlavu. Bolo pre neho veľkou poctou, že Bystrohlavová, ktorá bola považovaná za najmúdrejšiu čarodejnicu, uznala jeho slová ako múdre. Potom sa otočil späť na Chrabromilov obraz, ale hnedovlasý čarodejník nevypadal na to, že by sa chcel hádať.

„Máš pravdu, ja nemám právo na to, aby som ich súdil.“ Priznal. Harry sa na neho vďačne usmial. Nemal totižto ani najmenšiu chuť hádať sa z jedným z najmocnejších čarodejníkov, ktorí kedy kráčali po tejto zemi.

„Čo je potrebné na vykonanie obradu, ktorý vám prinavráti vaše telá?“ zmenil Harry tému. Okrem toho ho to naozaj zaujímalo. Bude vykonávateľom tohto obradu, preto o ňom musí zistiť čo najviac. Slova sa ujala Bystrohlavová.

„Nebude to príliš náročný obrad, pred rokmi, keď sme sa dozvedeli o našom poslaní, sme sa o všetko postarali. Spoločnými silami sme vytvorili obrad, ktorý nám, ako si povedal, prinavráti telá a svoje duše sme uzamkli v štyroch obrazoch. Trochu sa to ponáša na jeden obrad z temnej mágie, ktorý rozdeľuje dušu, trhá ju na viacero častí. Môžem ťa však uistiť, že my sme tento rituál nepodstúpili a naše duše sú stále celé. Ako si si už iste uvedomil, ty budeš vykonávateľom nášho obradu. Budeš potrebovať štyri sviečky, ktorými si uctíš a povoláš živly. Strieborná sviečka predstavuje vzduch, tú položíš na východ, červená sviečka predstavuje oheň, tú umiestniš na južnú stranu kruhu, modrá sviečka je znakom vody a bude stáť na západnej strane, zelená sviečka označuje zem, jej miesto je na severnej strane kruhu. Živly budeš povolávať v takej postupnosti, v akej som ich práve vymenovala, čiže vzduch, oheň, voda a zem. Je to určené podľa toho, ako nasledujú svetové strany. Budeš sa otáčať v kruhu, v smere hodinových ručičiek a vyvolávať živly podľa toho, ku ktorej svetovej strane bude práve otočený čelom. Potom, čo vyvoláš živly sa otočíš čelom k nám a vyriekneš, spolu s nami, inkantáciu, ktorá nám prinavráti fyzické telá a my ťa budeme môcť naučiť všetko, čo dokážeme a učiniť ťa tým hodného svojho poslania.“ Vysvetlila mu všetko. Harry po celý čas starostlivo počúval, aby mu nič dôležité neušlo.

„Takže budem potrebovať štyri sviečky, ktoré rozmiestnim v kruhu podľa svetových strán a živlov, ktoré sa s nimi spájajú. Striebornú sviečku vzduchu položím na východ, červenú sviečku ohňa na juh, modrú sviečku vody na západ a zelenú sviečku zeme na sever. Postupne privolám všetky štyri živly a potom budem, spolu s vami, odriekať nejakú inkantáciu. Pochopil som to správne?“ zhrnul to Harry.

„Nebude to iba ‚nejaká inkantácia‘, ako si povedal, ale obradné kúzlo, posilnené silou živlov a mágie. Dúfam, že vieš aspoň trochu spievať, pri obradoch sa totižto častejšie používa obradný nápev, nie obyčajné odriekanie. Ale inak máš pravdu.“ Opravil ho Slizolin.

„Viem spievať dosť dobre na to, aby som to zvládol.“ Uistil ho Harry. Obradný nápev nebol tak celkom spev, zakladalo sa to skôr na melodickom hlase. Ak vykonávateľ vykonáva obrad správne, tak by mal jeho hlas pôsobivo klesať a stúpať, podľa tajuplnej melódie, určovanej samotnou mágiou. Málokto si to však uvedomuje, väčšina čarodejníkov sa riadi vopred určenou melódiou, ktorú si naštudujú a naučia sa ju. Na to, aby čarodejník mohol počuť spev mágie, je potrebné výnimočné cítenie mágie. Harry vedel asi o desiatich žijúcich čarodejníkoch, ktorí mali tento výnimočný dar. Za svojho času k nim patrili aj Zakladatelia. No a, samozrejme, patril k nim aj Harry, avšak, jeho cítenie mágie bolo rozdielne ako cítenie mágie iných čarodejníkov. Nečudo, veď bol s mágiou spätý silnejšie, než ktorýkoľvek iný človek.

„Ešte niečo?“ opýtal sa.

„Je potrebné, aby bol obrad vykonaný o polnoci.“ Doplnil to Chrbaromil. Harry pretočil očami, to mu nemohli povedať skôr?

„Okrem toho ste nevynechali nič?“ uistil sa naposledy.

„Ročné obdobie, fáza mesiaca, deň, určitý mesiac, párny alebo nepárny týždeň....“ dodal. V knihách o obradoch narazil na všetko možné, už by ho prekvapilo iba máločo.

„Nie, na nič sme nezabudli.“ Usmiala sa na neho Bifľomorová. Harry si nemohol pomôcť a tiež sa na ňu usmial. Bifľomorová mala jednoducho nákazlivý úsmev. Nepoznal nikoho, kto by sa usmieval tak krásne, nežne a láskavo ako ona.

„Mám na vás otázku. Ako je možné, že tak dokonale ovládate modernú angličtinu, keď pochádzate z doby, počas ktorej sa rozprávalo starou angličtinou?“ zaujímal sa. Jeho otázku zodpovedala Bifľomorová.

„Sme úzko spojení s hradom, istým spôsobom môžeme sledovať dianie na hrade. Nebolo príliš ťažké naučiť sa modernú angličtinu, jednoducho sme sledovali, ako sa postupne menila slovná zásoba a štýl reči, až kým sme sa nedostali sem. Ty sám dokonale ovládaš starú angličtinu, podobne ako mnohé iné jazyky, nemám pravdu?“ opäť ho obdarovala úsmevom. Nebolo ťažké zistiť, prečo Chrabromil tak verne miluje Bifľomorovú. Srdečná a krásna žena ako ona sa dokonale hodí k chrabrému a dobrosrdečnému mužovi ako je Richard Chrabromil.

„Učil som sa mnoho jazykov.“ Odpovedal Harry diplomaticky.

„Tvoji priatelia ťa hľadajú, mal by si ísť.“ Upozornil ho Slizolin.

„Môžem im o vás povedať?“ opýtal sa ich. Štyria Zakladatelia sa na seba pozreli.

„Ešte nie je čas na to, aby si im o sebe a o nás povedal. Je pravda, že neveria tomu, že je tvoj brat skutočným Vyvoleným a myslia si, že si ním v skutočnosti ty, ale ešte im to nepotvrď. Keď nastane čas, tak im o všetkom povieš. Aj o tom, že nie si len Vyvoleným, ale aj pravým a jediným Synom mágie.“ Odpovedala mu Bystrohlavová. Harry chápavo prikývol. Čakal, že im to nebude môcť povedať. Vlastne to tak bolo aj lepšie.

„Obradné sviečky môžem aj vyčarovať?“ opýtal sa.

„Áno, ale musíš použiť špeciálne kúzlo na vytvorenie obradnej sviečky. Určite vieš, o čom hovorím.“ Povedal Chrabromil. Harry prikývol.

„Prídem pred polnocou, zatiaľ dovidenia.“ Pozdravil a vykĺzol z miestnosti.

Pred obrazom Tučnej panej narazil na Hermionu, ktorá práve vychádzala z Chrabromilskej klubovne.

„Harry, kde si bol?! Hľadali sme ťa!“ zvolala, keď ho uvidela.

„Prechádzal som sa po hrade a navštívil som aj knižnicu. Čo ste odo mňa potrebovali?“ zaklamal pohotovo. Nepáčilo sa mu, že musí klamať svojich najbližších priateľov, ale Zakladatelia si želali, aby to pred nimi utajil a Harry pred nimi niektoré veci tajil aj predtým. Teraz má o ďalšie tajomstvo na viac. Len dúfal, že mu to raz, keď sa dozvedia pravdu, odpustia.

„Celé vyučovanie si sa správal divne a potom si len tak zmizol. Nečuduj sa, že sme ťa hľadali. Ron chcel pomôcť s úlohou do elixírov a aj slizolinčania od teba niečo chceli. Draco mi odkázal, že ťa mám poslať do ich klubovne, keď ťa stretnem.“ Oznámila mu. Harry sa na ňu vďačne usmial.

„Ďakujem, Hermiona. Dnes sme preberali Spľasnutý elixír, o tom niečo nájde v knihách Elixíry na navrátenie objemu, Základy elixírov alebo Základné protilátky a protijedy. To mu určite vystačí na päťdesiat stopový pergamen. Ja idem za Dracom, ty odo mňa nič nepotrebuješ?“ opýtal sa.

„No, nevieš mi poradiť nejakú knihu, ktorá by mi pomohla pri úlohe s čarovania? Profesor Flitwick nám zadal prácu na dvadsaťpäť stôp, ale povedal, že získame body naviac, ak napíšeme viac ako dvadsaťpäť stôp.“ Hovorila. Harry sa na ňu vrúcne usmial. Určite zapísala tých dvadsaťpäť stôp miniatúrnymi písmenkami.

„Skús Vzdušné kúzla, Prírodná mágia alebo Kúzla levitácie.“ Poradil jej.

„Ďakujem. Na čo sa zameráš pri písaní ty?“ zaujímala sa.

„Na levitačné kúzla bezprútikovej mágie. Prečítal som niekoľko skvelých kníh, ktoré mi poskytnú všetky potrebné informácie.“ Odpovedal jej v rýchlosti na otázku a už rýchlym krokom kráčal smerom k Slizolinskej fakulte. Musí ísť za Dracom, do knižnice, musí sa zašiť v nejakej nepoužívanej triede, kde si vyčaruje obradné sviečky a potom si musí ešte napísať práce do školy. Do večera by to mal mať všetko s prehľadom hotové.

Jeho plán vychádzal skvelo. V Slizolinskej fakulte pomohol Dracovi, Blaisovi, Theovi a Pansy s úlohami a potom sa spolu ešte nejakú dobu rozprávali. On sám začal zo svojou úlohou. S elixírov mal už štyridsať palcov a z čarovania pätnásť. Mal by toho napísaného viac, keby nemusel pomáhať svojim priateľom. Ale príliš mu to nevadilo, pomáhal im rád. Zvyčajne stačilo popostrčiť ich správnym smerom a raz za čas ich v niečom poopraviť. Najhoršie to bolo s Ronom. Najmladší s bratov Weasleyových mal hrozné vyjadrovanie sa a Harry musel neustále opravovať jeho fonetiku. Okrem toho mal tendenciu pliesť si pojmi. V elixíroch si napríklad pomýlil prilbicu modrú, jedovatú rastlinu a klinček jahodný, drobnú rastlinku, ktorá sa pridáva do mnohých protijedov.

Nechcel byť na Rona príliš tvrdý, ale ten chalan nebol snáď v ničom dobrý. V elixíroch bol otrasný, dejiny mágie vždy prespal, transfigurácia mu vôbec nešla, čarovanie tiež nebola jeho parketa, herbológia tiež nič moc... Dalo by sa o ňom povedať aspoň to, že bol sľubným študentom obrany. Od vtedy, čo si ho zobral na starosť Harry a začal ho učiť mu obrana proti čiernej mágii celkom ide. Štíty nebudú odbor, v ktorom bude vynikať, ale útočné kúzla mu celkom idú. Dokonca predpokladal, že by ho raz dokázal naučiť aj vyčarovať Patronusa.

Tento rok bude obrana hrozná. Dumbledore prijal ako učiteľa OPČM Gilderoya Lockharta, čarodejníka so zlatými vlasmi, hnedými očami a príšerne bielymi zubami, ktoré neustále ukazoval v širokom - až príliš širokom - úsmeve. Stačil mu jediný pohľad na neho, aby vedel, že nepatrí medzi ľudí, s ktorými by si Harry rozumel. A keď pri predstavovaní sa začal hovoriť, aký je úžasný... to bolo na neho už priveľa. Trpezlivo presedel celú hodinu, pred sebou mal otvorenú učebnicu a pokojne ho pozoroval, ale to, aby ho počúval od neho nemohol žiadať nikto.

Prečítal si všetky jeho knihy. Nie preto, že by ho nejakým spôsobom zaujali, to nie, ale preto, aby sa mu podarilo zistiť, čo je ten chlapík zač.

Knihy o jeho veľkých dobrodružstvách boli v čarodejníckom svete niečo ako v muklovskom bestsellery a Lockhart sa veľmi rýchlo stal idolom čarodejníc a oslavovaným čarodejníkom. Získal dokonca Merlinov rád 3. stupňa.  

Avšak niečo na jeho knihách sa mu nepozdávalo. A teraz nemyslel to, že boli zamerané na to, akú farbu má najradšej a podobné kraviny. Udalosti, ktoré, vraj, zažil boli opísané dokonale, s presnosťou človeka, ktorý pozná každý detail. Ale Harry mal z nich dojem, ako keby nikdy nič z toho na vlastnej koži nezažil. Z tých kníh na neho kričala faloš, rovnako ako so samotného Lockharta. A to, ako sa zaujímal o jeho slávneho brata mu príliš nepomáhalo. Ako keby sa snažil získať ešte viac slávy.

Nebolo predsa možné postaviť sa pred upíra alebo vlkolaka bez štipky strachu. To nedokázal ani Harry a to mal mimoriadne pevné spojenie s mágiou aj so živlami. A vedel, že ani samotný Dumbledore by sa nepostavil vlkolakovi alebo upírovi bez aspoň trochy rešpektu. Nie to ešte taký tupec, ako bol Lockhart. Podľa toho, aké boli jeho hodiny ovládal sotva učivo OPČM z tretieho ročníka. A ani tým si nebol istý.

Pokrútil hlavou, aby vyhnal zo svojej mysle myšlienky na Lockharta. Bol to skôr zvyk, so svojimi znalosťami okulumencie veľmi dobre vedel, že mu to nepomôže usporiadať myšlienky. Práve bol na ceste do Chrabromilskej klubovne. V zväčšenom vrecku na habite mal bezpečne uložené štyri živelné obradné sviečky a v ruke si niesol vypracované pergameny s úlohami na zajtra. Zastavil sa v knižnici, kde si dokončil úlohy a potom sa spolu s tromi knihami zašil v jednej z nepoužívaných tried a vytvoril sviečky.

Na prvý pokus sa mu podarila oranžová sviečka ohňa, ale inak sa mu celkom dobre darilo. Ostatné sviečky sa mu podarili hneď na prvý krát. Len pri vytváraní ohňovej sviečky využil príliš slabú intenzitu ohňa.

Práve bolo osem hodín. Stihol to v skvelom čase. Počká ešte asi hodiny a pôjde k Zakladateľom. Bude sa musieť nepozorovane vykradnúť z klubovne, v takýchto chvíľach by bol rád, keby mal Jamesov neviditeľný plášť. Zdedil ho však najstarší syn, čiže Damian. Harry sa vedel ukrývať aj iným spôsobom, nebolo to však také účinné ako plášť. Mnohé krycie kúzla sa dali prehliadnuť a Harry len nerád používal tie silnejšie. Čarodejníci Dumbledorovho, či Snapeovho rázu by mohli zacítiť silu jeho kúzla, čo bolo príliš riskantné.

 Ako keby ich svojimi slovami privolal, na opačnej strane chodby sa objavili Dumbledore so Snapeom a o niečom sa rozprávali.

„Harry, chlapče, dúfam, že sa máš dobre. Práve som sa, tuto so Severusom, chystal dať si čaj do mojej pracovne. Nepridáš sa k nám?“ vrelo sa na neho usmial Dumbledore, keď si ho všimol. Túto ponuku nemohol Harry odmietnuť. Keby tak aj urobil, tak by ho Dumbledore presviedčal až do vtedy, kým by ho nezlomil a on by neprijal.

„Dobrý deň, profesor Dumbledore, profesor Snape. Budem rád.“ Súhlasil. Snape mu na pozdrav kývol hlavou.

„Výborne!“ úprimne sa potešil Dumbledore. Teda, aspoň Harry si myslel, že to bolo úprimne a Dumbledore nemal vo zvyku niečo predstierať.

„Počul som, že si bol dnes na hodinách nesústredený. Je všetko v poriadku?“ opýtal sa ho Dumbledore cestou do riaditeľne.  

„Všetko je v poriadku.“ Ubezpečil ho Harry a príjemne sa na neho usmial. Pokúsil sa o Bifľomorovej úsmev, ale asi sa mu príliš nepodaril. No, nevadí. Nabudúce sa bude pred stretnutím so Zakladateľmi správať normálnejšie. Jeho nervozitu si, očividne, všimol každý. Už veľmi dlho sa na nič netešil tak ako dnes na stretnutie s týmito štyrmi neuveriteľne mocnými čarodejníkmi.

„Ak budeš mať nejaký problém, akýkoľvek, tak s ním môžeš prísť za mnou. Vieš to, však?“ uisťoval sa Dumbledore. Harry z neho cítil úzkosť. Starý čarodejník si niečo ohľadne Harryho vyčítal. Mladý Syn mágie pocítil potrebu zbaviť tohto starého čarodejníka, ktorého tak miloval, úzkosti. Harry tušil, kvôli čomu Dumbledora trápi svedomie, ale túto chybu mu Harry rád odpustí. Slovami, ktoré vyriekol vtedy u Munga ho odsúdil na život bez rodičovskej lásky, avšak, on sám mu ju dával plnými priehrštiami.

Takto to bolo lepšie. Možno keby sa vtedy v nemocnici nezmýlil, tak by z neho bol teraz rozmaznaný chlapec ako je jeho brat. Svoje spojenie so zvieratami a s mágiou si vytvoril vo chvíľach osamelosti a nevymenil by ho za nič. Ani za lásku Lily a Jamesa.

„Ja to viem, rovnako, ako som to vedel po celé tie roky.“ Vrelo a láskavo sa na starého čarodejníka usmial. V tých slovách bolo viac, než sa na prvý pohľad mohlo zdať. Odpovedal nimi na nevyslovenú prosbu o odpustenie a ďakoval za všetko, čo pre neho Dumbledore urobil. Okrem toho tam aj on sám vložil prosbu o odpustenie za to, že mu zatajuje mnohé skutočnosti. Raz to pochopí, Albus Dumbledore je veľký čarodejník, ale mnohé tajomstvá nepriehľadne ani on. Zdalo sa, že mu po jeho slovách odľahlo.

„Tak, chlapci moji drahí, povedzte mi, čo nové ste v elixíroch objavili.“ Vyzval ich. Harry a Snape sa poslušne rozhovorili o na tému elixíry a všetko bolo zas ako má byť. Len Harryho kdesi hlboko vnútri ťažilo svedomie.

.-.

O jedenástej už otváral dvere na tajnej miestnosti s obrazmi Zakladateľov. Posedenie pri čaji v riaditeľni sa nakoniec poriadne pretiahlo a Harry sa z neho nemohol vykrútiť bez toho, aby nepôsobil podozrivo. Ale aj napriek tomu musel uznať, že si to užil. Snape mu poradil pri postupe v niektorých elixíroch a Dumbledore zas pri rôznych kúzlach. Okrem toho sa aj dozvedel niečo o Siriusovi, ktorý bol na misii. Vraj mu to išlo perfektne a vďaka magickému artefaktu, ktorý mu vytvoril Harry ho považovali za majstra okulumencie.

Snape priznal, že sa za ním pred odchodom na misiu Sirius zastavil, aby ho požiadal o mier. Snape prijal, síce trochu zdráhavo a nebol to úplne dokonalý mier, ale aj to je viac, než v čo Harry dúfal.  Táto novinka ho úprimne potešila.

„Dobrý večer.“ Pozdravil slušne, keď vkĺzol do potemnelej kruhovej miestnosti.

„Máš všetky štyri sviečky?“ opýtal sa Slizolin.

„Mám.“ Prikývol Harry a vybral z vrecka na habite štyri rôznofarebné sviečky.

„Výborne.“ Pochválil ho čiernovlasý čarodejník.

„Aká je formulka?“ opýtal sa Harry. Ako odpoveď začala Bystrohlavová odriekať zdĺhavú formulku v latinčine. Jej hlas klesal a stúpal podľa toho, ako si to mágia žiadala aj napriek tomu, že teraz ešte odriekanie inkantácie neznamenalo nič. Potom ju ešte dvakrát zopakovala. Harry ju počúval a jej slová si starostlivo ukladal do pamäte. Po piatich minútach ju dokázal bezchybne odrecitovať aj sám.

Harry sa pustil do rozkladania sviečok. Ukladal ich presne tak, ako mu povedala Bystrohlavová.

„My budeme počas privolávania živlov odriekať svoje formulky, každý pri svojom živle.“ Informovala ho Bystrohlavová. Harry prikývol na znak, že chápe.

„Môžeme začať?“ opýtal sa, keď stál v kruhu sviečok. Štyria Zakladatelia prikývli na súhlas.

Harry sa otočil na východ, k striebornej sviečke.

„Povolávam ťa do nášho kruhu, vzduch. Príď na príkaz svojho mága!“ riekol jasným hlasom. Strieborná sviečka sa rozhorela podivným striebristým plameňom, ktorý sa zdal byť tvorený vetrom a okolo neho sa prehnal závan vetra, ktorý mu postrapatil vlasy a pohral sa mu s habitom. V ušiach začul šumenie vetra v korunách stromov a pohyb vtáčích krídel. Harryho to neuveriteľne fascinovalo. S ničím takýmto sa ešte nestretol.

 Počas jeho slov sklonila Bystrohlavová hlavu a ticho niečo recitovala. Vzápätí sa Harry otočil na juh k červenej sviečke.

„Povolávam ťa do nášho kruhu, oheň. Príď na príkaz svojho mága!“ jeho hlas bol jasný a slová hovoril zreteľne. Červená sviečka sa rozhorela jasným červenkastým plameňom a Harryho obalila horúčava a vôňa horiaceho dreva mu zaplnila zmysly.

Chrabromil počas jeho slov sklonil hlavu a ticho odriekal svoju formulku. Harry sa otočil na západ k modrej sviečke a pokračoval.

„Povolávam ťa do nášho kruhu, voda. Príď na príkaz svojho mága!“ prehovoril jasne. Horúčavu prestriedal pocit, akoby ho niekto ponoril do príjemne chladnej vody. Na jazyku pocítil chuť vody, ktorá mu ovlažila ústa. Modrá sviečka sa rozhorela plameňom vody.

Bifľomorová sklonila svoju zlatovlasú hlavu a ticho odriekala v latinčine slová, ktorým Harry nerozumel. Nakoniec sa otočil na východ, smerom k zelenej sviečke.

„Povolávam ťa do nášho kruhu, zem. Príď na príkaz svojho mága!“ jeho nos naplnila vôňa čerstvo pokosenej trávy a bylín. Na jazyku pocítil chuť zrelých lesných jahôd. Zelená sviečka sa rozhorela zeleným plameňom.

Slizolin sklonil hlavu, dlhé čierne vlasy sa mu rozprestreli po ramenách a vyriekol formulku v latinčine.

 Prvú časť zvládol, otvoril magický kruh a povolal živly. Teraz musí už len vyrieknuť alebo skôr zaspievať dlhú a zložitú inkantáciu bez toho, aby sa pomýlil a dať Zakladateľom telá.

Zhlboka sa nadýchol a začal jasným a melodickým hlasom odriekať zložitú inkantáciu. Rozfúkal sa prudký, vlhký a nezvyčajne teplý vietor, naplnený vôňou ihličia, ktorý mu strapatil vlasy a trhal habitom a plášťom. Podivné plamene sviečok sa rozhorel silnými a na sviečky príliš vysokými a žiarivými plameňmi. A každý zo štyroch obrazov na stene začal žiariť.

Bystrohlavovej obraz sa rozžiaril modrou s bronzovou, rovnaká žiara sa objavila aj pred obrazom, kde sa začala rysovať silueta ženy s dlhými vlasmi a vlajúcimi šatami.

Chrabromilov portrét sa rozžiaril zlatou a červenou, zdalo sa, akoby jeho obraz začal horieť. Podobne, ako pred obrazom Bstrohlavovej aj pred jeho obrazom sa zjavila červeno-zlatá žiara, v ktorej sa rysovala silueta muža.

Bifľomorovej obraz sa rozžiaril žltou farbou, zmiešanou s čiernou. Pred jej obrazom sa v rovnakej žiare, akou sa rozžiaril obraz, začala rysovať zatiaľ matná silueta ženy s dlhými vlasmi v šatách. Zem pod jej nohami sa zdala byť akoby pokropená vodou.

Slizolinov portrét sa rozžiaril zelenou a striebornou žiarov, podobne ako miesto pred portrétom. V zeleno-striebornej žiare sa rysovala postava muža. Na kamennej podlahe, všade tak, kam dosiahla žiara, začali vyrastať rôzne rastliny a po stene sa začali plaziť kríky, ktoré vyrastali z podlahy.

Harry naďalej odriekal a s úžasom pozoroval, ako sa matné siluety postáv začali vyjasňovať, kým čarodejníci zo štyroch obrazov postupne mizli.

Harry krátko na to dohovoril posledné slová. Žiara okolo štyroch postáv aj obrazov sa stratila, sviečky zhasli a všetko sa znovu upokojilo. Štyri obrazy na stene boli prázdne a namiesto nich stáli pred svojimi obrazmi štyri veľkolepé osoby, štyria najmocnejší čarodejníci a zakladatelia Rokfortskej strednej školy čarodejníckej.

Bystrohlavová bola odetá do dlhých svetlomodrých šiat so širokými rukávmi, z nejakej ľahučkej látky. Cez šaty mala prehodený tmavomodrý plášť s bronzovým lemovaním, ktorý sa zapínal brošňou v tvare letiaceho orla. Na krku mala strieborný náhrdelník, vykladaný zafírmi a na ušiach strieborné náušnice so zafírmi. Na prste mala strieborný prsteň, do ktorého bol vsadený zafír. Až po pás dlhé čierne kučeravé vlasy sa jej krásne leskli temnou modrou a vytvárali kontrast s nezvyčajne jasnými modrými očami a alabastrovou pokožkou. Ostrá inteligencia v krásnych modrých očiach bola teraz ešte viditeľnejšia ako keď bola iba obrazom a jej zarážajúca krása ešte výraznejšia. Na tvári jej pohrával mierny úsmev.

Chrabromil mal na sebe červený habit a na tom červený plášť so zlatým lemovaním v tvare plamienkov a zlatou brošňou na zapínanie v tvare leva. Na prste mal masívny zlatý prsteň s rubínom. Bol ešte vyšší ako odhadoval , keď ho videl sedieť v kresle. Hnedé vlasy mal dlhé po ramená a na prvý pohľad neposedné, čo si predtým nevšimol boli ryšavé záblesky, ktoré boli teraz jasne viditeľné. Jeho vlasy   mu pripomínali leviu hrivu. Vrelé orieškovohnedé oči ho sledovali s pobavením, záujmom a pochopením.  Chrabromil bol atraktívny čarodejník, svojho času musel byť žiadaným mužom. Usmieval sa na neho, pri úsmeve sa mu v očiach zjavili veselé iskričky.

Bifľomorová mala oblečené dlhé žlté šaty s odhalenými ramenami a širokými rukávmi, látka jej šiat nebola taká vzdušná ako u Bystrohlavovej, ale aj napriek tomu jej šaty krásne splývali až po zem. Cez šaty mala prehodený žltý habit vo farbe šiat, okolo jeho lemov sa ťahali čierne kvety. Plášť sa jej zapínal brošňou v tvare jazveca. Na krku mala zlatý náhrdelník so žltým topásom  a k nemu podobné náušnice. Vlasy jej v jemných vlnách spadali po pás ako roztopené zlato. Jasné zlaté oči, naplnené láskou, nehou a chápavosťou na jej tvári dokonale ladili s krémovou pokožkou a zlatými vlasmi. Vlastne všetko na nej tvorilo súlad. Jej rysy boli jemné a láskavé. Tak ako bola Bystrohlavová stelesnením múdrosti a inteligencie, tak bola ona stelesnením lásky a nehy. Jemne a láskavo sa na neho usmievala.

Slizolin bol odetý v tmavozelenom habite, na ktorom mal plášť rovnakej farby so strieborným lemovaním s motívom plaziacich sa hadov a striebornou brošňou v tvare dvoch spletených hadov. Na prste mal masívny strieborný prsteň s vsadeným smaragdom. Dlhé čierne vlasy mal vzadu zviazané striebornou stuhou, ktorá vytvárala kontrast s jeho tmavými vlasmi. Ľadovo zelené oči ho uprene sledovali a Harry sa aj napriek svojej znalosti okulumenciu cítil ako obnažený. Na tvári mi pohrával oceňujúci úškrn. Mal ostrejšie črty ako Chrabromil a okolo jeho postavy sa vznášala aura temnoty, arogancie, tajomnosti a moci. Podobne ako aj Chrabromil, tak aj Slizolin musel byť svojho času obletovaným mužom.

Všetci štyria Zakladatelia pôsobili veľkolepým dojmom. Štyria čarodejníci, odetí v drahých odevoch, obklopení aurami moci. Jeho brat si dovoľoval k mnohým ľuďom priveľa, ale na týchto štyroch by sa bál čo i len krivo pozrieť.

Bystrohlavová a Bifľomorová boli dve nádherné ženy. Každá bola krásna inak, kým Bystrohlavová bola oslepujúco krásna a plná protikladov, tak Bifľomorová oplývala jemnosťou a harmóniou. No a Chrabromil a Slizolin...

Ak bol Chrabromil dňom, tak bol Slizolin nocou, a predsa sa zdalo, že si skvele rozumejú. Dvaja mocní čarodejníci, jeden svetlý, druhý temný, jeden chladný, druhý vrúcny, a takto by sa dali ich protiklady popisovať ešte dlho.

Obaja.... všetci štyria... však mali niečo spoločné. Spájalo ich nezlomné priateľstvo a láska. Spojila ich moc a chuť urobiť svet lepším. Bystrohlavovej múdrosť, Bifľomorovej láskavosť, Chrabromilova odvaha a Slizolinova prefíkanosť sa zlúčili vo veľkom priateľstve a preslávili štyroch čarodejníkov po celej zemi.

Bifľomorová pristúpila bližšie k Harrymu s čarovným úsmevom na perách a láskou v očiach. Jemne ho pohladila po líci a vtiahla ho do objatia. Harry si oprel hlavu spredu o jej rameno a trochu nešikovne jej vrátil objatie. Nebol zvyknutý na to, že ho niekto objímal. Voňala ako vanilka a med. Jej vlasy ho šteklili na tvári, ale inak boli na dotyk veľmi príjemné.

„Rada ťa spoznávam, Syn mágie.“ Opäť sa na neho vrelo usmiala, keď ho pustila. Harry jej úsmev vrátil s červenajúcou sa tvárou.

Ako ďalšia k nemu podišla Bystrohlavová. Jej úsmev nebol taký láskavý ako ten Bifľomorovej, ale aj tak bol nádherný. Bystrohlavová voňala ako ihličie, lesné jahody a čerstvý vánok.

„Rada ťa spoznávam, mladý Vyvolený.“ Prehovorila jasným, zvonivým a krásnym hlasom. Venovala mu jemný úsmev.

Hneď ako sa stiahla nastúpil na jej miesto Chrabromil. Vystrel pred seba ruky a položil mu ich na ramená. Pri ňom bol výškový rozdiel medzi nimi ešte väčší ako pri Bifľomorovej a Bystrohlavovej. Harry musel zakloniť hlavu dozadu, aby mu videl do tváre. Na Chrabromilovej tvári žiaril dobrácky úsmev. Voňal ako horiace drevo a korenie.

„Rád ťa spoznávam, môj mladý lev.“ Pozdravil ho a pobavene mrkol na Slizolina, ktorý pri jeho slovách pretočil očami. Harry v otázke nadvihol obočie.

„Čakali sme, že skončíš v Slizoline, máš na to predpoklady. Richard je preto dvojnásobne hrdý na to, že si skončil v jeho fakulte.“ Vysvetlila mu to Bystrohlavová. Harry sa pobavene uškrnul.

„Aspoň, že tvári viac času s mojimi hadmi. Mohol by sa nakaziť tou vašou Chrabromilskou hlúposťou.“ Zareagoval na to Slizolin a vyzývavo sa na Chrabromila pozrel s posmešným úškrnom.

Harry si nemohol pomôcť a rozosmial sa. Sčasti za to mohol aj Chrabromilov pobúrený výraz, ktorý sa mu objavil na tvári.

„Dúfam, že s ním nesúhlasíš.“ Pozrel sa na Harryho.

„Samozrejme, že nie! To by bolo ako uraziť samého seba.“ Tvrdil. A neklamal. Chrabromil spokojne prikývol a opäť sa začal škeriť.

„Tak, keď ťa už všetci objímajú....“ povedal a pritiahol si ho na hruď. Harry to nečakal, doteraz sa nezdalo, že by sa ho chystal objať a prekvapene vyhekol.

„Nezrozumiteľné zvukové ohlasy. Už sa na ňom začína prejavovať Chrabromil.“ Podotkol Slizolin. Harry dostal v Chrabromilovom náručí záchvat smiechu, čím mu zničil objatie. V ďalšej chvíli videl, ako Chrabromil hodil po Slizolinovi niečo, čo sa ponášalo na vázu. Slizolin sa bleskovo uhol letiacemu predmetu a ten sa roztrieštil na stene za ním.

„Vychádzaš z cviku, Richard, predtým si hádzal lepšie.“ Podpichol ho. Vzápätí Harry uvidel, odkiaľ zval Chrabromil vázu, ktorú hodil po svojom priateľovi. Vystrel ruku, na ktorej sa mu na okamih objavil plameň a po ňom mu na ruke ostala nejaká staro vypadajúca kniha. Aj tú po Slizolinovi vrhol.

„Ja som vždy tvrdil, že nemáš nijakú lásku ku knihám. Tu je dôkaz.“ Dráždil ho aj naďalej Slizolin. Harry sa s uznaním hľadel na Chrabromila, ktorý si opäť len tak zo vzduchu vyčaroval ďalšiu vec, ktorú po ňom hodil. Harry vedel iba transfigurovať jeden predmet na iný, ale toto nedokázal. Nevedel dokonca ani to, že sa to dá.

„Vždy bol dobrý v transfigurácii.“ Podotkla Bifľomorová. Harry sa na ňu pozrel s otázkou v očiach.

„Práve teraz premieňa molekuly vzduchu na iné molekuly.“ Vysvetlila.

„Nevedel som, že je niečo také možné.“ Priznal Harry.

„Nemal si odkiaľ. Toto umenie zvládali iba najmocnejší čarodejníci. Rickovi si pri tom pomáha svojim živlom.“ Povedala. Hneď na to švihla prútikom a bez jediného vyrieknutého slova vytvorila medzi Slizolinom a Chrabromilom tyrkysový štít. Prísne sa na nich zahľadela. Takýto výraz u nej Harry ešte nevidel.

„A dosť! Máme učiť Harryho a nie obhadzovať sa ako malé deti!“ pokarhala ich.

„Ale on ma provokoval!“ zvolal Chrabromil.

„To ma nezaujíma, nemal si sa dať!“ odrovnala ho Bifľomorová.

„Ale...“

„Ticho, lebo budeš spať sám!“ zavrčala na neho.

„Po toľkých storočiach?“ opýtal sa zdesene. Bifľomorová sa na neho nebezpečne zamračila, na čo stíchol. Harry to sledoval s otvorenými ústami. Toto sú najmocnejší čarodejníci všetkých čias!?

Slizolin mu naznačil, že si má zatvoriť ústa, keď si všimol jeho výraz a potom na neho pobavene žmurkol a kývol na Chrabromila. Harry konečne zatvoril ústa a usmial sa. Teraz zistil, že aj Zakladatelia sú stále iba obyčajnými smrteľníkmi. Dokonca sú ja rovnako strelení ako bežní ľudia. Toto ho zbavilo aj posledných stôp nervozity, ktorá sa ho držala ako kliešte.

Nakoniec k nemu pristúpil aj Slzolin. Ostatní Zakladatelia si ich nevšímali.

„Ahoj, Harry. Rád ťa spoznávam aj naživo.“ Povedal a usmial sa na neho. Harry videl úprimný úsmev na jeho tvári po prvý krát a čosi mu hovorilo, že to u neho  nie je práve častý jav. Ako jediný vybočil z akejsi makety, ktorej sa držali. Slizolin voňal ako zmes bylín, možno s prímesou lesnej pôdy po daždi. Príjemná vôňa, ale príjemne voňali všetci Zakladatelia. Harry tušil, že to má čosi dočinenia s ich živlami.

„Objímať ťa nejdem, to si odpustím.“ Uškrnul sa na neho a natiahol k nemu ruku. Harry ju s miernym úškrnom stisol.

„Výborne, takže môžeme prejsť na štúdium.“ Povedala Bifľomorová, keď si pustili ruky. Harry natočil hlavu jej smerom.

„Budeme ťa učiť mnohému. Každý z nás ťa naučí jeden živel, ja vodu, Hil vzduch, Sal zem a Rick oheň. Sal ťa bude učiť taktiež elixíry, ukulumenciu a legilimenciu, telepatiu, čiernu mágiu, herbológiu a zemské obrady. Rick ťa priučí animágizmu, metamorfmágii, teleportácii, ohňovým obradom a transfigurácii. S Hil budeš študovať bielu mágiu, dejiny, vzdušné obrady, veštenie, astronómiu a naučí ťa aj niečo o magických aj nemagických tvoroch. A ja ťa naučím vodné obrady, empatiu, liečenie, tanec a aj nejaké jazyky. Taktiež ťa budem učiť aritmanciu a runy. Viem, že ovládaš už mnoho jazykov, tancov a si skvelý v aritmancii a starobylých runách, ale všetko ešte nevieš. Učiť ťa začneme ale až zajtra. Dnes je na to už neskoro.“ Usmiala sa na Harryho.

„Práveže začneme už dnes, Brigita. Je jedna po polnoci.“ Opravil ju Slizolin. Bifľomorová si jednoduchým ‚Tempus‘ overila čas.

„Och, to je už toľko?“ ozvala sa prekvapene.

„Ide to rýchlo.“ Prikývol Chrabromil.

„Harry,“ ozval sa Slizolin. Menovaný sa k nemu otočil. Ešte stále sa nepohli zo svojich miest, takže stáli pri sebe.

„Áno?“ opýtal sa.

„Som Salazar, tykaj mi.“ Usmial sa na neho.

„Ďakujem za ponuku, bude mi potešením.“ Zareagoval prekvapený Harry.

„Richard, taktiež požadujem tykanie. Jednostranne to nie je príjemné.“ Nadviazal na Slizolina Chrabromil.

„Bude mi cťou.“ Usmial sa Harry. Rovnako mu tykanie navrhli aj Bystrohlavová a Bifľomorová. Harry s radosťou prijal a potykal si so všetkými štyrmi Zakladateľmi.

„Kde budete bývať teraz?“ zaujímal sa.

„Každý máme na hrade svoje komnaty. Ja budem však dnes v noci spať u Richarda a Hilda u Salazara.“ Odpovedala mu na jeho otázku Bifľomorová. Teda... Brigita. Bolo divné nazývať Zakladateľov krstnými menami, hoci iba v myšlienkach.

„Do detailov nemusíš zachádzať, ďakujem.“ Harry si vedel aj bez detailov domyslieť, čo sa spolu chystajú robiť. Štyria Zakladatelia sa pobavene zasmiali. Bolo trochu čudné tykať im.

„Kde máte komnaty, ak sa smiem spýtať?“ vyzvedal Harry.

„Smieš. Ja mám komnaty v jednej z hradných veží, tej pri Chrabromilskej klubovni.“ Odpovedal Richard.

„Ja mám komnaty v žalároch a ešte jedny v Komnate, pod hradom.“ Pokračoval Salazar.

„Moje komnaty sú vo východnom krídle hradu, pri obraze vzdušnej víly Wren.“ Povedala Bystrohlavová.

„A moje komnaty sú v západnom krídle, za obrazom jazera pri západe slnka.“ Zakončila to Brigita.

„Hocikedy nás môžeš len tak prísť navštíviť, budeš vítaný.“ Navrhol mu Richard.

„Prídem rád.“ Reagoval Harry.

„To je skvelé, Harry. Je pravý čas odísť, nemyslíte?“ opýtala sa Bystrohlavová.

„To teda je. Chcel by som sa dnes ešte vyspať.“ Povedal Richard.

„Tak poďme.“ Povedal Slizolin a zamieril k dverám. Ostatní štyria ho nasledovali. Toto bolo prvý krát, čo odchádzali z tejto miestnosti spolu.

Zakladatelia sa zneviditeľnili a nezabudli ani na Harryho, ktorého tiež ukryli pod silné zastiaracie kúzlo. Harry sa ich spýtal, či nikto nezacíti silnú koncentráciu mágie, ale oni ho uistili, že nie. Potom sa rozdelili. Salazar a Brunhilda sa vybrali smerom do žalárov a Richard a Brigita išli s Harry ku Chrabromilskej veži. Pár chodieb od vchodu do klubovne sa od neho však oddelili aj oni a zamierili do svojej veže.

Harry sa rýchlo prezliekol a zaliezol do postele, pod mäkké a teplé prikrývky, ktoré zaháňali chlad. Behom chvíle si utriedil myšlienky, tak, ako to robil každý večer a hneď zaspal.