Prečo padáme? Aby sme sa naučili opäť sa postaviť.

Harry sa ráno zobudil zmätený zmesou červenej okolo seba.

Pár sekúnd mu trvalo, než si spomenul, že je v Rokforte, nie doma. Pozrel sa na hodiny položené na nočnom stolíku. Bolo päť.

Ron vo vedľajšej posteli chrápal, ako motorová píla a Neville hlasno fučal. To, čo je motorová píla zistil v jednej muklovskej knihe. Harry zakňučal a zvalil sa späť do postele.

Za noc sa zobudil asi päťkrát a hádzal po Ronovi ponožky. Na hodinu bol potom ticho.

Vstal z postele a poriadne sa ponaťahoval. Vybral si zo skrine veci a potichu sa vybral do kúpelne. Cestou nikoho nestretol a aj kúpeľne boli ľudoprázdne. Osprchoval sa, aby sa zbavil aj posledných zbytkov únavy a vykonal rannú hygienu.

Obliekol si tmavé džínsy a zelené tričko. Na to si obliekol čierny habit s chrabromilským znakom. Prehrabol si rukou vlasy, už dávno sa naučil, že nemá cenu česať ich a odyšiel s kúpelne.

V izbe sa nič nezmenilo, až na čas. Bolo pol šiestej, Ron chrápal, Neville fučal a ostatný spali. Ešte má tak hodinu, než vstanú jeho spolubývajúci.

Vybral sa teda na raňajky. Nebol si síce istý, či ich budú podávať už aj takto skoro, ale nezistí to, ak sa nepôjde pozrieť.

Na jeho prekvapenie už sedeli vo Veľkej sieni niektorý profesori a raňajkovali. Medzi nimi McGonagallová, Snape, Dumbledore a Manson.

„Dobré ráno.“ Pozdravil ich.

„Pán Potter, vy ste už hore?“ ozvala sa prekvapená McGonagallová. Harry sa na ňu usmial.

„Som zvyknutý vstávať skoro ráno a mimo to v našej izbe sa spať nedá. Ron neskutočne chrápe.“ Vysvetli Harry.

„Poďte si zobrať rozvrh hodín.“ Vyzvala ho a vytiahla nejaký papier.

„Ďakujem.“ Poďakoval sa Harry a zobrala si od profesorky rozvrh.

Vedľa stredy bola ešte napísaná poznámka, že od polnoci do druhej v noci je Astronómia.

„Iste viete, že nie všetky predmety sú povinné. Runy, Aritmancia ani Život a zvyky muklov nie sú povinné. Chcete sa na ne prihlásiť? Ak nie, tak vám ich vymažem z rozvrhu.“ Opýtala sa ho. Harry sa zatváril neisto. Runy ovládal perfektne, odjakživa miloval čítanie runami, ale nebol si istý tou aritmanciou.

„Môžete ich vymazať.“ Rozhodol sa nakoniec. V prvom ročníku by sa z aritmancie naučil len to, čo už vedel. Viac určite nie.

McGonagallová prikývla a vymazala nepotrebné predmety z Harryho rozvrhu.

Ten vypadal nasledovne.

„Ďakujem, profesorka.“ Opätovne sa poďakoval a vybral sa naraňajkovať. Zjedol praženicu s pečivom a vybral sa tentoraz už s rozvrhom naspäť do izby.

Hodiny ukazovali pol siedmej, čiže najvyšší čas vstávať.

„Vstávajte!“ skríkol. Zo štyroch postelí sa ozvalo protestné mrmlanie.

„Je pol siedmej. Vyučovanie začína o siedmej a vy nieste vybalený, nemáte rozvrhy a nie ste naraňajkovaný ani umytý. Radím vám, aby ste si pohli. Prvú máme...“ pozrel sa na rozvrh.

„Elixíri.“ Dokončil. Chalanom nebolo treba vravieť viac. Okamžite vyskočili na nohy a začali sa prehrabávať vo svojich veciach.

Harry si pokojne pobalil učebnice a pomôcky do tašky na rameno a vybral sa z izby.

„Čakám vás vo Veľkej sieni!“ zavolal za nimi keď prechádzal cez dvere. Za sebou začul už len naštvané vrčanie a protesty.

Harry sedel vo Veľkej sieni a čakal na spolubývajúcich. Bol otočený smerom k slizolinskému stolu a pozoroval Damiana. Ten sedel otočený chrbtom k nemu a práve rozhadzoval rukami a rozprával niečo skupinke vyjavených slizolinčanov.

Bolo trištvrte na sedem, keď sa konečne objavili jeho spolubývajúci. Dean a Seamus sa od nich odpojili a vybrali sa k inej skupinke. Ron a Neville si sadli k Harrymu a začali jesť.

„Máte päť minút, inak idem bez vás.“ Varoval ich.

„Spolu nájdeme cestu skôr, ako osamote.“ Namietol Neville.

„Ja cestu poznám. Keby som ju nepoznal, tak tu rozhodne nesedím.“ Poznamenal Harry.

„Vďaka, že si nám povedal, čo máme prvé. Snape by nás zabil, keby sme meškali na jeho hodinu.“ Vďačne sa na neho pozrel Ron. Harry prikývol.

Presne šesť päťdesiat vstal a vybral sa do žalárov. Profesorka McGonagallová im počas jedenia priniesla rozvrhy, takže mali všetko potrebné.

„Kam ideš?“ zavolal za ním Ron.

„Povedal som, že o päť minút idem.“ Pripomenul mu Harry. Ron a Neville nechali jedlo tak a išli s Harrym do žalárov.

Pred učebnicou už stáli slizolinčania a čakali na Snapea. Chrabromilčania tu boli okrem nich ešte traja. Inak nikto.

„Ale, Harry. Som zvedavý, koľko kotlíkov ti vybuchne za túto hodinu.“ Podpichol ho Damian.

„Chceš sa staviť, Damian?“ opýtal sa pokojne Harry. Urážať ho prestal vtedy, keď zistil, že sa Harry dokáže dostať z povaly, kam ho zatváral. Od vtedy neurážal Harryho, lebo nevedel, čo od neho čakať. Teraz, keď mal za chrbtom ďalších desať slizolinčanov sa už nebál.

„S tebou? To by bolo pod moju úroveň.“ Zavrčal. Harry sa zasmial.

„Pod tvoju úroveň? Damian, ty nemáš nijakú úroveň.“ Bavil sa Harry. Damian nabral červený odtieň a namieril na Harryho prútikom. Harry sa pobavene uškrnul.

„Napadneš ma alebo sa bojíš?“ opýtal sa pokojne. Damian švihol prútikom, ale jeho rozčúlenie spôsobilo, že minul Harry takmer o tridsať centimetrov. Harry sa ani nepohol. Keby ho toto kúzlo aj zasiahlo, tak by mu neublížilo.

„Stojím dva metre od teba a ty ma aj tak netrafíš.“ Poznamenal.

„Čo sa to tu deje?!“ objavil sa nahnevaný Snape.

„Nič profesor.“ Pokojne odpovedal Harry.

„Napadol ma.“ Vyhŕkol Damian. Draco sa chystal protestovať, ale Harry ho umlčal pohľadom. Draco sa zamračil, ale zostal ticho.

„Je to pravda?“ otočil sa na Draca.

„Nie je to pravda!“ ozval sa rozhorčený Ron. Snape na neho hodil nepríjemný pohľad.

„Na nič som sa vás nepýtal, Weasley.“ Zavrčal a otočil sa späť na Draca. Ten nerozhodne prechádzal pohľadom s Harryho na Snapea a ostatných slizolinčanov.

„Nie, pane. Damian klame, on napadol Harryho, nie Harry jeho.“ Prehovoril nakoniec jasným hlasom.

Theo a Blaose sa na seba pozreli a pokrčili ramenami. Nevyzerali byť zvlášť prekvapený.

„Môžeme to dosvedčiť aj my dvaja.“ Pridal sa Theo k Dracovi a ukázal na seba a Blaisa. Ten prikývol. Snape vyzeral byť zarazený. Jeho čierny plášť vial za ním, keď vtrhol do triedy so študentmi za chrbtom.

Trieda bola chladná a tmavá, osvetlená len sviečkami na stenách. Presne, ako Harry čakal. V miestnosti, kde sa vyrábali alebo uskladňovali elixíri by nemalo byť teplo ani priveľa svetla.

Ron a Neville si sadli spolu do zadnej lavice. Pred nich si sadol Harry a vedľa neho Draco. Vedľa ich lavice si sadli Theo a Blaise.

Počas nasledujúcich piatich minútach sa do triedy dostavili ostatný chrabromilčania. Snape strhol každému z nich po bode. Chrabromilčania mali ešte len prvú hodinu v tomto školskom roku a už boli v mínuse.

Snape mávol prútikom a na tabuli sa objavil recept na jednoduchý elixír. Prikázal im, aby ho uvarili a potom mu priniesli označenú skúmavku. Ingrediencie mali na stole pri učiteľovi.

Všetci si začali vyťahovať pomôcky a vybrali sa po ingrediencie. Harry sa vydal najskôr po ingrediencie a až potom si vytiahol pomôcky.

Mali namiešať jednoduchý elixír proti akné. Harry si ho doma u skúšal a nemal s ním nijaký problém. Všetky elixíri, ktoré poznal vedel naspamäť, tak sa počas varenia nemusel ani raz pozrieť na tabuľu.

Zacítil výraznú - teda aspoň pre neho, keďže mal silnejší čuch – vôňu rebríčka.

Draco práve pustil rastlinku do svojho elixíru. Harry rýchlo chňapol po padajúcej rastlinke a položil ju na stôl. Hlavou ukázal na tabuľu a naznačil Dracovi, nech si prečíta návod.

Dracovi sa po chvíli objavilo v očiach pochopenie. Rebríček mal dať až po ďalších piatich ingredienciách uvedených na tabuli. Nechtiac vynechal jeden riadok.

„Ako je možné, že si sa ani raz nepozrel na tabuľu, a predsa máš elixír bez chyby a ešte si ma aj stihol opraviť, keď si sa venoval svojmu elixíru?“ zasyčal potichu Draco. Harry sa na neho pobavene usmia a vhodil do svojho elixíru poslednú prísadu. Zamiešal trikrát proti smeru hodinových ručičiek a stlmil plameň pod kotlíkom.

„V elixíroch som jednoducho dobrý.“ Odpovedal pobavene.

Po jeho slovách rezonovalo triedou hlasné buchnutie a Harry sa nemusel ani otočiť na to, aby zistil, čo sa stalo. Kým sa ho Draco vypytoval na jeho znalosť elixírov si Harry všimol na Damianovom stole prísadu, ktorá nepatrila do tohto elixíru. Sama o sebe nebola nebezpečná, ale pri styku s rebríčkom vybuchovala.

Harry sa pokojne otočil dozadu a pozrel sa na Damiana. Jeho hnedé vlasy boli pokryté vrstvou prachu a pozostatkami elixíru a jeho vyjavená tvár bola celá od nechutnej tmavočervenej hmoty. Ešte aj habit mal špinavý.

„Choďte sa umyť!“ poslal ho Snape preč. Harry si bol istý, že by mu rád vynadal, ale neurobil to, lebo to bol Dumbledorov obľúbenec a ešte k tomu slizolinčan. Harry by mu vedel vyčistiť vlasy a tvár a upraviť habit už teraz. A to bol ešte len prvák, nepochyboval, že Snape to vedel tiež.

Harry odstavil svoj elixír a trochu nalial do skúmavky. Cestou si všimol Rona, ako mu vyčistil kotlík. Niečo mu hovorilo, že to nemal robiť.

Už bol takmer pri učiteľovi, keď ho nejaký slizolinčan potkol. Jeho skúmavka spadla na zem a roztrieštila sa na kúsky. Elixír sa vylial po podlahe a tým stratil svoj účinok.

Harry zatol zuby a vrhol na vyškereného slizolinčana nebezpečný pohľad. To, že bol nazúrený spôsobilo, že slizolinčanovi zmizol úsmev z pier.

„Neviete si dávať pozor, Potter?!“ vyštekol na neho Snape. A na neho som sa tešil? Pomyslel si Harry.

Myslel som si, že je skutočne elixírovým majstrom a bude česť sa od neho učiť, ale očividne som sa mýlil. Trpko si pomyslel. Obyčajne mal na ľudí lepší odhad.

Snape mávol prútikom a odstránil elixír aj sklo zo zemi. Harry si šiel znovu po ingrediencie a vydal sa späť do lavice.

„Prepáč, Harry.“ Zašepkal mu Ron ľútostivo.

„Nevadí.“ Pokrútil Harry hlavou. Nemal šancu stihnúť to, ostatný už končili, kým on ešte len začínal.

Je čas na experimentovanie. Pomyslel si a vybral sa po jednu prísadu, ktorá nebola na tabuli.

Sadlo si späť do lavice a poprehadzoval ingrediencie rozložené na jeho lavici. Niektoré z nich položil na bok, tie vôbec nepoužije.

Nebol si istý, či to vyjde, ale spoliehal sa na svoje inštinkty a mágiu. Tá mu vždy správne poradila. Teraz sa nesmie pomýliť.

Nalial do kotlíka vodu a zapáli oheň. Nakrájal si ingrediencie a postupne ich hádzal do kotlíka. Teraz bol neskutočne vďačný za hodiny strávené pri kotlíkoch a elixírových knihách. Nemal čas na nijaké váženie a nesmel si dovoliť nijakú váhovú odchylku.

Jeho elixír začal nebezpečne bublať a Harry vhodil poslednú prísadu, tú ktorú si priniesol navyše. Bola to tá istá rastlina, ktorá spôsobila, že Damianov elixír vybuchol.

Ak mal Harry pravdu, tak by teraz nemal spôsobiť výbuch, ale elixír proti akné. Chvíľu to vypadalo, že nastane výbuch, keď sa elixír upokojil a nabral tmavomodrú farbu, zhodnú z elixírom proti akné.

Prezrel si elixír v skúmavke a výťazoslávne sa usmial.

„Perfektné.“ Zašepkal.

„Ako sa ti to podarilo?“ žasol Draco.

„Improvizoval som.“ Uškrnul sa Harry a vybral sa aj s Dracom odovzdať svoj elixír. Dracov elixír bol správne namiešaný, ale Harryho bol mnohonásobne lepší. Na dokonalé elixíri treba niečo viac, než len správne miešanie. Treba na to talent a lásku k elixírom. A Harry mal oboje.

Okrem nich dvoch mali správne namiešaný elixír ešte Hermiona, Theo, Blaise a dvaja ďalší slizolinčania. Nikto ho nemal namiešaný tak dobre, ako Harry.

Položil pred Snapea označenú skúmavku a vrátil sa späť do lavice. Snape si prezrel jeho elixír a užasnuto pozrel na Harryho. Harry mu pohľad chladne oplatil.

Jeho predošlý obdiv k Snapeovi sa vytratil a pre Harryho bol len učiteľ, ktorý radšej desí svojich žiakov, namiesto toho, aby ich niečo naučil. A to ešte nespomenul to, že nadržiava svojej fakulte.

Začínal sa Harrymu hnusiť a naopak Snape si začal uvedomovať, že Harry sa skutočne stáva najlepším žiakom, akého kedy mal. Presne, podľa Simonových slov.

Na ďalšej hodine pripravovali elixír proti nádche a aj ten mal Harry dokonale pripravený. Tentoraz mu Ron nevyčistil kotlík a ani nebolo potrebné, aby si išiel nabrať po druhýkrát. Odovzdal ho Snapeovi a posadil sa späť do lavice.

Nakoniec im dal Snape za úlohu napísať niečo o elixíre proti nádche. Ten budú brať nabudúce. Na štyridsať palcov, jemu preskočilo. (Autorka: Kto by nevedel, jeden palec má tri centimetre. Takže je to niečo viac, ako tri A4, keďže jedna má takmer dvanásť palcov. :-))

Ešte aj Harry bude musieť navštíviť knižnicu, aby o ňom zistil dosť informácii.

Zázračné tvory boli zábavné. Hagrid bol dobrý učiteľ a dnes im ukazoval auguruja. Auguruj bol malý zeleno-čierny vták, podobný podvýživenému supovi. Zaujímavé na ňom je, že jeho krik predpovedá dážď.

Po štvrtej hodine išli na obed a potom sa len tak prechádzali po hrade.

Posledné dve hodiny mali transfiguráciu. McGonagallová premenila hneď na začiatku hodiny lavicu na psa, aby im ukázala, čo sa budú na týchto hodinách učiť. Celé dve hodiny si potom písali poznámky. Takto to robievala už na Siriových čias.

Po šiestej a poslednej hodine sa vybrali do chrabromilskej klubovne. Tam si Rona, Neva a Harryho odchytili škeriaci sa Fred a Gorge so šachovnicou v rukách.

„Si pripravený skúšať naše výrobky?“ opýtal sa George.

„Percyho porazil za štyri minúty, čo je zatiaľ najlepší čas.“ Kývol Fred smerom k Ronovi. Harry sa na Rona prekvapene pozrel. Jeho spolužiak chytil červenú farbu v tvári a sklonil hlavu.

„No teda, Ron. To je slušné.“ Pochválil ho Harry.

Rozložili šach a pustili sa do hry. Harry už po prvých ťahoch zistil, že Ron je skutočne dobrým súperom. Fred a George merali čas a sledovali hru. Harry aj Ron pohybovali figúrkami rozvážne, a tak bolo veľmi ťažké vybiť nejakú figúrku bez straty.

„Máme tu nový rekord.“ Zamrmlal Fred, keď dal Ron Harrymu po desiatich minútach mat.

„Takže, ktorý z vás spieva serenádu Pomfreyovej a ktorý pozýva McGonagallovú na romantickú prechádzku pod mesiačikom?“ otočil sa na zronené dvojčatá. Tie sa na seba nerozhodne pozreli.

„Ja si beriem Pomfreyovú.“ Vyhlásil Fred.

„A mne ostala McGonagallová.“ Pokrčil George plecami.

„Kedy to máme urobiť?“ opýtal sa George.

„Ty pozveš McGonagallovú počas pozajtrajšieho obeda. A ty Fred zaspievaš zajtra po šiestej hodine.“ Povedal Harry. Dvojčatá prikývli.

„Už sa teším na ich výrazy.“ Poznamenal Harry s úsmevom.

„Pomfreyovú vidieť nebudeš.“ Namietol George.

„Ale budem.“ Stál si Harry za svojim. Fred a George sa na seba pozreli pohľadom tipu „To nedokáže!“, ale ďalej to už nerozoberali.

Ron a Neville sa rozhodli, že si ešte zahrajú a Harry sa zatiaľ vybral do knižnice. Vytiahol si tri knihy, v ktorých nájde niečo o elixíre proti nádche a začal písať.

Prvých dvadsať palcov napísal len o tom, čo už sám vedel. Zvyšok písal z kníh.

Ron a Neville za ním prišli, keď otváral prvú knihu.

„Ty už máš polovicu napísanú?“ žasol Neville. Harry prikývol a pustil sa znova do písania.

„Môžme?“ opýtal sa Ron a ukázal na jednu z Harryho kníh.

„Jasne.“ Prikývol Harry.

Čoskoro mal hotovú celú domácu úlohu. Vystrel sa na stoličke, od neustáleho písania bol celý dolámaný. Zroloval pergamen a vstal.

„Kam ideš?“ vyzvedal Ron.

„Neviem. Asi sa idem len tak poprechádzať po hrade.“ Pokrčil Harry plecami.

„A domáca na elixíri?“

„Tú už mám.“ Ukázal mu pergamen. Ron neveriacky pokrútil hlavou a pozrel na Nevov pergamen. Obaja ešte len začínali.

„Z toho si nič nerobte. Ja študujem elixíri už niekoľko rokov.“ Pousmial sa Harry. Na chvíľu zmyzol medzi policami a potom priniesol hrubú knihu.

„Skúste toto.“ Otvoril ju na strane, kde bol opísaný elixír proti nádche.

„Keď to odpíšete máte desať palcov. Vašim písmom aj dvadsať.“ Dodal, keď sa pozrel sa ich pergameny. Harry písal menším písmom, ako oni dvaja. To, čo mal napísané on, by im vyšlo na osemdesiat, nie štyridsať palcov.

„Vďaka.“ Usmial sa na neho vďačne Neville. Harry sa na neho usmial a vyšiel z knižnice.

Vytiahol z vrecka Záškodnícku mapu a otvoril ju.

„Prisahám, že nič dobré za lubom nemám.“ Použil heslo na otvorenie. Záškodnícka mapa mu ukázala, že nikde v jeho blízkosti nikto nie je.

Prechádzal chodbami hradu a hľadel sa na mapu. Teraz sa nachádzal na štvrtom poschodí a smeroval stále vyššie. Zastal, aby si lepšie pozrel zaujímavé dvere napravo. Rám dverí bol celý pokrytý malými runami. Pozrel sa na mapu, ale na nej tie dvere neboli. Harryho zvedavosť zvíťazila nad rpzumom.

Opatrne pristúpil a siahol na kľúčku.

Už-už otvoril dvere, keď začul tiché, takmer nečujné kroky. Nerozhodne sa pozrel na dvere, otvoriť ich, či nie? Obzrel sa na chodbu a začul približujúce sa kroky. Tento človek mal prax v zakrádaní sa. Poobzeral sa okolo seba, či nenájde nejakú dobrú skrýšu.

Pár metrov od dverí stálo brnenie. Harry stiahol ruku z kľučky a práve včas skočil za brnenie. Ukázal sa totiž tajomný čarodejník v čiernom habite.

Snape. Kto iný. Harrry sa zaškľabil a pritlačil sa ešte viac k stene za ním. Ten muž mu síce nebol dvakrát po chuti, ale jedno sa mu muselo nechať, hlúpy, slepý a ani hluchý rozhodne nebol.

Dva metre od Harryho skrýše sa zastavil a poobzeral sa okolo seba. Vie, že som tu. Prebehlo Harrymu hlavou.

Chvíľu len tak stál a načúval, potom pokrútil hlavou a pokračoval v predošlom smere cesty. Harry zostal ešte chvíľu skrytý a načúval, kým si nebol istý, že je na chodbe sám.

Vykĺzol a vrhol posledný pohľad na záhadné dvere.

„Ešte sa sem vrátim.“ Sľúbil si a rozbehol sa preč. Už dlho si poriadne nezabehol, tak si to teraz užíval. Cestou sa divil, kam až zašiel. Cestou nikoho nestretol, čo nebolo také zvláštne, lebo prechádzal takmer stále tajnými chodbami.

Pred vchod do klubovne sa dostal po desiatich minútach rýchleho behu. Zastal pred ním, predklonil sa a zhlboka dýchal.

„Čo si robil, chlapče?“ vyzvedala Tučná pani.

„Bežal.“ Uškrnul sa Harry.

„A pred kým?“ nedala sa odradiť. Harry pokrčil plecami.

„Ohnivý kruh.“ Povedal jej namiesto odpovedi heslo. Tučná pani sa na neho zamračila, ale poslušne sa odklonila.

Ron a Neville sedeli v izbe a rozprávali sa. Keď vošiel, tak stíchli a rýchlo na neho pozreli. Rozprávali sa o ňom. Ani nevedel, prečo ho to tak rozladilo, ale cítil, ako v ňom stúpa hnev.

Vybral si zo skrine jeansy s tričkom a prezliekol sa.

Harry sa prešmykol do klubovne tesne po večierke. Mal šťastie, že ho nikto nechytil, prvý deň v škole a on už porušuje školský poriadok. Sirius by bol na neho hrdý.

Cez klubovňu čo najrýchlejšie preletel a vošiel do izby. Neville aj Ron sedeli každý na svojej posteli a rozprávali sa. Tentoraz neprerušili rozhovor, keď vošiel, čo bolo dobrým znakom.

„Pre Merlina! Ty si čo robil?!“ zhíkol Ron pri pohľade na neho. Harry sa zatváril nechápavo, ale pri pohľade na jeho oblečenie mu svitlo.

V izbe zatiaľ vládlo ťaživé ticho. Také, aké by nemalo vládnuť, keď ste k niekomu úprimný. A tentoraz to nebol Harry, kto mal nejaké tajomstvo.

Hodil na seba plášť a vyrazil z izby. Bolo päť hodín, má tri hodiny do večierky.

Vybehol von s hradu a bežal k Hagridovmu zrubu. Nešiel však doň, ale tesne ho minul. Potreboval sa odreagovať a v tom mu teraz Hagrid nepomôže. Potrebuje niekoho, kto ho bude plne chápať.

A potreboval sa hlavne zbaviť hnevu a starostí. Vbehol do Zakázaného lesa a zastavil sa, až keď nemal na dohľad ľudí.

Sadol si a oprel sa o strom na malej čistine na ktorú sa dostal. Chvíľu tu len tak sedel, keď začul šušťanie lístia a zazrel biely záblesk. Spomedzi stromov vystúpil krásny a veľký žiarivo biely jednorožec. Vodca.

Harry vstal a jemne sa mu uklonil.

„Ak ma tu nechcete, tak odídem. Nebudem vás rušiť a v žiadnom prípade ohrozovať.“ Pozrel sa na neho. Jednorožec pohodil hlavou a pristúpil k nemu.

Harry nevedel, či je to znak, že má odísť alebo môže ostať. Vyzeralo to skôr tak, že má povolené ostať. Opatrne zodvihol ruku a pomaly sa s ňou približoval k jednorožcovi. Rátal s tým, že má podobné reakcie, ako Tieň. Ten by sa nikdy nepriblížil k niekomu, koho neprijal.

Jemne pohladil prekrásne stvorenie a usmial sa. S jednorožca sálala taká pokojná a príjemná mágia, že nemohol ani myslieť na hnev.

Na čistinu prichádzali aj ďalší členovia skupinky. Roztomilé zlaté jednorožce vyzerali bezbranne a predsa ani jeden z dospelých jednorožcov neprotestoval, keď okolo neho skákali a nechávali sa od neho hladiť.

Mladé jednorožce mali jasnú striebornú farbu a opatrne sa k nemu približovali. Očividne si ešte stále neboli úplne istý, či nepredstavuje hrozbu.

„Ja...“ dopovedať nestihol, lebo do neho silno strčil jeden malý jednorožec. Harry s výkrikom spadol na zem.

Jednorožce zmeraveli a dokonca aj malé jednorožce prestali veselo skákať a odbehli ku svojim mamám.

„Chcel som povedať, že sa ma nemusíte báť. Ja by som vám nikdy neublížil.“ Dopovedal Harry a posadil sa. Obávali sa jeho reakcie a boli pripravený brániť svoje malé aj za cenu, že by sa pre ne museli obetovať. Chvíľu si ho premeriavali, ale očividne dospeli k záveru, že hovorí pravdu, lebo sa k nemu opäť rozbehli malé jednorožce a pridali sa k nim aj tie mladé.

Harry sa s nimi hral až do pol ôsmej.

„Prepáčte mi, ale už musím ísť. Ďakujem, že ste ma prijali. Ak by vám to nevadilo, tak by som mohol ešte niekedy prísť?“ neisto sa zahľadel na vodcu. Jemne prikývol.

„Ďakujem.“ Zašepkal Harry a rozbehol sa preč. Až ku kraju lesa ho sprevádzal jeden malý jednorožev. Ten malý s ním strávil najviac času a Harry si ho aj najviac zamiloval.

Na okraji lesa ho pohladil a poslal späť k ostatným. Celý čas si uvedomoval, že ich sleduje pár jednorožcov, ak by sa niečo stalo, tak boli pripravené brániť malého.

Harry sa prešmykol do klubovne tesne po večierke. Mal šťastie, že ho nikto nechytil, prvý deň v škole a on už porušuje školský poriadok. Sirius by bol na neho hrdý.

Cez klubovňu čo najrýchlejšie preletel a vošiel do izby. Neville aj Ron sedeli každý na svojej posteli a rozprávali sa. Tentoraz neprerušili rozhovor, keď vošiel, čo bolo dobrým znakom.

„Pre Merlina! Ty si čo robil?!“ zhíkol Ron pri pohľade na neho. Harry sa zatváril nechápavo, ale pri pohľade na jeho oblečenie mu svitlo. Rozosmial sa.

Džínsy mal špinavé od trávy a tričko na tom nebolo o nič lepšie. Plášť mal na niektorých miestach potrhaný a už by sa nedalo povedať, že bol dokonale čierny.

Harry si prehrabol rukou vlasy a znovu sa rozosmial. Na zem popadali z jeho vlasov malé vetvičky a lístie.

„Porušoval som školský poriadok.“ Uškrnul sa Harry. Vybral si zo skrine čisté veci a vybral sa do kúpeľne. Osprchoval sa a obliekol sa, potom sa vybral späť do izby. To, že už bolo po večierke a keby ho niekto chytil, tak dostane trest mu nevadilo.

V izbe si vzal z tašky pergamen a brko s čiernym atramentom a začal písať list pre Siriusa a Rema. Napísal im o prvej hodine elixírov, o jeho priateľoch, o tom, že je ešte len prvý deň a on už trikrát porušil školský poriadok a nechytili ho. Nenapísal o jednorožcoch a ani o tajomnej miestnosti, to si nechal pre seba.

Ron a Neville ho pri písaní listu tajne pozorovali a Harry raz za čas zdvihol hlavu a zaškeril sa na nich, aby im ukázal, že to nebolo až tak tajne.

Po dopísaní listu sa hodil na posteľ. Ešte stále ho neopustila povznesená a dobrá nálada, ktorú pochytal od malých jednorožcov.

Siahol po knihe na nočnom stolíku a začítal sa do nej. Kniha o elixíroch bola to pravé, aby sa upokojil.

Po nejakej hodine sa mu to aj podarilo a zostala mu jeho pokojná nálada. Do nejakej desiatej čítal a potom zatiahol závesy na posteli a zaspal.

Dnes sa mu znovu snívalo o štyroch neznámych čarodejníkoch, ktorý ho k sebe volali. Ráno si nepamätal nič zo svojho sna. Vstal o piatej a šiel sa osprchovať.

Vybral sa do soviarne, aby poslal list po jeho snežnej sove Hedvige. Soviareň sa nachádzala v jednej z početných rokfortských veží. Bola to pomere veľká miestnosť s množstvom bydiel pre sovy.

Aj napriek otvoreným oknám bolo dnu dusno.

K Harrymu priletela jeho krásna sova a pristála mu na ramene.

„Ahoj, Hedvoga. Niečo pre teba mám.“ Pozdravil ju a podal jej soviu sušienku. Hedvoga vďačne zahúkala a prijala dobrotu.

„Doručíš list Siriusovi, dobre?“ opýtal sa jej. Hedviga poslušne natrčila nohu a Harry jej na ňu priviazal list. Sova ho jemne ďobla do ucha a vyletela otvoreným oknom von.

O šiestej bol Harry naraňajkovaný a pripravený na hodiny. Trochu ľutoval, že nebude na Obrane, ale inak by nevidel Freda spievať serenádu. Hodina elixírov mu pomôže pri jeho pláne.

„Vstávať!“ zakričal po šiestej a zobudil tým obyvateľov izby. Chalani sa zahrabali hlbšie pod prikrývky a ignorovali ho.

„Ako chcete.“ Uškrnul sa. Vybral si z kufra píšťalku, ktorú raz dostal od Siriusa a poriadne zapískal. Táto píšťala sa líšila od tej muklovskej v tom, že zo seba vydala hlasné a poriadne nepríjemné škrípanie.

Jeho spolubývajúci popadali od šoku z postelí, keď to počuli.

„Čo to má znamenať?!“ vykríkol Dean spod postele, kam sa nechtiac skotúľal. Seamus a Ron vydesene vyskočili na nohy a teraz vyberane hromžili na Harryho.

Harry schmatol tašku a zdrhol so smiechom z izby. Vybral sa von z hradu. Teraz mali dvojhodinovku herbológie a tú mali v skleníkoch.

Posadil sa na trávnik pred hradom a hľadel na les. Po chvíli sa na okraji lesa objavili jednorožce, akoby cítili jeho prítomnosť. Cítil, ako k nemu vysielajú svoju mágiu a ako ho vďaka nej napĺňa pokoj. Cítil, že ho budú chrániť, ak to bude potrebovať. To isté by pre nich urobil Harry.

Takto sedel na zemi ešte nejaký čas, než sa začali zbierať ostatný študenti. Herbológiu mali so slizolinčanmi, takže sa objavili aj Draco, Theo a Blaise. Tí traja aj s Nevom a Ronom si sadli k nemu a začali sa rozprávať.

Harry sa k ich rozhovoru nepripojil, stále hľadel na Zakázaný les a pozoroval jednorožce. Krásne biele jednorožce doslova žiarili na kraji lesa a predsa si ich nikto, okrem Harryho nevšimol. Dokonca aj jeho priatelia sa niekoľkokrát zvedavo pozreli na les, ale nič si nevšimli.

Profesorka Sproutová ich zaviedla do skleníka číslo 1. To bol skleník s rastlinami pre prvý ročník. Dnes sa mali postarať o zubatú pelargóniu. Kvet, ktorý sa podobal muklovským muškátom, len hrýzol.

Harrymu, Nevovi a ako si Harry všimol, tak aj Hermione to išlo dobre. Harry mal tú výhodu, že sa s týmto kvetom už stretol a vo všeobecnosti rastliny aj zvieratá ho vždy rešpektovali.

Po hodine herbológie bol jeho habit najčistejší zo všetkých. Chrabromil si vyslúžil za prácu jeho Neva a Hermiony dokopy pätnásť bodov. Včera na zázračných tvoroch sa im zas podarilo získať desať bodov. Na elixíroch zas nejaké stratia a znovu budú v mínuse.

Včera namiešal dokonalý elixír najrýchlejšie zo všetkých a aj tak nedostal nijaké body. Snape jednoducho chrabromilčanom body nepridáva.

Po herbológii sa prezliekli a išli na dejiny. Všetci tvrdili, že dejiny s Binnsom sú strašne nudné a Harry sa dnes presvedčil, že je to naozaj pravda.

Najskôr ich vyvolával podľa mien a potom začal s preberaním učiva. V jeho podaní boli aj tie najkrvavejšie vojny nudné.

Harrymu sa po desiatich minútach zatvárali viečka a mal čo robiť, aby nezaspal. Binnsov hlas bol ako uspávanka.

Harry obdivoval Hermionu, že dokáže nespať. Síce ho neposlúchala tak zaujato, ako ostatných učiteľov, ale poznámky si písala.

Harry už čítal o vojne, ktorú teraz preberali. Odohrala sa medzi škriatkami a čarodejníkmi. Vyhrali ju čarodejníci a škriatkovia tak stratili niektoré svoje výhody, napríklad nesmeli používať prútiky. Aj keď s tým čarodejníci veľa nedosiahli. Škriatkovia používali hlavne bezprútikovú mágiu, pri bankovníctve a výrobe zbraní im bol prútik na nič.

Harry si vytiahol knihu, ktorú si ráno hodil do tašky, pre prípad, že by boli dejiny skutočne tak nudné a začítal sa do nej. Bola to tá kniha, ktorú čítal aj včera, zaoberala sa zložitejšími elixírmi.

Harry už niektoré z nich miešal a aj sa mu vydarili, ale polovicu z nich bude ešte len vyskúšať.

Harry bol samostatný a mal rád prehľad. To sa naučil doma pri Damianovi a rodičoch, ktorý sa o neho zrovna príkladne nestarali.

Mal síce Siriusa a Remusa, ale Rem pracoval pre rád a Sirius bol auror. Často odchádzali preč aj na mesiac a vtedy bol Harry odkázaný sám na seba. Nezazlieval im to, mal rád samotu a nebolo ich povinnosťou starať sa o neho. Svojim spôsobom sa o neho staral aj Simon. Veľa prísad od neho mal zadarmo, podmienkou bolo, že mu prinesie elixír, ktorý uvaril. Harrymu to tak vyhovovalo. Uistil sa, že ten elixír zvládne a ešte za to dostal aj zaplatené. Simon mal zas kvalitný elixír, ktorý mohol predať svojím zákazníkom.

Ďalšiu hodinu mali elixíri. Harry odovzdal svoju písomnú prácu a zobral si ingrediencie potrebné na elixír proti nádche.

Počas hodiny poslal Ronovi a Nevovi na lavicu lístok.

Po šiestej vyučovacej hodine ma príďte pozrieť.

Harry.

Vedel, že nechápu, kam ho majú ísť pozrieť, ale o chvíľu pochopia.

Prvú polovicu elixíru robil presne podľa návodu. Potom, ale „nechtiac“ pridal do elixíru drvený prášok paliny, ktorý spôsobil, že mu začal z kotlíka stúpať otravný plyn. Prášok si samozrejme prinieol vlastný, inak by Snape mohol niečo zistiť.

Dal si pozor, aby tam nepridal priveľa prášku paliny, inak by spal dlhšie, než mal v pláne. Dym ho, ako predpokladal uspal a bezvládny Harry sa zosunul na zem.

Snape odstránil obsah Harryho kotlíka a skontroloval chlapca na zemi.

„Spí.“ Zamrmlal. Nevedel pochopiť, prečo pokazil elixír. Včera namiešal dokonalý elixír a vyvrátil niektoré fakty o miešaní prísad a dnes sa uspí obyčajným elixírom. Nevedel pochopiť hlavne to, ako sa mu podarilo uspať sa, keď mal na stole len prísady na dnešný elixír.

Pozrel sa na Draca, ktorý sedel vedľa neho. Mal na tvári prekvapený výraz a tí dvaja chrabromilčania, čo sedeli za nimi na seba vyjavene hľadeli.

„Čo sa tu stalo?!“ zavrčal. Nikto mu nevedel odpovedať.

„Vy dvaja!“ ukázal na Weasleyho a Longbottoma. Menovaný sa zosunuli na stoličke čo najnižšie.

„Každému z vás strhávam desať bodov! Mali ste na neho dávať pozor!“ zostal verný svojej povesti. Weasley sa chystal niečo namietať, ale Snape na neho vrhol taký pohľad, že to radšej vzdal.

Na konci hodiny mala správne namiešaný elixír len Hermiona.

Harry sa zobudil tesne pred koncom šiestej hodiny. Takže mal ešte takých dvadsať minút, než prídu Nev a Ron a Fred príde zaspievať serenádu ošetrovateľke.

O dvadsať minút naozaj dorazili Neville s Ronom a ponosovali sa na Snapea a ešte Harryho ocenili za dobre premyslený plán.

Na chodbe začuli hrať romantickú hudbu. Po chvíli sa ozval aj Fredov spev a hudba sa stále približovala. Madam Pomfreyová vybehla zo svojej pracovne a ponáhľala sa na chodbu. Ron a Neville sa rozosmiali a Harry horko-ťažko premáhal smiech.

Keď však začuli, ako madam Pomfreyová jačí na Freda, tak to nevydržal už ani Harry a rozosmial sa.

„Ticho! Ticho!“ zasyčal Harry, keď ju začul prichádzať. Ron a Neville sa snažili skrývať smiech, z čoho vznikli akési komické grimasy. Niečo medzi úsmevom šialenca a človeka so zápchou.

Harry sa snažil nahodiť kamenný výraz, ale ten sa mu nedaril pri pohľade na tých dvoch.

„Pán Potter, už ste sa zobudili? To je výborné! Prezriem vás a môžete ísť.“ Pomfreyová sa správala, akoby sa nič nestalo. Teda, aspoň sa o to pokúšala, inak by nebola taká veselá.

Starostlivo sa pozrela na Rona a Nevilla a na chvíľu odbehla do kancelárie. Vrátila sa s dvomi fľaškami s nejakými elixírmi.

Harry si bolestivo zahryzol do pier, až pocítil krv, keď zistil, čo sú to za elixíri.

„Užite dvanásť kvapiek každé ráno a večer po dobu troch dní. Ťažkosti by mali prejsť.“ Láskavo sa na nich usmiala. Harrymu vyhŕkli slzy pri pohľade na nechápajúcich kamarátov.

Použila ešte niekoľko diagnostických kúzel na Harryho, aby sa ujistila, že je v poriadku a potom ich prepustila.

„Čo sú to za elixíri, Harry?“ opýtal sa ho Ron. Harry vybuchol do smiechu.

„Keď prišla Pomfreyová, tak ste sa usmievali dosť kŕčovito, ako keby ste mali zápchu. Ona vám dala elixír na upravenie trávenia, čiže na zápchu.“ Vysvetlil im a znovu sa rozosmial. Ron a Neville sa na seba prekvapene pozreli a pridali sa k Harrymu.

„Aký je Manson?“ opýtal sa Harry cestou na profesora obrany.

„Perfektný. Očividne nezdieľa obdiv k Damianovi s ostatnými.“ Uškŕňal sa Ron.

„Myslím, že si spolu budete rozumieť.“ Uškrnul sa Neville na Harryho.

„Aj ja si to myslím.“ Žmurkol na neho. Nev sa pobavene usmial.

Po zvyšok dňa sa hrali rôzne čarodejnícke hry a rozoberali zábavné príhody. Pridali sa k nim aj dvojčatá a spolu rozoberali Fredovu serenádu. Harryho bolelo brucho od smiechu, keď sa vybrali spať.

Dnešnú noc sa mu ako aj predtým sníval sen so štyrmi čarodejníkmi, ktorý si opäť nebude pamätať.

Snape zatiaľ sedel za stolom vo svojom kabinete a zamyslene opravoval prvácke eseje. Mladší Potter ho poriadne štval. Keby bol v slizoline, tak by sa za neho určite postavil a učil by sa s ním elixíri. Harry bol nezvyčajne nadaný študent a Severus by nerád mrhal takým talentom, aký má on.

Chapec bol aj inteligentný a vykazoval isté slizolinské vlastnosti. Mal vysoký potenciál a miloval knihy. Severusa čiernovlasý chlapec fascinoval a rád by o ňom niečo zistil. Pred prvou hodinou ho pozoroval zvedavým pohľadom, ale po prvej hodine elixírov sa na naho pozeral skôr zhnusene a sklamane.

Severus ani nevedel prečo, ale hnevalo ho sklamanie v chlapcových očiach a rád by ho vymazal. Vedel, že nemá so svojim bratom dobrý vzťah a ak mal byť úprimný, tak ani on nemal rád Damiana Pottera.

Zobral z kopy ďalšiu esej a bez toho, aby sa na ňu čo i len pozrel napísal T. Nevšimol si, že to bola práca Harryho Pottera a ani to, že bola najlepšia z ročníka a ako jediná spĺňala úplne všetko.

-------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Ráno vstal ešte skôr, ako mal predtým vo zvyku. Rýchlo sa umyl a prezliekol, nachystal si učebnice a na raňajky si zobral len nejaké pečivo, ktoré jedol cestou k lesu.

Chystal sa ísť pozrieť jednorožce. Bolo niečo po štvrtej, takže mal asi dve hodiny. Pri jednorožcoch sa zabavil a zabudol na čas. Spamätal sa až o trištvrte na sedem. Rozlúčil sa s jednorožcami a utekal do chrabromilskej veže. V ich izbe už nikto nebol a Harry sa tam tiež nezdržoval. Hodil na seba habit, zhrabol tašku a utekal na dejiny.

Zadýchane sa zvalil do lavice k medzi Rona a Neva. Tesne po ňom prišiel do triedy učiteľ.

„Kde si bol?“ zasyčal na neho Ron.

„Nemohli sme ťa nájsť. Mysleli sme si, že si u nejakého učiteľa. Tvoja posteľ bola prázdna a ty si nikde nebol.“ Vysvetľoval Nev.

„Zakázaný les nie je zakázaný len tak pre nič za nič, Harry.“ Naklonila sa k nim Hermiona. Harry sa na ňu prekvapene pozrel.

„Videla som ťa tam ísť dnes a aj včera do lesa.“ Vysvetlila.

„Čo si robila ráno o štvrtej hore?“ žasol Harry. Hermiona sa začervenala.

„Čo si robil ráno o štvrtej hore ty!?“ oborila sa na neho.

„Každé ráno vstávam o piatej, dnes som sa len zobudil o niečo skôr. Ale mňa by zaujímalo, prečo si ma sledovala?“ spýtal sa jej. Hermiona sa začervenala.

„Nesledovala.“ Mala nepriridzene vysoký hlas. Ona rozhodne nebola zvyknutá na klamanie.

„Neklam, keď to nevieš. Čo chceš o mne vedieť?“ opýtal sa na rovinu. Hermiona sa na neho prekvapene pozrela.

„Ty mi odpovieš?“

„Podľa toho, aká to bude otázka.“ Nesúhlasil ani to nevyvrátil.

„Prečo chodíš do Zakázaného lesa?“ opýtala sa.

„Lebo som tam vítaný.“ Odpovedal.

„Ako tam môžeš byť vítaný? V žiadnej knihe sa nepíše, že by bol niekto niekedy vítaný medzi tvormi, aké žijú v lese.“ Namietala.

„To, že to nie je v žiadnej knihe neznamená, že sa to nemôže stať. Až príliš sa spoliehaš na knihy. Otázku som zodpovedal, tak by si ma mohla prestať sledovať.“ Otočil sa späť na naštvaného Rona a Neva.

„Áno, bol som v lese. A viem, že ste nahnevaný, pretože som vám to mal podľa vášho mienenia povedať. Ale skôr, než na mňa začnete kričať, tak sa zamyslite. Ja som bol po celý život zvyknutý na tajomstvá, takže je pre mňa samozrejmosťou nechávať si veci pre seba. A mimo to, vy ste mi tiež nepovedali, že ma porovnávate s Damianom, keď si myslíte, že vás nepočujem. A na čo ste nakoniec prišli, ak sa smiem opýtať? Som rovnaký ako on alebo nie? Môžem vám zaručiť, že nemáme spoločné nič, len krv. Dokonca ani rodičov nemáme úplne spoločných, pretože ja neberiem Lilly a Jamesa ako svojich rodičov.“ Prehovoril skôr, než oni.

Vytiahol si z tašky knihu a tým im dal najavo, že ich už nepočúva. Po dejinách sa vytratil tajnými chodbami na tretie poschodie a tam sa zašil v jednej z chodieb o ktorých vedel, že ich nikto nepoužíva.

Potreboval chvíľu osamote. Naštvalo ho to, že ho za chrbtom porovnávali s Damianom, ale aj tak od neho chceli, aby im všetko hovoril.

Možno to bolo prehnané, ale vždy sa našiel niekto, kto ho porovnával s Damianom. Koľkokrát si už vypočul rozhovori jeho rodičov, prečo nie je aj Harry taký ako Damian?

Prečo nie je taký nadaný?

Prečo nie je taký inteligentný?

Prečo nie je taký vychovaný?

Prečo nie je taký dokonalý?!

Harrymu sa chcelo plakať, keď to počúval. On bol nadaný aj slušný a určite nebol hlúpy, ale oni si to nikdy nevšímali. Pri každom takomto vypočutom rozhovore sa v Harrymu niečo zlomilo a on stratil malú časť seba.

Harry nemal detstvo ako ostatné deti. Bol odstrčený, nechcený, nechápaný … nemilovaný. Rodičia sa o neho nestarali, tak sa to naučil sám. Sirius a Remus ho naviedli na slušný život a Harry sa vydal približným smerom, kam ho poslali.

Nikdy síce tak celkom netrafil ten smer, ale snažil sa. Ak ho oni poslali na východ tak kráčal na juh, ale predsa nie na západ. Nekráčal cestou, na ktorú ho poslali, ale ani tou odvrátenou cestou. Vlastne ani nevedel, ktorou cestou kráčal.

Vytiahol z vrecka svoj ebenový prútik a zahľadel sa na runy vyryté zlatom a striebrom. Tie zlaté hovorili o odvahe a česti, tie strieborné zas o prefíkanosti a inteligencii.

Na základe toho, že si tento prútik vybral za svojho pána Harryho usúdili Ollivander a Simon, že je Vyvoleným.

Bolo by to vôbec možné? On a Vyvolený? Mal silný magický potenciál, to áno, ale to ešte nemuselo nič znamenať. Pravá sila Vyvoleného sa predsa ukáže až v sedemnástich, on mohol byť iba nezvyčajne nadaným kúzelníkom. V sedemnástich zistí skutočnú pravdu o tom, či je skutočne Vyvolený alebo nie.

Ani sa nenazdal a bol čas ísť na elixíri. Dnes sedel znovu s Dracom a spolu čakali, kým im Snape zadá elixír, ktorý majú pripraviť. Najskôr ale mávol prútikom a rozdal im oznámkované eseje.

Harry zobral zo stola svoju a neveril vlastným očiam.

„Čo máš? Ja mám V.“ Opýtal sa ho potešený Draco a ukázal mu svoju prácu. Taktiež volil Ronov a Nevillov systém, čiže písal veľkým písmom, aj keď nie takým veľkým, ako oni dvaja.

„Čo proti mne má?!“ zasyčal Harry. Plamene sviečok na stenách odpovedali na jeho hnev a zablikali. Harry na ne vrhol rýchly pohľad a pokúsil sa upokojiť.

„Čo sa deje?“ opýtal sa Draco. Došlo mu, že to bola Harryho práca. Harry mu bez slova ukázal svoju esej. Draco neveriacky pokrútil hlavou.

„To by neurobil ani Snape.“ Nechcel veriť.

„Tu máš jasne napísané, že je toho schopný.“ Ukázal Harry na ohodnotenie jeho eseje.

„Čo máte?“ otočil sa na Rona a Neva.

„Trol.“ Odpovedali unisono.

„Kto vám dal povolenie otáčať sa, Potter?“ ozval sa chladný hlas Snapea. Harrymu začala pri zvuku jeho hlasu vrieť krv v žilách.

„Nikto, pane.“ Prehovoril slušne. Snažil sa kontrolovať tón svojho hlasu aj mágiu, ktorá sa chcela dostať na povrch.

„Tak prečo sa otáčate?“ opýtal sa chladne. Harry neodpovedal, mal veľkú chuť uvoľniť svoju mágiu, nech si robí čo chce.

„Upokoj sa.“ Sykol mu Draco do ucha. Harry zatvoril oči. Jeho myseľ sa zamerala na jednorožce. Cítil ich na okraji lesa, ako tam behajú a niektorých cítil aj hlbšie v lese. Nejako cítil, že zodvihli hlavy a pozreli sa smerom do miest, kde by mala byť učebňa elixírov. Náhle pocítil, ako ho napĺňa pokoj, aký cítiť iba u jednorožcov.

Uľahčene si vydýchol a otvoril oči. Snape ho prevŕtaval nepríjemným pohľadom, ale Harrymu to už neprekážalo. Zroloval svoju písomnú prácu a vložil ju do tašky.

Ľahostajne sa zahľadel Snapeovi do očí a čakal, čo sa bude diať ďalej.

Snape im zadal na vypracovanie elixír a po celý čas, kým ho žiaci pripravovali pozorne sledoval čiernovlasého chlapca. Harry pracoval s istotou, s akou nepracovali ani dospelý čarodejníci, nie to ešte jedenásťročné deti.

Mal nadanie a cítenie pre elixíri. O tom sa uistil na prvej hodine, keď mali namiešať elixír proti akné a chlapec ho stihol rekordne rýchlo a ešte sa mu pri tom podarilo vyvrátiť jedno zo základných pravidiel pri miešaní ingrediencii.

Aj keď by to nikdy nepriznal, celkom si toho chlapca obľúbil. Nebol rád, že ho chlapec neznáša, ale mohol si za to sám.

Vtedy, keď zistil, že má byť mladý Potter Vyvoleným, ktorý má zničiť Temného pána, išiel za Dumbledorom a požiadal ho o priatie, ako špeha. Nemohol dovoliť, aby sa Lillynmu synovi alebo Lilly niečo stalo.

Od vtedy donáša Dumbleorovi o Voldemortovi a Dumbledore sa mu stal v niektorých ohľadoch priateľom a radcom. Nerád to priznával, ale mal toho starého čarodejníka rád.

Harry bol iný, ako Lilly a James a so svojím bratom mal spoločnú asi iba krv. Lilly bola ohnivá, inak ju Severus nevedel nazvať a James bol arogantný blbec, ktorý sa musel stále predvádzať. Harry bol narozdiel od nich dvoch pokojný a nekonal neuvážene. Lilly bývala v elixíroch dobrá, ale nikdy nedosiahla takú úroveň, ako Severus a teraz aj Harry.

Chlapec sa vyznal aj v herbológii a zázračných tvoroch, ako sa dozvedel od ostatných učiteľov. Chlapec ho zaujímal čím ďalej, tým viac, ale Severus vedel aj to, že by sa k nemu v žiadnom prípade nemal chovať priateľsky. Temný pán nepovažoval Damiana Pottera za svojho súpera. Za svojho súpera z nejakého dôvodu považoval Harryho Pottera, pokojného a trochu chladného chlapca, ktorý mal mnoho tajomstiev a bolo známe, že rodičia uprednostňovali skôr jeho brata. Severus pochopil jeho zmýšľanie až potom, čo mal sám tú česť zoznámiť sa s bratom Vyvoleného. 

Harry dokončil elixír, ako prvý a zaniesol vzorku Snapeovi. Ten si elixír prezrel.

„Môžete začať pracovať na ďalšom elixíre. Je na strane tridsaťsedem. Keď ho namiešate správne, môžete opustiť triedu.“ Harry sa na neho prekvapene pozrel, ale hneď sa ovládol a nahodil svoju zvyčajnú masku. Toto nebol Snapeov štýl, ale Harry sa nemienil sťažovať. Ostatný boli len niekde v polovici prvého elixíru a Harry by mohol stihnúť druhý elixír do konca prvej hodiny.

Zvládol by ich oba do polovice prvej hodiny, ale to by mu musel najskôr Snape miešať dva elixíri naraz, čo neveril, že by mu dovolil.

Elixír skutočne dokončil do konca prvej hodiny, spolu s ostatnými prvákmi. Len oni niesli narozdiel od Harryho Snapeovi ten prvý.

„Dobre, môžete opustiť triedu.“ Prepustil ho. Harry sa pobalil a vybral sa preč z triedy.

„Uvidíme sa na herbológii.“ Zašepkal ešte chalanom.

V Chrabromilskej veži si vložil do tašky pomôcky na OPČM a herbológiu a ľahol si do postele. Z nočného stolíka si zobral rozčítanú knihu a pustil sa do nej.

Po skončení elixírov sa do izby nahrnuli jeho spolubývajúci a vyrušili ho pri čítaní.

„No teda, Harry. Musíš aj mňa naučiť miešať elixíri takto rýchlo.“ Seamus.

„Snape ťa pustil skôr z hodiny. Nemyslel som si, že sa to niekedy stane. Ani Percy si nepamätá, že by sa to niekedy stalo.“ Ron.

„Snape má pre teba očividne slabosť.“ Dean.

„Ako je možné, že si dostal T?! Draco nám to povedal.“ Neville.

Všetko by bolo v poriadku, keby to nepovedali všetci štyria naraz. Harry sa pobavene uškrnul.

„Ty si dostal Trola s Snape ti aj tak dovolil opustiť triedu?!“ neveril Dean.

„Mal najlepšiu prácu!“ bránil ho Neville.

„Snape je hlupák, ktorý nadržiava Slizolinčanom!“ nadával Ron.

„Upokojte sa. Nečakal som síce, že bude až takýto, ale nie som prekvapený jeho správaním. Skôr sklamaný.“ Zapojil sa Harry do rozhovoru.

„Ukáž im tú písomku, Harry.“ Vyzval ho Ron.

„To nie je potrebné, Ron.“ Pokrútil nesúhlasne hlavou.

„Idem na obed. Idete tiež?“ položil knihu na nočný stolík a vyskočil z postele. Chalani súhlasili a išli s ním.

Veľká sieň bola plná, keď sa prišli naraňajkovať a chalani nemali na výber a museli sa rozdeliť. Harry, Ron a Neville si sadli ku Grangerovej, ktorá sedela sama. Dean a Seamus skončili pri nejakých tretiakoch.

„Ahoj.“ Pozdravili ju Harry, Ron a Nev unisono. Hermiona sa takmer nebadane usmiala a kývla im hlavou na pozdrav. Vyzerala, že ju niečo trápi.

„Stalo sa niečo?“ opýtal sa jej Harry.

„Nie.“ Pokrútila hlavou. Herry jej to neveril. Sklopila oči, keď mu to hovorila a aj Harryho“ šiesty zmysel“ mu hovoril, že klame.

Ron do neho drgol a ukázal na Georgea, ktorý práve smeroval s úsmevom a ružou v rukách k učiteľskému stolu.

Zastal pred McGonagallovou a podal jej so žiarivým úsmevom ružu. Nechápajúca McGonagallová si ju zobrala.

Potom sa profesorky niečo opýtal a ešte aj Snape vedľa nej vyzeral byť vyvedený z mieri. Harry ľutoval, že si ju nemôže odfotiť. Jej výraz bol na nezaplatenie.

Vyvalené oči a pootvorené ústa údivom. Po pár sekundách sa spamätala a pokojne odpovedala Georgeovi. Ten zvesil hlavu a vrátil sa so smutnou tvárou k Fredovi. Ten ho objal okolo ramien a vyviedol ho zo siene.

„Chcem vedieť, kto sa s ním stavil, aby ma pozval na rande?!“ ozvala sa napoly nahnevaná a pobavená McGonagallová. Celá sieň vypukla v smiech, ešte aj niektorý učitelia sa zasmiali.

Hermiona vedľa Harryho vyzerala, že nevie, či sa má smiať alebo pohoršiť nad správaním dvojičiek. Nakoniec sa však usmiala aj ona.

„Ty asi vieš niečo o tom, kto sa s nimi stavil, hm?“ naklonila sa k nemu. Nevyzerala, že by ho chcela požalovať, tak jej odpovedal.

„Nemali sa so mnou staviť.“ Pokrčil plecami. Hermiona sa pobavene usmiala. Možno je to naozaj fajn dievča. Pomyslel si.

Zvyšok obeda bol pokojný a Harry si potom znovu na posteli čítal knihu, kým hrali Nev a Ron šach. Našiel pár zaujímvých elixírov, ale väčšinu už poznal. Zaumienil si, že nájde po vyučovaní nejakú miestnosť, kde bude mať pokoj a niektoré z nich uvarí.

Hodina obrany bola perfektná. Profesor Manson bol vynikajúci učiteľ a preferoval prax, nie teóriu. Na začiatku hodiny ho vyskúšal z kúzla, ktoré sa naučili predošlú hodinu a udelil mu za perfektné zvládnutie päť bodov. Ďalších desať získal, keď sa mu podarilo vyčarovať kúzlo bez problémov na prvý pokus. Harry bol toho názoru, že tie body získal skôr preto, lebo sa naučil to kúzlo skôr.

Priznal sa totižto Mansonovi, že to kúzlo už skúšal.

Na herbológii sa Harrymu taktiež darilo a aj z Hermionov, Nevillom a dokonca aj s Ronom získali body.

Herryho rastlina mu plod takmer darovala, len ju musel dlho presviedčať, že to bude pre dobrú vec. Ron sa na neho pozeral, ako na blázna.

„Ty sa rozprávaš s rastlinou? Takto ten plod nezískaš.“ Varoval ho.

Netrvalo potom už dlho a zelená rastlina mu svoj plod skutočne darovala.

„Že nie?“ otočil sa na Rona a ukázal mu svoj úlovok.

„Muklovia majú pravdu. Mimozemšťania naozaj existujú.“ Zamumlas si Ron pre seba. Harry sa rozosmial a úplne sa mu nepodarilo prestať ani keď na neho Sproutová zazrela.

Po herbológii si vybral z kufra svoj kufrík s ingredienciami a našiel si prázdnu triedu. Do večera uvaril šesť elixírov a každý si nalial do fľašiek.

Pár fľašiek si odložil do kufra pre vlastné použitie a zvyšok, teda väčšinu zabalil a vložil do krabice. Vybral si dve školské sovy... Hedviga sa ešte nevrátila od Siria a poslal ich aj z nákladom Simonovi. Napísal k nim odkaz, že ich vymení za nové ingrediencie.

Večer ešte pomohol Ronovi a Nevovi dotiahnuť kúzlo z OPČM do dokonalosti a začal čítať ďalšiu knihu o elixíroch.

Dnes sa mu, ako niekoľkokrát predtým snívalo o štyroch neznámych čarodejníkoch. V sne sa mu ukázali dvere s vyrytými runami, tentoraz však otvorené.

Ráno si Harry nepamätal nič zo svojho sna.