Prečo padáme? Aby sme sa naučili opäť sa postaviť.

 „Vitaj, Lomion, vitajte, pán Potter-Black.“ Ozval sa príjemný sýty hlas, keď vošli do miestnosti. Nachádzali sa v akejsi ohromnej honosnej sále v neuveriteľne veľkom sídle. A naproti nim stál muž, nemal ešte ani tridsať, celý odetý v čiernom. Sálala z neho špecifická moc, ktorú Harry cítil cez celú sálu.

„Ďakujem.“ Povedal Harry. Nebol si istý ako ho má osloviť. Čarodej sa usmial a pokynul im, aby prišli bližšie.

„Počul som, že si talentovaný nekromant, Harry. Bude ti prekážať, ak ti budem tikať?“ opýtal sa. Harry pokrútil hlavou.

„Vôbec.“ Povedal. Spolu s Mordredom sa vybrali k nemu, mladý čarodej im vyšiel naproti.

„V takom prípade by ma potešilo, keby si sa aj ty rozhodol tykať mi.“ Pristúpil k Harrymu a natiahol k nemu ruku. Harry ju stisol. Najvyšší nekromant mal nečakane pevný stisk. Vlastne, všetko na ňom bolo nečakané.

Nečakal niekoho, kto bude vyzerať ako charizmatický mladý muž s takým príjemným pokojným hlasom a inteligentným jasným pohľadom, ktorý akoby videl Harrymu až do duše. Čakal skôr starého čarodeja odetého do dlhého čierneho plášťa s kapucňou. Vlastne až dovtedy čakal niekoho, kto sa podobal na nekromanta, akého ukazovali ľudia vo filmoch a akého videl v Dudleyho videohrách. Tiež si mohol uvedomiť, že to bol hlúpy predpoklad. Veď čo bolo skutočne také ako si to predstavovali muklovia. Doparoma, veď samotní čarodeji mali o sebe navzájom divné predstavy.

„Moje meno je Tanathos, teší ma.“ Predstavil sa s úškrnom. Čakal na Harryho reakciu. Harry sa začal uškŕňať, nemohol si pomôcť.

„Tanathos?“ zopakoval pobavene. Čarodej s tichým smiechom prikývol.

„Divil by si sa ako málo ľudí to meno spozná.“ Povedal. Harry pokrútil hlavou.

„Ale Tanathos?“ opýtal sa. Tentoraz sa Tanathos rozosmial nahlas.

„Mama oplývala humorom a milovala staré báje. A vo mne cítila moc smrti. Tak som schytal meno Tanathos.“ Vysvetlil. Harry pobavene nadvihol obočie.

„Viem si predstaviť, že s tým menom boli problémy.“ Skonštatoval.

„Strašné.“ Zasmial sa Tanathos. Otočil sa na Mordreda.

„Skladám ti poklonu, Lomion. Očividne si vieš nasledovníka vybrať lepšie ako ostatní.“ Naklonil sa k nemu.

„V tvojom prípade študent prekonáva učiteľa.“ Povedal tlmene, ale dosť nahlas na to, aby to Harry začul. Žmurkol na neho. Harry sa pobavene uškrnul a keď sa Tanathos otočil a zamieril naspäť, uškrnul sa na Mordreda.

„Počúval inštinkty.“ Zašepkal mu Mordred. Úsmev neopätoval. Harry vážne prikývol. Pokiaľ sa Mordredovi niečo nezdalo, radšej by mu mal naslúchať.

„Budem.“ Prisľúbil.

„Počul som, že si bravúrne zvládol všetky tri Knihy smrti už za jeden deň.“ Ozval sa Tanathos. Pozrel sa Harrymu do očí.

„Áno, to je pravda. Ak mám byť úprimný, nevedel som, do čoho idem, keď som ich začal čítať.“ Priznal. Tanathos nadvihol obočie.

„Vážne? To ma prekvapuje. Ako sa ti podarilo prežiť to?“ spýtal sa.

„Tým si nie som istý. Keď ma... Lomion našiel, bol som v zlom stave. Pomohol mi postaviť sa na nohy.“ Takmer sa zakoktal na Mordredovom mene. Zvykol si nazývať ho aj v mysli Mordred, a tak bol teraz prechod na Lomiona neprirodzený. Rozhodol sa, že o anjeloch smrti pred Tanathosom pomlčí, bude nasledovať Mordredov príklad a ponechá si nejaké tajomstvá.

„To je zaujímavé. Mne samému trvalo mesiace, kým som prenikol všetkými tajomstvami Kníh smrti.“ Povedal Tanathos. Otočil sa na Mordreda.

„Vieš mi k tomu povedať niečo viac, Lomion? Tento mladý muž ma veľmi zaujíma.“ Usmial sa na Harryho. Mordred zľahka sklonil hlavu na znak úcty.

„Neviem, môj Lord. Sám som bol prekvapený tým, že to Harry prežil.“ Povedal. Tanathos prikývol.

„V takom prípade je to skutočná záhada, keď odpoveď nepozná ani náš prastarý Lomion. Neviem, či ti to hovoril, ale náš Lomion má dar dlhého života.“ Povedal Tanathos Harrymu.

„Hovoril mi o tom. Môj poručník bol taký láskavý a rozpovedal mi svoj príbeh.“ Povedal Harry. Mordredovi venoval ľahký úsmev. Prastarému Lomionovi, ako ho Tanathos nazval, zaiskrili oči.

Tanathos si premeral Harryho pohľadom, z ktorého sa chlapcovi zježili chlpy. Keď sa odvrátil, striasol zo seba Harry nepríjemný pocit. Neznášal takéto pohľady. Akoby ten druhý prišiel na nejaké tajomstvo, ktorému Harry nerozumel.

„Mohol by si nám predviesť, čo dokážeš, mladý čarodej? Lomion ma informoval o tom, že si želáš stať sa členom Najvyššej rady. Iste si uvedomuješ, že na to potrebujem dôkaz o tvojej moci.“ Povedal Tanathos.

„Samozrejme.“ Prikývol Harry. Zhlboka sa nadýchol a nahliadol do svojej mágie. Stačilo jediné zašepkané slovo a pred ním sa z tieňov zhmotnil jeho Tieňový bežec.

„Vitaj, priateľ môj.“ Povedal Harry. Pes podišiel k Harrymu a dôverne sa mu obtrel o bok. Mohutný čierny pes siahal chlapcovi až po pás. Harry mu zaboril ruku do mäkkej srsti, ako to urobil vždy, keď sa mu zjavil.

„S týmto tvorom si spojený?“ opýtal sa Tanathos. Harry v tóne jeho hlasu začul niečo, čo sa mu nepáčilo.

„Áno. Ty máš spojenie?“ opýtal sa.

„Keď som prvýkrát privolal krásneho Asaga, spojil sa so mnou. Je časťou mojej duše, tak ako pekelný pes tvojou.“ Povedal. Blahosklonne kývol rukou na Tieňového bežca.

„Pekný pes.“ Povedal. Tieňový bežec zavrčal. Nepáčilo sa mu, že ho tento čarodej podceňoval. A ak by mal byť Harry úprimný, nepáčilo sa to ani jemu.

„Zoznám sa s Tieňovým bežcom.“ Prehovoril Harry. Pes v ozvene jeho slov zavrčal a labou buchol po zemi. Z miesta, kde sa jeho laba dotkla podlahy, sa vyvalili kúdoly hustého tmavého dymu. Tanathos prekvapene zamrkal očami.

„Ospravedlňujem sa. Od takého mimoriadneho čarodeja som mal očakávať aj výnimočného pekelníka.“ Na znak ospravedlnenia sa zľahka uklonil. Tieňový bežec zavrčal na súhlas. Pozrel sa na Harryho.

„Môžeš ísť.“ Prepustil ho chlapec. Tieňový bežec sa stratil v tieňoch.

„Môžem sa opýtať, kto je Asag?“ opýtal sa Harry. Tanathos sa uškrnul a Mordred vedľa neho stuhol.

„Asag je mocný démon. Prináša so sebou choroby.“ Povedal Tanathos s hrdosťou. Harry si pomyslel, že to nie je bytosť, ktorú by chcel stretnúť.

„Nie som si však istý či ti toto stačí na to, aby si sa dostal do Najvyššej rady. Necháp ma zle, si veľmi mocný a výnimočný čarodej, ale si priveľmi mladý. Máš ešte dosť času na to, aby si spoznal svoju silu a naučil sa ju dostatočne ovládať.“ Povedal Tanathos. Harry sa zamračil. Odrazu ho rozčuľovalo, že ho Tanathos považoval za decko. Akoby on bol starý, keď ho prijali na Najvyššieho nekromanta. Podľa toho, čo mu rozprával Mordred, mal len niečo po dvadsiatke.

„Čas je niečo, čo nemám.“ Povedal Harry. Zodvihol ruky a zaklonil hlavu.

„Kerberos, príď ku mne.“ Prehovoril. Nesiahol do svojej mágie, aby ho prinútil prísť. Len vyslal mocnú myšlienku a dúfal, že ju Trojhlavý pes začuje.

„Prečo ma voláš, mladý čarodej?“ opýtal sa hlas v jeho hlave. Tanathos sa prekvapene strhol, keď sa pred ním objavil bájny strážca pekliel. Mordred mu neskôr vysvetľoval, že vyvolať Kerberosa je náročné. Trojhlavý pes je mocný pekelník a poslúcha len tých najmocnejších čarodejov. Môcť ho privolať je výsada.

„Vitaj, Kerberos. Dúfam, že ťa neruším.“ Ozval sa Harry.

„Nerušíš ma, mladý čarodej. Robíš dobre, že ma neväzníš vlastnou mágiou.“ Zavrčal pes potešene. Podišiel bližšie k Harrymu. Až tak blízko, že sa chlapca dotkol.

„Tanathos, Najvyšší nekromant, požaduje väčší dôkaz mojej sily a môjho nadania, než je spojenie s mojím Tieňovým bežcom. Žiadam ťa o radu a pomoc, Kerberos.“ Prehovoril Harry. Cítil ako sa spojením medzi ním a trojhlavým psom preliala vlna pobavenia.

„Tak mu predveď náš dar, mladý mág.“ Zavrčal.

„Ako?“ opýtal sa Harry.

„Ty s ním komunikuješ?“ ozval sa Tanathos prekvapene. Harry aj trojhlavý pes sa otočili na toho, kto ich vyrušil. V tej chvíli Harry prvýkrát ucítil, aký mocný bol Tanathos. Nekromantská temná mágia sa ním prelievala, presakovala z neho a prenikala vzduchom vôkol neho.

„Kerberos ma obdaroval mocným darom. Dokážem rozumieť bytostiam z onoho sveta.“ Vysvetlil Harry.

„Toto je Asagovo mláďa.“ Prehovoril Kerberos v jeho mysli. Jeho hlas znel nezvyčajne chladne. Harry sa na nič nepýtal.

„V takom prípade niet ďalej o čom hovoriť. Miesto v Najvyššej rade si právom zasluhuješ.“ Prehovoril Tanathos. Tleskol rukami, na čo sa dvere na sále otvorili a dnu vstúpili traja čarodeji, zahalení v čiernych plášťoch. Prekvapene ustrnuli, keď si všimli Harryho v blízkosti Kerberosa.

Títo spĺňali Harryho predstavu o nekromantoch lepšie než Tanathos.

„Prineste tomuto mladému čarodejovi znak Rady. Máme nového člena.“ Prehovoril Tanathos mocným jasným hlasom. Kerberos sa otočil na Harryho.

„Teraz ťa opustím, mladý čarodej. Moju pomoc už nepotrebuješ. Ale dávaj si pozor na dieťa Asaga. Asag je zlý démon a ja neviem, aké je jeho mláďa.“ Varoval ho Kerberos.

„Dovidenia, priateľu. A ďakujem.“ Povedal Harry predtým ako sa Kerberos stratil v pekelnom ohni. Jeho horúčavu cítil aj Harry.

K Harrymu pristúpil čarodej v čiernom háve s rovnakým plášťom v rukách a s príveskom na hrubej striebornej retiazke, položeným na ňom. Na prívesku sa vynímal trojhlavý pes. Harry sa spýtavo pozrel na Mordreda, odpoveď sa mu však dostala od Tanathosa. Harry sa prekvapene strhol, nevšimol si, že sa mu premiestnil za chrbát.

„Kerberos bol prvý pekelník, ktorý sa ukázal nekromantom. Preto sme ho na znak úcty ustanovili ako znak Spolku nesmrteľných. Ako vidíš, po obvode kruhu, v ktorom je Kerberos, sú vyryté runy. Sú to runy z Pekelnej knihy, posilňujú moc a sústredenie čarodeja, ktorý ich nosí. Tento prívesok oznamuje každému, kto rozumie, že si mocný nekromant a jeden z nás. Nos ho s hrdosťou, mladý nekromant.“ Hovoril Tanathos. Hlas mal príjemný, nízko posadený a hlboký. Harrymu to pripadalo, akoby sa ho snažil tým hlasom ovládnuť. Pobavene si uvedomil, že to zaberalo. Bol uchvátený.

Tanathos vzal prívesok do rúk a sám mu ho pripol na krk. Retiazka bola dosť dlhá na to, aby ju pretiahol Harrymu cez hlavu, ťažko povedať, prečo cítil potrebu správať sa tak dôverne. Pretože toto rozhodne bolo dôvernejšie.

Tak, ako mu sám pripol prívesok, Tanathos siahol po temnom čiernom plášti a prehodil ho Harrymu cez plecia. Na hrudi mu ho zopol obyčajnou striebornou sponou. Chytil Harryho za ramená a usmial sa naňho.

„Vitaj v Najvyššej rade, môj mladý mocný priateľ.“ Prehovoril slávnostne. Harry sa úprimne usmial a sklonil hlavu.

„Ďakujem. Je to česť.“ Povedal. Nakrátko zachytil Mordredov zachmúrený pohľad.

Opatrne siahol po prívesku s Kerberosom, ktorý dostal. Cítil z neho vyžarovať moc a hoci mu ho Tanathos pripol až teraz, bol na dotyk teplý. Harry ho skúmal svojimi citlivými prstami, ktoré zdedil po otcovi. Elixírový majster musel mať jemné ruky, aby dokázal pripraviť naozaj kvalitný elixír.

Cítil ako mu cez prsty do celého tela prúdi moc. Vítal ju. Dotýkala sa jeho mágie a rozozvučala ju. Nekromant v ňom ožíval.

Pozrel sa nahor na Tanathosa a zistil, že starší čarodej pozoroval každý jeho pohyb. Oči sa mu znovu leskli a pohľad, ktorý si ho premeriaval, cítil Harry v hĺbke svojej podstaty. Keď jeho inštinkty zavelili na poplach, odstúpil od neho. Tanathosovi klesli ruky k bokom. Čarodej, čo nosil meno boha smrti, sa na Harryho smutne usmial, akoby tušil, čo mu chodí po rozume.

„Lomion, mohol by si nás teraz nechať samých? Potrebujem s Harrym prebrať niektoré veci.“ Požiadal Tanathos. Mordred prikývol, koniec koncov nemal na výber. Očami vyhľadal tie Harryho a bez slov mu zopakoval, že má načúvať inštinktom. Harry vážne prikývol.

Keď odišiel, otočil sa Tanathos na Harryho.

Mávol rukou a vedľa neho sa objavili dve pohodlné kreslá. Harry nadvihol obočie pri ukážke takejto mocnej bezprútikovej mágie. Tanathos sa uškrnul.

„Neznepokojuje ťa to?“ opýtal sa. Harry pokrčil plecami.

„Povedzme, že som na ukážky moci zvyknutý.“ Povedal. Tanathos sa pousmial a ukázal na jedno z kresiel. Pokynul Harrymu, aby si sadol a sám sa usadil do vedľajšieho. Natočil sa telom k Harrymu.

„Tvoje prepojenie s Temným pánom je legendárne, rovnako ako jazva na tvojom čele.“ Ozval sa. Natiahol ruku a odhrnul Harrymu vlasy. Opatrne prešiel prstami po Harryho jazve. Mladý Chrabromilčan sa zamračil. Nemal rád, keď sa niekto dotýkal jeho jazvy.

„Prepáč, nemohol som odolať. Viem si predstaviť, že sa ti nepáči, keď sa ľudia zaujímajú o tvoju jazvu. Akoby si ani nejestvoval ty sám.“ Prehovoril. Harry prekvapene zamrkal. To bol presný odhad. Pátravo sa zahľadel do Tanathosových jasných oči. Mladý čarodej sa smutne pousmial.

„Som Najvyšší nekromant. Vážne si myslíš, že sa niekto zaujíma o to, kým som, keď ma stretne?“ opýtal sa.

„Na to som nepomyslel.“ Povedal Harry ospravedlňujúco. Keď vám pridelia nálepku, že ste vlkolak, je to zlé, ale dá sa s tým žiť. No ak o vás ostatní zistia, že ste nekromant a ešte k tomu najmocnejší zo všetkých, dostanú strach.

„To je v poriadku. Byť Najvyšším nekromantom je nevďačný post.“ Slabo sa pousmial Tanathos. Harry si spomenul na to ako sa s Mordredom rozprávali o tom, že by sa Harryho mohol stať Najvyšším nekromantom. Po rozhovore s Tanathosom po tom už vôbec netúžil.

„Nedávno som cítil pohyb moci. Temný pán sa dotkol čohosi, nad čím nemôže mať kontrolu nijaký smrteľník.“ Prehovoril Tanathos po chvíli. Harry zodvihol tvár a stretol sa zrakom s Tanathosovým pohľadom.

„Prečo ho voláš Temný pán?“ opýtal sa. Tanathos sa uškrnul.

„Pretože ten, koho voláte Lord Voldemort je Temný pán. Je to titul, ktorý mu právom náleží, tak ako ja som nositeľom titulu Najvyšší nekromant.“ Povedal. Harry sa zamračil.

„Nemáš dojem, že toto je niečo iné?“ opýtal sa zamračene. Tanathos sa zasmial.

„Ani nie. Potom, čo sa spojil s peklom, mu ten titul patrí. Je varovaním pre tých, ktorí sa mu chcú postaviť.“ Pokrčil plecami.

„To znie, akoby si nechcel, aby s ním niekto bojoval.“ Podotkol Harry.

„Tak som to nemyslel. Nájdi pokoj, Harry, stratil si ho. Voldemort je nesmierne mocný, ty by si to mal vedieť najlepšie. Cítim, aká sila je vo vašom spojení. A cítim aj to, že boj, ktorý ho jedného dňa zničí, bude tvoj.“ Povedal.

„Veríš, že ho zničím?“ opýtal sa Harry.

„Samozrejme, že tomu verím. Si výnimočný čarodej, výnimočnejší ako Voldemort.“ Povedal Tanathos s istotou v hlase, ktorá Harrymu chýbala.

„Ako tomu môžeš veriť aj napriek tomu, že dosiahol prístup k takej ohromnej moci?“ nechápal Harry.

„Pretože verím v teba, mladý čarodej. Nedal si mi na výber.“ Pousmial sa. Oči mu zaiskrili.

„A mimo to nie som jediný, kto do teba vkladá dôveru. Niektorí ti nenápadne volávajú na slávu, na miestach, kde si myslia, že ich nikto nepočuje. Ja mám však uči a oči otvorené.“ Dodal. Harrymu prebleslo mysľou či hovorí o upíroch a či by vôbec bolo také zlé, keby vedel o Harryho spojenectve s nimi.

Žmurkol na Harryho a uchránil ho od odpovede, keď vstal.

„Chcel by som ťa s niekým zoznámiť.“ Povedal. Harry nadvihol obočie. Tanathos znel nezvyčajne energicky a rozjarene, keď to hovoril a hoci bol stále pokojný, narušilo to jeho dokonalú auru pokoja. Natiahol ruky k Harrymu a vytiahol ho na nohy.

„Bude mi potešením.“ Povedal Harry. Beztak nevedel, čo iné by mohol povedať. Tanathos ho obdaril širokým úsmevom. Stále držal Harryho za jednu ruku, keď zaklonil hlavu a zašepkal pár tichých slov. Harry cítil ako ich spojením prehrmela moc, keď Tanathos privolával svojho pekelníka. Harry si chcel vytiahnuť ruku z jeho zovretia a odstúpil, Tanathos mu to však nedovolil.

„Nie, počkaj. Privítaj ho so mnou.“ Povedal potichu. Kamenná podlaha pred nimi sa roztrhla a z nej vyletel tvor z kameňa, veľký asi ako dvojmetrový mohutný muž. S ostrým buchnutím kameňa o kameň dopadol na podlahu a uprel na nich svoje živé kamenné oči.

„Nemaj strach, Harry. Možno nerozumiem jeho slovám ako ty, ale rozumiem jeho pocitom.“ Povedal Tanathos. Pustil Harryho ruku, úplne ho však nepustil, namiesto toho si ruku obmotal okolo mladíkových ramien.

„Asag, toto je Harry, nový člen mojej Rady. Harry, toto je Asag, môj prekrásny démon.“ Predstavil ich Tanathos. Asag zameral svoj pohľad na Harryho, nespojil sa však s jeho mysľou, tak ako to robil Kerberos.

„Ako to, že dokáže lietať?“ opýtal sa Harry tlmene. Nemalo logiku, aby tvor, čo vyzeral ako oživený kameň, dokázal lietať na kamenných krídlach, hoci mali dvojmetrové rozpätie.

„To je mágia.“ Povedal Tanathos. Harry sa otočil a pohľadom chvíľu skúmal čarodejovu rozjasnenú tvár. Usmieval sa.

Harry sa pokúsil uvoľniť, hoci mal zmysly v prítomnosti Asaga napäté na prasknutie. Dopatoma, on tomu tvorovi vážne neveril. Ale Tanathos mu veril a ako jeho hosť a nováčik by mal prejaviť aspoň dostatok slušnosti, keď ho už nemal rád.

„Je mi cťou spoznať ťa.“ Prehovoril Harry. Zľahka sklonil hlavu na pozdrav, napriek snahe mu však inštinkty nedovolili spustiť ho z dohľadu, takže tak aj vyzeral jeho úklon. A v tej chvíli to pocítil. Jeho mysle sa dotkla starobylá temná myseľ, ktorá ním hlboko otriasla, hoci sa tvor nepokúšal dostať za Harryho ochrany.

Harry v jeho mysli cítil niečo zlé, čo nedokázal dosť dobre pomenovať. Striaslo ho z toho.

„Čarodej, čo rozumie mojej reči. Cítim z teba Kerberosa.“ Ozval sa v jeho mysli chladný starobylý hlas. Hoci logika a inštinkty Harrymu hovorili, že Kerberos a Asag boli rovnako starí, Harry mal dojem, akoby Asagov hlas znel omnoho, omnoho starobylejšie.

„Pre chvíľou som ho privolal.“ Reagoval Harry. Asag sa priblížil ešte bližšie, Harry sa nevzdialil len vďaka ruke, ktorou ho držal Tanathos.

„Ja viem. Ale ja ho cítil z teba. Poznačil ťa.“ Zavrčal hlas v jeho mysli. Harry sa zarazil, rozhodol sa však mlčať.

„Deje sa niečo?“ opýtal sa Tanathos.

„Čo hovorí?“ zaujímal sa. Asag sa pozrel na Harryho.

„Povedz môjmu zverencovi, že som jeho silou a prídem, keď ma bude potrebovať.“ Neznelo to ako žiadosť, skôr ako príkaz. Ani tentokrát sa však Harry nechcel začať hádať, a tak len prikývol a pozrel sa na Tanathosa.

„Hovorí, že je tvojou silou a príde, keď ho budeš potrebovať.“ Tanathos sa na kamenného tvora hrejivo usmial.

„Ďakujem ti, Asag. Vždy som vedel, že budeš pri mne stáť.“ Povedal a zľahka sa pred démonom uklonil.

Vzťah Asaga a Tanathosa sa Harrymu zdal iný než aký mal on s Tieňovým bežcov. Nebol si istý, čím presne to bolo, niektoré maličkosti mu však udierali do očí. Predpokladal však, že bude múdrejšie nemiešať sa do toho a držať jazyk za zubami.

Viac už Asag Harrymu nepovedal. Ostal už len chvíľu a potom splynul s kamennou podlahou pod nimi. Keď sa Tanathos otočil naspäť na Harryho, mal na tvári úsmev.

„Čo povieš na Asaga?“ opýtal sa.

„Je... veľkolepý.“ Povedal Harry nakoniec. Slová ako strašidelný, hrozivý, desivý, či niečo inteligentné ako napríklad 'kamenný', sa mu nezdali najvhodnejšie. Mimo iné, len chvíľu predtým sám privolal trojhlavého pekelného psa. Asi by vážne mal radšej sklapnúť a nesúdiť.

„S tým musím len súhlasiť. Asag je naozaj veľkolepý tvor.“ Prikývol. Ukázal na sedadlá.

„Je tu však ešte niečo, čo by som s tebou rád prebral, ak súhlasíš.“ Povedal. V skutočnosti sa nič nepýtal, hoci by to tak mohlo znieť. Harry sa krátko uškrnul, keď si sadal. Tanathos ten úškrn nezachytil.

„Chcel by som ťa požiadať, aby si sa stal mojou pravou rukou.“ Povedal Tanathos. Harry sa prekvapene vystrel.

„Tvojou pravou rukou?“ zopakoval. Tanathos sa usmial.

„Áno. Si bystrý a mocný čarodej a podľa toho, čo o tebe viem, sa nezdráhaš povedať iným pravdu do očí. Potrebujem mať vedľa seba niekoho ako si ty.“ Prikývol Tanathos s vážnym, hoci stále priateľským výrazom v tvári.

„Väčšinu času nebudem schopný byť s tebou. Stále študujem a neustále prechádzam z problému do problému.“ Pripomenul Harry. Tanathos nad tým mávol rukou.

„To je v poriadku. Ten, čas, ktorý so mnou budeš môcť stráviť, mi bude stačiť. Bude stačiť, pokiaľ ma navštíviš, keď budeš mať čas a chuť. Nebudem ťa nútiť ani aby si sa zúčastnil každého stretnutia Rady, bude len na tebe, kedy prídeš. Ako člen Najvyššej rady by si sa musel zúčastniť väčšiny stretnutí, takto to od teba nebudem žiadať a ani iní nebudú mať to právo.“ Vysvetľoval Tanathos. Harry prekvapene zamrkal. To znelo, akoby ho chcel uchrániť pred Radou.

„Nemohol by som sa stať právoplatným členom Rady, keby som väčšinu stretnutí vynechal.“ Povedal Harry pomaly.

„Nikto by ťa ako člena neuznával.“ Reagoval Tanathos. Harry prikývol na znak, že rozumie. Bolo by mu absolútne zbytočné, keby ho ani nepovažovali za člena Rady, do ktorej patril.

Sklonil hlavu na znak vďaky a úcty.

„Ja... ďakujem. Prijímam. Rád sa stanem tvojou pravou rukou.“ Povedal. Tanathos sa zoširoka usmial.

„Výborne. To ma naozaj teší, Harry. Ani netušíš, ako.“ Povedal. Stále s úsmevom si siahol na krk a cez hlavu si pretiahol akúsi striebornú retiazku. Ukázal ju Harrymu.

„To je Asag?“ opýtal sa Harry. Opatrne zovrel v prstoch prívesok s okrídleným kamenným tvorom. Takto vyobrazený Asag nevyzeral tak odpudivo ako ten skutočný. V Harrym však vyvolával spomienku na toho, ktorý sa len nedávno zhmotnil v sieni pred ním.

„Áno. Chcem, aby si si ho nechal. Bude každému ukazovať, že si moja pravá ruka.“ Položil prívesok Harrymu do dlane a prikryl ju svojou rukou. Venoval Harrymu úsmev a vstal.

„Teraz, priateľu, by si sa mal zoznámiť s Najvyššou radou. Určite na teba budú zvedaví.“ Povedal. Harry pomaly vstal a s ľahkým prekvapením si uvedomil, že k nemu Tanathos naťahuje ruku. Po krátkom zaváhaní mu ruku podal a opätoval Tanathosov pevný stisk.

„Dovidenia, Tanathos.“ Povedal. S tými slovami sa otočil a vyšiel von z miestnosti. Celý čas na sebe cítil pohľad toho, ktorý s hrdosťou nosil meno boha smrti.

Vonku na neho už čakal Mordred.

„Ako to šlo?“ opýtal sa. Harry bez slova roztvoril dlaň a ukázal mu prívesok Asaga, ktorý stále zvieral v ruke. Mordred potichu prikývol.

„Čakal som to.“ Povedal pomaly. Harry nadvihol obočie.

„Čakal si, že ma vymenuje za svoju pravú ruku?“ opýtal sa.

„Mal som obavy z toho, že sa ťa bude snažiť dostať na svoju stranu.“ Povedal Mordred.

„Prečo by to robil?“ opýtal sa Harry.

„Pretože by si bol silný spojenec. Si dosť dobrý na to, aby sa na tvoju stranu ochotne pridal Mordred le Fay a to ani nespomínam upírskeho princa a vodcu najväčšej vlkolačej svorky.“ Harry sa pri jeho slovách mimovoľne začal obzerať či ich niekto nemôže počuť. Mordred sa smutne pousmial.

„Sľúb mi, že si budeš dávať pozor, kedykoľvek ostaneš v prítomnosti Najvyššieho nekromanta.“ Požiadal ho Mordred.

„Vážne si myslíš, že by mi Tanathos chcel ublížiť?“ opýtal sa Harry. Neubránil sa skepticizmu vo svojom hlase. Mordred sa na neho vážne pozrel.

„A čo ak si to naozaj myslím? Sľúb mi to, Harry.“ Zopakoval. Harry si prešiel rukou po čele a postrapatil si ňou vlasy.

„Dobre, sľubujem.“ Prikývol vážne. Nevaroval ho aj Kerberos pred dieťaťom Asaga? Došľaka! A to sa to zatiaľ vyvíjalo celkom znesiteľne. Aspoň, keď si odmyslíme, že Harry vážne nemal rád Asaga a už dvaja... eh.. dve bytosti, ktoré si jeho pozornosť rozhodne zasluhovali, ho pred Tanathosom varovali.

„Teraz náš čaká Najvyššia rada.“ Ozval sa Mordred. Harry ticho zafučal a neochotne nasledoval svojho mentora ďalej po chodbe.

Len sa mu zdalo alebo Mordred ešte ani raz nevyslovil Tanathosovo meno? Vždy ho oslovoval Najvyšší nekromant.

„Eh... Aká je Najvyššia rada?“ opýtal sa Harry. Mordred sa na neho obzrel.

„Tanathos ťa nevaroval?“ opýtal sa. Zastal, takže aj Harry musel zastať. Bol za to rád, nechcel sa ponáhľať na stretnutie s nimi.

„Povedzme, že niečo naznačil?“ nadhodil.

„Čo také ti naznačil?“ spýtal sa Mordred. Neznel pobavene ako by od neho Harry očakával. Istú iskru si zanechával vždy, teraz však nie.

„Že ma nebudú mať veľmi radi.“ Povedal opatrne. Mordred si vošiel rukou do vlasov a venoval Harrymu smutný úsmev.

„Budú ťa nenávidieť. Tanathos to všetko tak naplánoval, že ťa budú považovať za hrozbu.“ Povedal. To bol oprvýkrát, kedy ho nazval menom. Vyslovil ho tak nejako divne, Harry cítil, že Mordred nemal Tanathosa práve v láske.

„Podľa teba by bolo lepšie, keby som sa stal jedným z členov Rady?“ opýtal sa Harry. Spomenul si na to, čo mu hovoril Tanathos.

„Najlepšie by bolo, keby si sa ty sám stal Najvyšším nekromantom.“ Reagoval.

„Nechcem sa stať Najvyšším nekromantom.“ Povedal Harry.

„Ja viem, že nie. Nie po tom, čo si stretol Tanathosa, už nie. Ale Tanathos nimi nepohne, hoci by mohol.“ Ukázal rukou na masívne dvere, pred ktorými zastali.

„Spoločenstvo nemŕtvych potrebuje niekoho, kto ich posunie napred, kto ich uvedie do vojny na ten správnej strane. To Tanathos nikdy neurobí.“ Hovoril.

„Prečo si si tým taký istý?“ opýtal sa Harry.

„Tanathos nikdy nepôjde proti Voldemortovi. Ale keby si sa stal Najvyšším nekromantom ty, ukázal by si im smer.“ Harry na chvíľu sklonil hlavu. Keď ju zodvihol, mal na tvári nečitateľný výraz.

„Odkiaľ berieš tú istotu, že by som sa stal Najvyšším nekromantom?“ Tanathos bol mocný, sila z neho doslova sálala.

„Si talentovanejší a mocnejší ako Tanathos. To, že on sa spojil s Asagom a vie pracovať so svojou mágiou ešte nič neznamená. A on to vie, preto sa ťa snaží odstaviť, aby si proti nemu nebojoval.“ Povedal. Harry pokrútil hlavou.

„To nie je pravda. Tanathos sa ma nesnaží odstaviť.“ Namietol Harry. Už toľko ľudí sa ho snažilo odstaviť a on to cítil. Teraz necítil nič.

„Počúvam svoje inštinkty, nič mi však nehovoria. Tanathos mi pomáha.“ Povedal Harry hnevlivo.

Mordred pokrútil hlavou a vykročil ku dverám.

„Budem ti veriť, môj názor na Tanathosa je koniec koncov skreslený tým, čo som s ním zažil. Len dúfam, že sa nezmýliš.“ Povedal. S tým otvoril dvere do siene a ukázal Harrymu, že má vojsť.

Harry potlačil myšlienky na Tanathosa aj Mordreda a na všetky problémy, ktoré ho ťažili, a ktorých bolo stále viac a viac, zhlboka sa nadýchol v vkročil dovnútra jamy levovej.