Prečo padáme? Aby sme sa naučili opäť sa postaviť.

„Páni, je to tu naozaj temné.“ Skonštatovala Amay, krátko potom, ako vošli do Zakázaného lesa. Harry sa usmial.

„A to sme ešte len na začiatku.“ Povedal. Les, v ktorom bývala Amay, bol redší a mladší ako tento, bola zvyknutá na úplne iný les.

„Páči sa mi tu. Tento les je starý, cítim to pri každom nádychu. Tu vo mne vyhráva lovec.“ Povedala.

„Ja sa tu, na počudovanie, cítim lepšie ako roky predtým.“ Skonštatoval Harry. Ťažko povedať, čím to bolo, ale Harry sa v Zakázanom lese cítil takmer dobre. Samozrejme, že bol ostražitý a pozorne sledoval okolie, ale už sa nebál tak ako predtým. Niežeby sa niekedy lesa skutočne desil, vždy bol dostatočne odvážny na to, aby vošiel dnu.

„Máš vedľa seba upírku z klanu Savoray, len ťažko by si našiel lepšieho ochrancu.“ Povedala Amay.

„O to nejde. Myslím, že som si istejší svojimi schopnosťami ako kedykoľvek predtým. To, čo som tu stretol počas mojich návštev, by som dokázal poraziť alebo by som bol aspoň schopný uniknúť.“ Vysvetlil. Amay chápavo prikývla.

„Tomu rozumiem. Pôjdeme ešte trochu hlbšie do lesa, dobre?“ opýtala sa.

„Ako povieš.“ Odvetil Harry.

„Ty si animág, správne?“ spýtala sa.

„Áno, orol, prečo?“ vrhol na jej chrbát spýtavý pohľad. Amay kráčala pred ním, Harry ju nechal viesť, aby si našla čo najlepšie miesto na premenu. Akosi totiž netušil, čo všetko to vlastne bude zahŕňať.

„Povedala by som, že by bolo rýchlejšie, keby si sa premenil so mnou a letel by si vedľa mňa.“ Odvetila.

„Letel?“ nechápal Harry. Amay sa na neho otočila a pozrela sa na neho, ako keby bol blbý.

„Snáď si si nemyslel, že moja premena bude spočívať v tom, že sa pred teba postavím a môj výzor sa zmení, však nie? To by sme sa vôbec nemuseli trepať sem do tohto lesa.“ Povedala. Harry pokrčil plecami.

„Vôbec som netušil, čo očakávať.“ Priznal.

„Tak ti teda teraz hovorím, že sa budeme hýbať. Upíry nie sú takí obávaní kvôli svojej podobe alebo magickej sile. Sme obývaní kvôli našim fyzickým zdatnostiam. Sme rýchli, silní, pružní a máme dokonalé reflexy. Počujeme, cítime aj vidíme viac ako bežná ľudia. Fyzické aktivity a boj sú pre nás prirodzené. Harry, zapamätaj si jedno: nikdy nebojuj s upírom. A ak už raz budeš musieť bojovať s jedným z nás, podvádzaj. Vykašli sa na zmysel pre spravodlivosť a urob všetko preto, aby si prežil. Snaž sa presadiť, aby si mohol bojovať s prútikom. V boji so zbraňou nie si zlý, máš prirodzený talent, ale nemáš potrebné fyzické zdatnosti na to, aby si dokázal poraziť niekoho z nás. Môžeme bojovať spolu, keď ťa už učím upírsky jazyk, môžem začať aj s bojom. Máš dobré základy a pre boj si ako stvorený. Pôjde ti to skvele.“ Usmiala sa. Keď začala hovoriť, spomalila a ďalej kráčala po Harryho boku.

„To by bolo skvelé.“ Povedal Harry. Venoval jej široký úsmev. Amay sa na neho zazubila.

„Budem s tebou bojovať premenená.“ Žmurkla na neho.

„Ale to až niekedy neskôr, keď budeš skutočne dobrý.“ Dodala.

„Čo myslíš, kedy to bude?“ opýtal sa Harry.

„Ťažko povedať. Ak budeš postupovať dobre, môžem sa začať pri boji s tebou premieňať už cez prázdniny.“ Odpovedala.

„Myslíš, že pol roka bude stačiť?“ spýtal sa.

„Teraz máš za sebou päť mesiacov trénovania. Viem, že si každý deň nájdeš čas na cvičenia a zlepšuješ sa. A odteraz, keď ťa budem učiť, budeš postupovať omnoho rýchlejšie. Poviem ti, kde robíš chybu, čo by si mohol robiť lepšie a naučím ťa nové techniky. S učiteľom ide trénovanie vždy lepšie.“ Usmiala sa.

„Ďakujem.“ Povedal Harry.

„Budem pokojnejšia, keď budem vedieť, že sa vieš brániť. Máš priveľa mocných nepriateľov a očividne máš nadanie na to, dostávať sa do problémov.“ Reagovala tlmene.

„Rovnako mám ale aj nadanie dostávať sa s tých problémov. Často za pomoci mojich ochrancov.“ Vrelo sa na ňu usmial Harry. Amay mu úsmev opätovala.

„Myslím, že sme už dosť ďaleko. Pripravený?“ opýtala sa vzrušene.

„Ja vždy. A ty?“ opýtal sa, aj keď odpoveď už vopred poznal. Amay nielenže bola pripravená, ona sa na to tešila.

„Úplne.“ Zasmiala sa.

„Tak poďme na to.“ Povedala. Odstúpila od Harryho, zastala v trojmetrovej vzdialenosti a otočila sa k nemu čelom. Venovala mu posledný úsmev, keď sa jej pohľad odrazu rozostril.

Amayina postava sa o pár centimetrov zvýšila, bola to nepatrná zmena, ale Harry si ju všimol. Už tak bledá pleť jej ešte zbelela, nechty na jej rukách sa nepatrne predĺžili, zorničky sa jej zúžili, čo jej očiam dodalo ešte výraznejší mačací výzor. Očné zuby sa jej taktiež predĺžili a naostrili. Vlasy jej slabo viali v neexistujúcom vánku, černejšie ako tá najtemnejšia noc. Vytvárali silný kontrast s jej belostnou žiarivou pokožkou. Pery mala červené ako krv. Nikdy nebola krajšia.

Vlasy čierne ako eben, pery červené sťa krv a pleť belšia než sneh. To hovorila jedna muklovská rozprávka. Žena stojaca pred ním sa však nepodobala na to jemné naivné dievčatko z rozprávky. Bola nádherná a nebezpečná, viac ako Snehulienku pripomínala zlú kráľovnú.

Uprela na neho svoj mačací pohľad.

„Tvoje oči sú nádherné.“ Zašepkal. Priblížil sa bližšie k nej.

„A tvoja krv ako pieseň sirény. Premeň sa a poď za mnou.“ Povedala, keď sa k nej priblížil a skôr, ako sa nazdal, vyskočila do vzduchu, zachytila sa jedného z konárov a vyšvihla sa na strom. Nutne podotknúť, že ten konár bol tri metre nad zemou.

Keď prehovorila, jej hlas bol hlboký a zvodný. To, čo počul v klubovni bol slabý odvar.

Venovala mu posledný pohľad a preskočila z jedného stromu na druhý. Nezdalo sa, že by jej to robilo problém, bola rýchla a svižná. Harry neváhal a vyskočil za ňou. Samozrejme, že nedokázal skákať tak ako ona, no on to ani nepotreboval. Počas skoku sa premenil na majestátneho orla a vyletel nad konáre stromov.

Amay pod ním hladko preskakovala z konára na konár. Harry ju zvrchu sledoval a udržiaval s ňou krok. Skutočne bola extrémne rýchla. Toto bolo prvýkrát, čo mal možnosť pozorovať plne premeneného upíra a bolo to fascinujúce. Nikdy nič podobné nevidel.

Amay odrazu nečakane skočila na zem a zastala. Kývla na Harryho, aby sa pridal k nej. Mladík, úprimne zvedavý, zletel na zem pred ňu a premenil sa.

„Nechcela si ma mať radšej v podobe orla?“ opýtal sa.

„Teraz chcem niečo skúsiť. Potom sa môžeš opäť premeniť.“ Povedala. Tvár jej žiarila vzrušením a v mačacích očiach jej tancovala výzva. Harry zvedavo naklonil hlavu, na čo sa Amay zoširoka uškrnula. Harryho telo sa mimovoľne napälo, poháňané inštinktmi. Amayinmu pohľadu to neušlo a jej úsmev sa ešte rozšíril.

„Bystrý chlapec. Teraz si vytiahni prútik.“ Povedala. Harry nadvihol obočie.

„Máš poslednú možnosť ozbrojiť sa.“ Varovala ho. Počkala presne tri sekundy a vyskočila. Harry sa na poslednú chvíľu uhol pred jej útokom.

„Ty chceš bojovať?“ opýtal sa prekvapene.

„Áno, presne to chcem. Tak sa bráň!“ zvolala a opäť zaútočila. Tentoraz Harry nebol dostatočne rýchly na to, aby uhol. Pokúsil sa zablokovať jej úder, ale napriek tomu skončil na zemi, zrazený nadprirodzenou upírskou silou. Tlmene zanadával. Na poslednú chvíľu sa uhol Amazinej pästi smerujúcej na jeho tvár. V zemi ostala po jej údere diera. Zdalo sa, že ona ten súboj naozaj myslela vážne.

Siahol po prútiku, ale Amay mu nedovolila vytiahnuť ho. Zodvihla ho zo zeme, hodila o najbližší strom a skôr než stihol spadnúť na zem ho zachytila a hodila naspäť na lúku. Harry tvrdo dopadol na zem.

„Ťažko na cvičisku, ľahko na bojisku. Na upíra potrebuješ niečo viac, Harry. Mysli.“ Povedala. Behom okamihu stála pri ňom a hľadela sa mu do tváre.

„Musíš to cítiť. Dostaň zo seba tú silu, ktorá ti pomáha prežiť. Je tam a ty to vieš. Nájdi ju.“ Prikázala. Natiahla ruku, zovrela ju v päsť a zahnala sa.

Napriek tomu, že sa mu jej ruka rozmazala pred očami, dopadnúť už nestihla. Harry pred seba natiahol na obranu dlane a nechal mágiu preniknúť jeho rukami a vyjsť von v tvare priesvitného štítu. Upírkina päsť tvrdo narazila do pevného kusu ľadu a skĺzla na zem. Amay bolestivo zasyčala.

Harry štít nechal behom okamihu zmiznúť a posadil sa.

„V poriadku, drahá?“ opýtal sa. Amay sa úprimne rozosmiala.

„Tak ja ťa otrieskam o okolité stromy a ty sa spýtaš mňa či som v poriadku? Ty si skutočne blázon, Harrison Snape.“ Harry sa pri počutí svojho pravého mena usmial.

„To, že som blázon, bolo snáď jasné vždy. Ľudia to tvrdili už odjakživa.“ Nadhodil. Amay sa usmiala.

„Výnimočne majú pravdu. Ale za to, že si blázon, môžu sami. To, že si ešte stále ochotný pomáhať ľuďom, ktorí by ti najradšej vzali všetko, len dokazuje, že nie si obyčajný človek.“ Tvrdila. Harry sa jemne usmial.

„Ľudia nie sú zlí. Nie všetci. Existujú ľudia ako sú moja teta s mojim strýkom, plní nenávisti a závisti. Sú však aj ľudia ako bola Lily, morálne čistí a dobrí, ochotní kedykoľvek natiahnuť ruku a pomôcť tým, ktorí to potrebujú. Tí, ktorí žiadajú alebo budú žiadať, aby som za nich nastavil život, sú len vystrašené stádo ľudí, ktorí potrebujú vodcu. Vieš, keby ľudia len pasívne nečakali, kým ich niekto nezachráni a namiesto kričania na vodcov by sa sami postavili na odpor, množstvo ľudí by ešte žilo. Ale ľudia sú už raz takí. Potrebujú vodcov ako je Dumbledore, ktorí by ich viedli a bez ktorých by boli stratení. A Dumbledore si toto všetko uvedomuje. Preto má takú veľkú moc. Dubledore je len spolovice taký silný ako si o ňom ľudia myslia. A starý čarodejník vie, ako to využiť. Napriek všetkému, čo si o ňom myslím a čo voči nemu cítim, uznávam, že bez neho by boli ľudia stratení.“ Pokrútil hlavou.

„Asi som už unavený.“ Zamumlal.

„Chceš sa vrátiť do Rokfortu?“ opýtala sa Amay.

„Unavený som skôr zo života než z čohokoľvek iného, ale ak chceš, môžeme už ísť. Nechce sa mi vkrádať sa do školy, keď zamknú vchod, museli by sme prechádzať tunelmi. To by bola zbytočná okľuka.“ Pripomenul. Amay si povzdychla.

„Pravda. Na to som ani nepomyslela.“ Priznala.

„Nevadí. Na to som tu ja.“ Usmial sa. Amay ho so smiechom buchla do ramena, na čo Harry bolestivo zasyčal. Z ich krátkej bitky bol stále trochu ubolený.

„Prepáč.“ Uprela na neho svoje veľké kajúcne oči.

„To nič. Potom mi pomôžeš vyliečiť sa.“ Usmial sa.

„Mimochodom, uvedomuješ si, že po mne muži zvyčajne túžia, keď som v tejto podobe?“ opýtala sa Amay pobavene. Harry sa zasmial.

„Moja priateľka je sukuba. S jej krásou sa stretávam denne.“ Pripomenul Harry.

„To by väčšine mužov nezabránilo vyštartovať po mne. Som uspôsobená na lov. A nielen lov nepriateľov.“ Uškrnula sa.

Boli by pokračovali v rozbehnutej debate, keby sa lesom nezačalo rozliehať zúfalé vytie.

„Žeby sme mali spoločnosť?“ uškrnul sa Harry. Mesiac tú noc svietil jasne, ale keď odchádzali z hradu, nepredpokladal, že sa zdržia v lese tak dlho. K vytiu vlka sa čoskoro pridali ďalšie.

„Ako počujem, tak početnú. V lese je celá svorka vlkolakov.“ Prikývla.

„To nie je bežné. V Zakázanom lese sa málokedy ukáže celá svorka, najmä nie takto blízko školy.“ Povedal.

„V takom prípade by sme mali čo najrýchlejšie zmiznúť. Neviem, ako ty, ale mne sa nechce bojovať s celou svorkou vlkolakov. Veď vieš, počas splnu bývajú dosť podráždení, znášame sa vtedy ešte horšie ako inokedy.“ Predniesla teatrálne. Harry sa rozosmial.

„Ideš skákať?“ opýtal sa.

„Rýchlejší spôsob nepoznám.“ Povedala.

„Zopár by ich bolo...“ začal Harry. Amay nad ním len mávla rukou.

„Nemudruj. Premeň sa a ideme, inak ťa tu nechám.“ Povedala. Viac nečakala a vyskočila do korún stromov.

„Obaja dobre vieme, že by si ma tu nenechala.“ Zakričal Harry za jej vzďaľujúcou sa postavou. Jeho hlas sa premiešal s okolitým vytím vlkov. Harry sa rozbehol, vyskočil a behom okamihu sa premenil na orla, mocne zamával krídlami a vyletel nahor.

Miloval ten pocit, keď mu vietor čechral perie. Cítil sa vtedy slobodne a nespútane, vietor odvial jeho starosti niekam ďaleko, kde sa nimi Harry nemusel zaoberať.

Obletel široký okruh okolo pohybujúcej sa upírky. Netrvalo mu dlho, kým v lese našiel svorku vlkolakov. S jasným úmyslom prenasledovali unikajúcu upírku. Harry zletel nižšie, až sa dostal na jej úroveň. Nerobilo mu problém vyhýbať sa stromom napriek zlej viditeľnosti, videl takmer dokonale.

„Ja viem, cítim aj počujem, že ma prenasledujú. V tomto lese nie je snáď nikto, kto by ich nezaregistroval.“ Povedala. Keď Harry stále nebol v stave vyletieť naspäť nahor, pokračovala.

„Neboj sa, nedostanú nás. A keby aj, ubránime sa. Už bolo aj horšie.“ Upokojovala ho. Harry bol síce voči jej slovám skeptický, ale nechal to tak. Vrátil sa naspäť nad vrcholce stromov a namiesto zbytočného poletovania pomedzi stromy pozoroval vlkolakov. Amay si na zemi už poradí, síce nepoznal presný rozsah jej čuchu alebo sluchu, ale vyzeralo to tak, že si je sebou v tomto ohľade istá.

Vlkolaci sa pokúšali obkolesiť ju. Nech to bola akákoľvek svorka, boli dobrí. Amay nestihne vybehnúť z lesa predtým ako ju chytia. Lovkyňa sa stala lovnou zverou.

Harry však nedopustí, aby ju chytili. Kašľať na to, vždy mu hovorila, že bol blázon a mala pravdu, ale bol aj mocný. To sa nedalo poprieť. A s pár vlkolakmi si poradia.

Snáď.

Keď videl, že je jeho upírska priateľka nahraná, zletel nižšie k nej.

„Možno by si mal odísť.“ Povedala. Harry jej dosť dobre nemohol niečo pekné povedať, kým bol vo svojej animágovskej podobe ani to mu však nebránilo vydať zo seba podivný zvuk, ktorým jej jasne naznačil, že nemieni odísť.

„Ako myslíš. Aspoň sa zabavíme.“ Povedala počas jedného zo skokov. Harry dokázal zachytávať jej slová aj napriek tomu, že popritom leteli cez les.

Nezastavili ani keď ich dohonili traja vlkolaci. Kým budú môcť ostať ukrytí v korunách stromov, bude všetko v poriadku.

„Už sme takmer vonku z lesa.“ Informovala ho zbytočne. Harry to vedel, zhora si všetko dobre prezrel. Amay už zostalo len pár skokov, než zastala na jednom z konárov v poslednom rade stromov. Harry pristál na konári vedľa nej a premenil sa.

„Pôjdeme k Zúrivej vŕbe, pri jej konároch je tunel. Ním sa dostaneme do školy.“ Povedal. Bližšie už nemali nič.

„Dobre.“ Prikývla Amay. „Teraz poďme, kým tu nie sú všetky tie psiská.“ Bez ďalšieho zaváhania skočila na zem a rozbehla sa smerom ku stromu. Harry zoskočil z konára a ešte počas letu sa premenil naspäť na orla a letel za ňou. Vyletel trochu vyššie a rozhliadal sa naokolo či sa niekto náhodou nepribližuje. Nikoho však nevidel a nezdalo sa ani, že by Amay niekoho ucítila. Keby sa tak stalo, dala by mu vedieť a premenila by sa naspäť. Nikto ju nesmel vidieť ako upírku.

Niekoľko desiatok metrov pred Zúrivou vŕbou zatarasila Amay cestu trojica vlkolakov. Amay s nimi bez váhania začala bojovať, ale bolo očividné, že na toto sama nestačí. Harry sa prudko vrhol nadol a nad zemou vyrovnal smer letu. Na zem dopadol hladko, už ako čarodejník. Pristávanie cvičil dlho, ale nakoniec to zvládol perfektne.

„Silvernum omnen!“ zavolal s prútikom namiereným na jedného z vlkolakov. Vlka ovinula striebristá hmla a zviera kňučiac padlo k zemi. Harry neváhal a podobné kúzlo použil aj na ďalšieho vlkolaka, kým Amay sa vysporiadala s tým svojim. Nezabili ani jedného, ale tí traja budú nejakú dobu vyradení.

Rozbehli sa ďalej, dlho im to však nevydržalo. Do cesty sa im totiž postavili ďalší. Amay skočila po jednom z nich a strhla ho k zemi. Vytiahla striebornú dýku a bodla ho. Vytiahla ju z rany kňučiacemu zvieraťu a hodila ju do ďalšieho, ktorý sa k nej približoval. Behom sekundy bola pri ňom a vytrhávala mu dýku z tela, aby mohla začať bojovať s ďalším. Ani jedného z nich však nezabila.

Harry okolo seba zatiaľ vrhal kúzlo za kúzlom. Proti vlkolakom a upírom poznal mnoho efektívnych kúzel. Venovalo sa im hneď niekoľko kníh v Tajomnej komnate, v rokfortskej knižnici aj v blackovskej knižnici.

„Toto nezvládneme!“ zakričala Amay, keď ich aj napriek ich snahe obkľúčili.

„Mňa by zaujímalo, čo je toto, do frasa, za svorku?!“ Povedal Harry. Stáli k sebe otočení chrbtami, obaja už s prútikmi v rukách. V druhej ruke mal každý z nich dýku, obaja potiahnutú striebrom. Harry dostal dýku práve od Retha a Amay, aby sa v prípade núdze dokázal uchrániť pred vlkmi alebo upírmi. Ani upíri totiž nemali radi striebro, preto bola rúčka Amayinej dýky potiahnutá hrubou kožou. Dali si záležať, aby nehrozila možnosť, že by sa ona dotkla striebra pri útočení.

„Neviem, nepoznám ich.“ Povedala.

„Je ich viac ako v Greybackovej svorke.“ Podotkol Harry. V kruhu ich obchádzali a vrčali, boli na nich jasne vidieť, že bol zvyknutí loviť v skupinách. Práve sa jeden z nich chystal skočiť po Harrym, keď sa spoza veľkého kruhu vlkolakov ozvalo hrozivé vrčanie. Vlkolaci naproti Harrymu sklopili uši a so stiahnutými chvostmi ustúpili na stranu, aby uvoľnili cestu veľkému čiernemu vlkolakovi. Tento vlk bol najväčší a najhrozivejší z celej svorky, jasný vodca. Harry namieril približujúcemu sa tvorovi prútik medzi oči, už napoly pripravený vyrieknuť kliatbu.

A vtedy sa stalo niečo, čo on ani Amay nečakali. Vlk znížil hlavu na úroveň chlapcových očí, zaňuchal a zavrčal do priestoru za ním. Vlci pred Amay sa stiahli a uvoľnili im prechod.

„Harry,“ začala Amay. Hlas sa jej nechvel, aj keď si bol Harry istý, že keby v ňom neznela sila premenenej upírky, jeho priateľka by sa práve teraz triasla na celom tele.

„Poďme.“ Prikázal Harry. Hovoril tlmene a pomaly, aby ani náhodou nedal vlkovi dôvod zaútočiť. Opatrne začal cúvať, stále sledujúc vlka pred sebou.

Odrazu im cestu zahatal jeden z podriadených vlkov. Zúrivo vrčal na Amay, no Harryho ignoroval. Čierny vlk sa na to len ľahostajne pozeral.

„Amay, premeň sa.“ Zašepkal Harry.

„Odmietal sa premeniť v prítomnosti týchto beštií.“ Zavrčala. Harry sa zamračil.

„Premeň sa, Amay, ver mi, tak to bude lepšie.“ Povedal Harry. Amay na neho vrhla krátky nepríjemný pohľad, ale nakoniec sa podriadila. Harrymu to pripomenulo ten ich známy upírsky cit pre hierarchickosť a poslušnosť pred autoritami. Amay, napriek tomu, že bola princeznou, sa niekedy správala, akoby bol Harry jej vodcom. Ona aj Reth často hovorievali, že sa Harry raz stane veľkým vodcom.

Ako náhle sa Amay premenila naspäť do svojej bežnej podoby, vlk prestal vrčať. Venoval jej už iba nedôverčivý pohľad, ktorým ju sprevádzal ešte dlho potom a stiahol sa. Cítil z nej upírku, ale už nemal dojem, že na neho zaútočí.

„Výborne. A teraz poďme, kým si to nerozmyslia.“ Povedal Harry. Chytil ju za ruku a o niečo rýchlejšie ako predtým ju začal ťahať von z porušeného kruhu.

Rýchlo prešli k Zúrivej vŕbe, Harry jedným rýchlym kúzlom zmrazil jej konáre a prešli do tunela. V tunely Harry zrušil zmrazovacie kúzlo a naposledy sa otočil na vlkov, ešte stále stojacich na rovnakých miestach. Pohľadom sa stretol s temnými očami ich vodcu.

„Harry, chápeš tomu, čo sa práve stalo?“ opýtala sa Amay.

„Kiežby.“ Povzdychol si Harry, zatiaľ čo kráčali tunelom do školy. Ešte však budú musieť prejsť niekde do polovice tunela do Škriekajúcej búdy, kým sa napoja na tunel do školy. Ale stále lepšie ako keby mali ísť pešo ku hradu, necítil by sa príjemne do chvíle, kým by nevošli dnu. A to by mohlo byť dosť problematické, keďže po zotmení sa zvykne vchod do školy zamykať.

„Vlkolaci by nikdy svoju korisť neprepustili, Harry. A vodca svorky sa bežne nezvykne stavať na obranu upírke a čarodejníkovi. Nech ťa už nechcel zabiť pre čokoľvek, muselo to byť veľmi silné, keď to dokázalo prekonať aj inštinkty vlka. Po správnosti nás mali oboch roztrhať.“ Zašomrala.

„Prekáža ti, že ešte žiješ?“ opýtal sa Harry.

„To nie. Skôr ma znervózňuje predstava toho, čo mohlo viesť ich vodcu chrániť ťa.“ Odvetila.

Nuž, to bola otázka, na ktorú by aj Harry rád poznal odpoveď.