Choď na obsah Choď na menu
 


19. 4. 2014

8. Verní svojho pána

 Harry sa premiestnil do stredu jednej z menších dedín v Anglicku. Starostlivo zahrabal dopoly do zeme niekoľko kryštálov s vyrytými runami na vrchu. Sám mal na krku kryštálový prívesok s vyrytými všetkými runami, ktoré boli vyryté na kameňoch. Mal ešte presne desať minút do vtedy, kým sa objavia Smrťožrúti. Už sa bezpochyby chystali na zábavu, v ktorej im nebude nikto brániť.

Harry za ten čas hladko vyliezol do koruny jedného zo stromov, spočiatku bude mať odtiaľ najlepší výhľad. V žiadnom prípade by si nemohol nechať uisť pohľad na zmätených Smrťožrútov.

 

Nemusel na Smrťožrútov čakať dlho, objavili sa takmer načas. Prívesok na Harryho krku sa na chvíľu zahrial, keď sa aktivovala protipremiestňovacia bariéra. Smrťožrúti ju nezaregistrovali, len sa naďalej spokojne bavili. Keď sa však Harryho prívesok opäť zahrial a vzduch sa odrazu začal napĺňať stále hustejšou hmlou, prestávali sa smiať. Harryho prívesok sa zahrial do tretice.

„Čo tu hľadáte?“ opýtal sa. Jeho hlas sa však neozýval zo stromu, na ktorom sedel, ale zo štyroch svetových strán a v mieste, kde stáli Smrťožrúti sa zlučoval do jedného hlasu. Kryštály odvádzali perfektnú prácu. Smrťožrúti sa okolo seba začínali nervózne, či nahnevane obzerať, hľadajúc vinníka toho všetkého. Hustá hmla im však značne zabraňovala výhľadu. Vyhľadal očami otca, Snape ostával naďalej ako jeden z mála pokojný.

„Kto si?“ zakričala Lestrangeová a švihla prútikom, aby odohnala hmlu. Harry pocítil, ako sa jeho prívesok zahrial, keď sa hmla okolo Lestrangeovej rozostúpila. Kryštály však pracovali rýchlo a efektívne a okamžite vrátili hmlu na miesto. Sám pocítil miernu záťaž na svoje magické jadro, tie kryštály neboli len tak, ťahali energiu aj z neho. Okrem neho však aj zo zeme a z nich samotných, čo značne odľahčilo Harryho.

„Čo tu hľadáte?“ zopakoval svoju otázku. Jeho slová doprevádzal vietor, ktorý sa odrazu zodvihol. Ten však nemali na svedomí kryštály.

„Ukáž sa!“ zakričal jeden zo Smrťožrútov, Harry ho rozpoznal ako Lestrangea, manžela Bellatrix.

„Máte poslednú možnosť odísť!“ zvolal Harry. Vzápätí pocítil, ako jeden z kryštálov, ktoré sa starali o jeho hlas, praskol. Smrťožrúti sa snažili zrušiť všetky tie efekty a Harry to ponastavoval tak, aby ako prvý odišiel hlas. Hmla bola pre neho potrebná, on ich videl, ale oni jeho nie, bez toho by sa nezaobišiel. Na chvíľu nechal spadnúť protipremiestňovaciu bariéru, ak by sa niektorý z nich predsa len rozhodol zmiznúť. Nikto tak neučinil.

„Ako myslíte.“ Povedal ticho, no pre Smrťožrútov dostatočne jasne. Opäť nahodil protipremiestňovaciu bariéru, tentoraz však tak, aby si to uvedomili. Lestrangeová švihla prútikom, na čo sa rozbil ďalší z kryštálov, ovládajúcich hlas. Na budúce si bude musieť zohnať niečo iné, tie kryštály niečo stoja.

Nechal si medzi prsty vkĺznuť prútik. Jemne ho zovrel medzi ukazovák, palec a prostredník a opísal ním zložitý obrazec vo vzduchu. Vzápätí prútik pevne uchopil do dlane a švihol ním do širokého oblúku. Odrazu sa zodvihol silný vietor, spočiatku len švihal Smrťožrútom do odevov, no ako Harry postupne krúžil prútikom, vietor silnel a utváral okolo Smrťožrútov silný veterný vír.

Smrťožrúti sa, samozrejme, chceli brániť, no v tom im bránili kryštály. A skôr, ako sa im podarilo všetky ich zničiť, sa Harrymu podarilo stvoriť menšie tornádo, ktoré hladkým mávnutím prútika poslal na nich.

Polovicu Smrťožrútov, väčšinou sa jednalo o nováčikov, ktorí mali dnes prvý záťah, vír nemilosrdne zmiatol a odhodil do okolia. V bezvedomí popadali na zem. Lestrange, Bellatrix a jeho otec stihli vyčarovať štít, ktorí ich a ostatných chránil pred vetrom. V tej chvíli už zmizla aj hmla, podarilo sa im zničiť všetky kryštály.

Harry voľnou rukou siahol do vrecka a vytiahol odtiaľ niekoľko fľaštičiek z jemného skla. Boli naplnené tmavou červenkastou tekutinou, ktorá miestami akoby jemne iskrila. Tri naraz hodil medzi Smrťožrútov. Prvé dve narazili do štítu, na ktorom sa rozprskli a vybuchli. Tretia dopadla vedľa štítu, kúsok tekutiny sa dostalo cez dieru v štíte a dopadlo na habit jedného zo Smrťožrútov. Tekutina po stretnutí s látkou vzplanula a Smrťožrútov habit začal horieť. Dolohov, muž bez mozgu, začal okamžite vrieskať, poplašene skackať a dupať si a udierať po habite, v snahe uhasiť plameň. Snape musel spustiť svoju časť štítu a postarať sa o jeho habit, čo využil Harry a hodil na Smrťožrútov zvyšných päť fľaštičiek.

Využil mimoriadne reakčné elixíry, ktoré po strete s inými látkami vybuchli alebo vzplanuli. Jemné sklo sa postaralo o to, aby sa dali ľahko rozbiť. Bolo príšerne ťažké uvariť tie elixíry správe, najmä preto, lebo ich varil už v Blackovskom dome. Keby sa zmýlil v čo i len jednom bode, všetko by vybuchlo a on by mal veľký problém. A z plánovaného napadnutia Smrťožrútov by nezostalo nič.

Vyradil aj zvyšných nováčikov, ktorí ostali. Vyradiť nováčikov bolo pomerne jednoduché, boli len o čosi starší ako on sám a nečakali problémy. Vo férovom súboji by určite dopadol inak, no ani oni nikdy nehrajú férovo, tak prečo by mal on?

 

Už mu ostalo iba niekoľko fľaštičiek s elixírmi, prútik, úkryt na strome a jeden jediný kryštál, ktorý nebol napojený na ostatné. A proti nemu stála Bellatrix, Snape, Lestrange a poranený Dolohov. Z Dolohova si nerobil ťažkú hlavu, ale jeho otec a Lestrangeovci boli výkvetom Smrťožrútov. Nie nadarmo patrili do vnútorného kruhu.

Pred prázdninami však nemal ani zďaleka tak veľa znalostí ako teraz a obstál proti Voldemortovi. A Snape, verný Rádu, nebude chcieť zabiť niekoho, kto bojuje proti Smrťožrútom, pokiaľ k tomu nebude prinútený. Najväčším problémom teda ostávala zúrivá Bellatrix.

„Kde si?!“ vrieskala. Otáčala sa s prútikom v ruke a vysielala do okolia kliatby. A stromy sa však nepozrela. V skutočnosti jediný, koho napadlo prezrieť stromy, bol Snape. Ten prečesával pohľadom všetko, vrátane oblohy. Harry sa neodvažoval ani pohnúť, vedomí si toho, aký dobrý zrak má jeho otec. Nemal by však byť schopný nájsť Harryho, jeho plášť bol perfektný a k tomu mal aj aký taký výcvik.

„Mlč!“ zahriakol ju. Harry v tej chvíli pocítil, ako sa Snapeova myseľ začala rozpínať po okolí. Hľadal ho.

Harry ovládal okulumenciu na dostatočne vysokej úrovni na to, aby sa dokázal dobre ukryť. Snape ho hľadal opatrne, príliš netlačil, pretože nevedel, s kým má dočinenia. Pocítil, ako sa Snapeova myseľ jemne obtrela o tú jeho, Snape ho však nezacítil.

„Kde je?“ sykla Bellatrix. Snape nereagoval.

„Neviem, nikde nikoho necítim.“ Odvetil nakoniec Snape zamračene.

„Takže ušiel?“ zasmiala sa opovržlivo Bellatrix.

„Vyradil všetkých našich nováčikov spolu s Dolohovom a potom ušiel?“ vrhol jej smerom posmešný úškrn.

„To si nemyslím.“ Dodal.

„Takže je stále tu.“ Povedal Lestrange.

„Ale kde?“ opýtala sa Bellatrix. Postavili sa chrbtami k sebe, pripravení chrániť si pri boji chrbát.

„Hej, ty zbabelec, kde si?!“ zvreskla Bellatrix. Ona bola otočená jeho smerom. Harry sa pripravil. Naokolo bola tma, čo bolo dokonalé pre jeho tmavý plášť, runy sa postarajú o zvyšok krytia. Siahol rukou na prívesok s runami, ktorý mal na krku a zamrmlal pár slovíčok. Náhrdelník na jeho krku sa posledný krát rozohrial a stratil silu.

 

Silný výbuch otriasol zemou, sotva tri metre od miesta, kde stáli traja čarodejníci. Takmer nestihli vyčarovať dostatočne silný štít, otriaslo to aj nimi a takmer ich to zhodilo na zem. Nestihli sa ani poriadne spamätať a už ich smerom letela spŕška kúzel. Snape aj Bellatrix sa ubrániť stihli, avšak Lestrange, otočený chrbtom k útočníkovi, nebol dostatočne rýchly a padol k zemi, po zásahu kliatbou. Dvaja čarodejníci okamžite začali vrhať kúzla na neznámeho, ten tam však už nebol. Stihli zazrieť len kúsok látky jeho plášťa.

Harry mal výhodu. Tma ho dokonale ukrývala a dvoch Smrťožrútov mal stále na dohľad. A čo bolo ešte dôležitejšie, vedel, proti komu bojuje. Pre Smrťožrútov bol stále iba tieňom, nikto ho nevidel, nikto nevedel, kým je.

 Z vrecka vylovil ďalšie fľaštičky s elixírmi a ukladal ich v kruhu okolo Smrťožrútov. Potom sa oprel o jeden zo stromov a jednoduchým kúzlom ich dvíhal a vrhal na Smrťožrútov. Jednalo sa o jednoduchšie, no napriek tomu nepríjemné elixíry. Všetky však buď mierne buchli, páchli alebo vytvárali ľahko liečiteľné kožné nepríjemnosti.

Nesmierne ho pobavilo, keď sa nepodarilo Bellatrix odraziť jeden z elixírov vytvárajúcich povrchové vredy. Po tele jej začnú navierať veľké nechutné vredy, naplnené hnisom. Na to si však bude musieť chvíľu počkať, aspoň hodinu to bude len nepríjemne páchnuť.

 

Opäť prútik len jemne uchopil medzi prsty a opísal ním vo vzduchu zložitý obrazec. Ráznym švihom prútika prinútil vietor zosilnieť a sám ho usmerňoval. Na toto kúzlo bol náležite hrdý, naučil sa ho ovládať ešte počas júla a patrilo medzi najťažšie kúzla, ktoré sa naučil.

Vietor bol prelietavý živel a bolo ťažké naučiť sa, ako ho ovládať. Spočiatku skôr vietor ovládal Harryho, než Harry vietor, ale naučil sa to. Teda, aspoň do takej mieri, do akej mieri bola silná jeho myseľ. A jeho myseľ bola silná.

Posielal na nich silné nápory vetra, ktoré by ich, keby nemali štíty, s určitosťou zhodili na zem. Ich štíty však prekonať nedokázal a postupne cítil, ako z jeho tela uniká energia. Nechal ruku s prútikom klesnúť k zemi, posledný slabý nápor vetra dvom Smrťožrútom rozvial vlasy a habity a vietor utíchol.

„Choďte.“ Prikázal pevným hlasom, v ktorom nebolo poznať ani štipku z únavy, ktorú cítil. Bellatrix okamžite vyslala jeho smerom kúzlo, mierila tak presne, že by ho trafila, keby sa rýchlo neuhol.

„Až keď budeš mŕtvy!“ štekla.

„Ako povieš!“ zakričal jej smerom a vyslal na nebo kúzlo. Bellatrix sa zasmiala.

„To nevieš ani poriadne mieriť?“ zakričala na neho posmešne a spolu so Snapeom vyslali jeho smerom salvu kúzel. Len tesne ho minula Avada od Bellatrix. Vrhol ešte jedno kúzlo smerom na nebo a behom okamihu sa presunul niekoľko metrov na stranu. Niekoľko sekúnd len čakal, nevysielal nijaké kúzlo, nijako sa nebránil. Preto bolo potom prekvapivé, keď sa odrazu vynoril z tmy, len niekoľko metrov od dvoch Smrťožrútov.

 

Snape a Bellatrix mali prvý krát možnosť prezrieť si čarodejníka, ktorý na nich zaútočil, i keď len na niekoľko okamihov.

Vysoká postava v tmavomodrom plášti, pôsobila v tma naokolo takmer neviditeľne. Zlaté lemovanie na plášti v tej chvíli takmer žiarilo a dvaja Smrťožrúti sa museli v duchu pýtať sami seba, ako je možné, že ho nenašli už predtým podľa toho lemu. Tvár mal ukrytú pod kapucňou, jediné, čo pod kapucňou videli, bola tma, napriek tomu však vedeli, že sa na nich pozerá. Jediné, čo mali možnosť vidieť, boli jeho bledé, elegantné ruky s dlhými prstami. Medzi prstami pravej ruky držal prútik, nie však kŕčovito, ako mali mnohí vo zvyku, ale jemne.

Okolo jeho postavy sa vznášala zvláštna aura, ktorá dvoch Smrťožrútov znervózňovala. Bola čímsi podobná aure, ktorá sa vznášala okolo mocných ľudí, ako boli Temný pán, či Dumbledore, no predsa iná.

Trvalo to sotva pár sekúnd, plášť neznámeho čarodejníka, rozvírený prudkým pohybom, sa ešte ani nestihol upokojiť, keď čarodejník švihol prútikom. Ešte stále paralyzovaní Smrťožrúti nestihli včas zareagovať, keď ich zaplavila masa vody z neba a zmietla ich so sebou. Posledné, čo si pamätali, bola voda, potom bola už iba tma.

 

Harry Snapea a Bellatrix omráčil hneď na to, ako na nich nechal spadnúť masu vody, ktorú si zbieral nad nimi. Bol úprimne prekvapený, že sa vôbec nebránili, len na neho čumeli. Bellatrix sa na neho pozerala takmer s otvorenými ústami. Za iných okolností by ho to možno pobavilo, no teraz to bolo takmer desivé.

Všetkých Smrťožrútov presunul k Bellatrix a Snapeovi. Nováčikov zviazal k sebe na jednu veľkú kopu a štyroch Smrťožrútov, ktorí svojmu pánovi slúžili, či v prípade Snapea neverne slúžili, už nejaké tie roky, zviazal osobitne. Práve teraz mal plne vo svojej moci dve desiatky Smrťožrútov a on nevedel, čo s nimi.

Najradšej by ich nadopoval nejakými nechutnými elixírmi a nechal na mieste. Potom by dal echo Rádu, ktorý by si ich prevzal. To by bolo asi to najjednoduchšie riešenie.

Harrymu sa však za jedno úplne nepozdávala predstava, že bude Rád vypočúvať jeho väzňov, keď je dosť veľká pravdepodobnosť, že sa ho môžu pokúsiť potopiť, pretože on sa k nim nepridá. Okrem toho zapracovala lojalita voči rodine, ktorú vlastne ani nevedel, že v sebe mal. Nechcel ublížiť otcovi a keby ho ako jediného vrátil nepoškodeného, vynorili by sa zbytočné otázky.

A čo tak exemplárne potrestanie? To neznelo zle. Drahému Tomovi by vrátil štyroch jeho Verných s tým, že budú jemne poškodení. Samozrejme, nie dlhodobo. Šialený Snape? To bolo spojenie, z ktorého behal mráz po chrbte. Už tak sa niekedy zdalo, že to profesor elixírov nemá v hlave tak celkom v poriadku. A niet sa čomu čudovať, po rokoch v službách Voldemorta nemôže byť plne príčetný nikto.

 A mladých Smrťožrútov, ktorí len nedávno dostali značku, si ponechá. Tí možno Tomovi ani nebudú chýbať. Sú pre neho ľahko nahraditeľní. Jediné, čo utrpí, bude jeho hrdosť. Jeden jediný čarodejník porazil dve desiatky jeho verných. Veľmi potupné.

 

Každému jednému Smrťožrútovi otvoril ústa a nalial mu do krku fľaštičku elixíru. Väčšinou nechceli prehĺtať, a tak im s tým musel pomáhať. Jednalo sa o veľmi slabý jed, ktorý spôsoboval zvracanie, bolesti hlavy a kĺbov a únavu. Nič svetoborné, pokiaľ si to človek porovnal s inými jedmi. Pokiaľ nemusí človek umierať sedem dní v nepretržitej agónií, tak je to ešte v poriadku. Jedy boli hnusné záležitosti. Snape o tom vedel svoje, varil predsa nechutné jedy pre svojho pána.

V tichosti toho muža obdivoval. Celé tie roky slúžil mužovi, ktorému v skutočnosti nebol verný, zabíjal pre neho, mučil pre neho, nechával sa ním bez protestov zhadzovať a prejavoval mu pokoru. Voldemort nikdy nezistil, že mu nie je verný. Dokonca ho považoval za jedného zo svojich najvernejších, za jedného z tých, ktorí by ho nikdy nezradili. A popri tom dokázal učiť na Rokforte, pracovať pre Rád a chrániť istého Chrabromilčana, ktorého hlboko a úprimne nenávidel.

A čo z toho všetkého mal? Žena, ktorú miloval si vzala iného a potom umrela. A jemu nechal Dumbledore na starosti chlapca, ktorý mal byť jeho synom. Chlapca, ktorého podoba na dávneho nepriateľa mu pripomína všetko, čo stratil aj to, čo nenávidel. Prečo mu to Dumbledore robil? A prečo, pre Morganu, Snape dovolil, aby mu to Dumbledore robil? Čo tak pevne viazalo Snapea k Dumbledorovi?

Snape miloval Lily a Dumbledore sa ju pokúšal chrániť? Nie, to nemohlo byť ono. Dumbledorovi sa nepodarilo Lily zachrániť a okrem toho, Snape by pre niečo takéto neupísal dušu Dumbledorovi. Nakrátko zapremýšľal nad tým, či to nejako nesúviselo s ním, tú myšlienku však okamžite zavrhol. Bol predsa synom Pottera!

 

Tieto a podobné myšlienky zatlačil do úzadia, nebola vhodná doba na to, aby si s tým lámal hlavu. Mal pred sebou dve desiatky Smrťožrútov a už sa pomaly blížila tretia hodina. Kľakol si vedľa Snapea a skontroloval mu ranu na zátylku, udrel sa, keď ho voda zrazila k zemi. Skonštatoval, že sa z toho dostane, dokonca aj bez jazvy, pokiaľ si to zatrie masťou. Potom sa presunul k Dolohovovi a skontroloval jeho popáleniny. Prežije to. Dokonca, ak zasiahne Snape so svojimi elixírmi, ostane bez jaziev. Bude ho to bolieť, pokiaľ sa teda Snape nerozhodne, že ho nadopuje elixírmi, o čom však Harry pochyboval. Čo Harry videl z chvíľ strávených vo Voldemortovej hlave, Snape nemal rád Dolohova. Profesor elixírov sa zdržiaval najmä v spoločnosti Luciusa Malfoya, Bellatrix Lestrangeovej, Rodolphusa Lestrangea, Rabastana Lestrangea a prípadne Narcissy Malfoyovej. Videl ho aj pri pomerne priateľskom rozhovore s Nottom a Parkinsonom, no s nimi nebol v tak úzkom kontakte ako s predtým menovanými.

Pokiaľ sa správne pamätal, tak sa kedysi zvykol priateliť aj s Bartym Crouchom mladším, to však bolo ešte za čias, keď bol Voldemortovi naozaj verný. Nezdalo sa, že by ho Bartyho smrť na konci školského roka zložila. Keby naozaj chcel, mohol Bartyho zachrániť.

Lucius Malfoy mimochodom vôbec nebol taký strašný, za akého ho Harry považoval. Nepatril medzi tých, ktorí by si užívali zbytočné mučenie, bol to silný a vzdelaný čarodejník a mimoriadne dobrý právnik. V zákonoch sa vyznal tak ako málokto. A, čo Harryho zaujalo, pokiaľ ho Voldemort trestal Cruciatusom, nekričal dokonca ani po niekoľkých minútach. Mal mimoriadne silnú myseľ. 

A čo bolo ešte zaujímavejšie, bol s Harrym pokrvne spriaznený. Harryho prastará mama bola Malfoyová. Do Harryho rodiny teda nepatril iba Snape, ale rovno aj Malfoyovci. V skutku krásna rodinka. Ešte keby si nešli po krku a nestáli na opačných stranách, bolo by to dokonalé.

 

Naklonil sa nad štvoricu Smrťožrútov. Bolo by to dokonalé, keby mal možnosť poslať ich rovno pred ich pána, na to však nepoznal správne kúzlo. Predpokladal, že by mu v tom pomohlo Temné znamenie. Neskôr sa tým bude zaoberať, v niektorej knihe určite nájde odpoveď.

Teraz ich nechá tam, kde boli. Po prebudení sa určite vynájdu a nejakým spôsobom sa zbavia pút. Potom sa premiestnia k svojmu pánovi, aby mu podali správu. Takmer ich ľutoval, Tom bude mať veľmi zlú náladu. Ale len takmer.

Presunul sa k mladým Smrťožrútom. Uškrnul sa neveľmi príjemným spôsobom.

 

„My sa presunieme inam, čas ma súri k rýchlemu konaniu.“ S týmito slovami sa chytil svojich zajatcov a premiestnil sa s nimi preč. Opäť zas raz ďakoval runám a kúzlam za to, že bránili ministerstvu, aby zachytávalo jeho stopu.

Keby sa niekomu podarilo odhaliť jeho tajomstvá, skončil by v Azkabane. A pri tom, ako veľmi ho ministerstvo milovalo, by dostal doživotie. Bolo by dobré, keby na svoju stranu dostal nejakého právnika, tušil, že sa mu raz bude hodiť. 

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

:)

Vojto, 27. 3. 2015 22:45

Vskutku super kapitola, ale urobiť z Dolohova, ktorý je popisovaný ako druhý najmocnejší smrťžrút takého debilka...no...:D :D

HP

Sophie, 22. 4. 2014 16:58

Krása, krása, krása. Jediná chybka - mohlo to být delší. A taky jsme se nedozvěděli, kdo je onen neznámý čaroděj z předchozí kapitoly. No snad příště. Honem nám sem dej pokračování!

dobré

Rankl, 21. 4. 2014 16:52

Tak tuhle kapitolu si pamatuju ještě ze staré verze, zůstala dost podobná. V té předchozí se mi trochu víc líbil konec, kdy si Harry dělá starost Snapea, jestli se mu něco nestalo, a nepoužil na ně žádný jed. Jed je tam vlastně navíc. Jestliže je nechtěl zajmout ani zabít, jen jim dát ponaučení, dokázal to dostatečně i bez jedu. Proč jim kazit přemýšlení o tom, zda si vybrali správnou stranu tím, že budou pár dní zvracet? Daleko účinnější by bylo, kdyby je probudil a předal jim vzkaz pro Voldemorta, ať nezabíjí kouzelníky, kterých je už takhle málo, a ať zbytečně na sebe neupozorňuje mudly a raději vymýšlí způsob, jak jim zabránit v tom, aby byli kouzelníkům nebezpeční.
Líbilo se mi, že Harry zapojil mozek a Smrtijedy s jejich chybějící strategií a taktikou pořádně zesměšnil. Možná ještě lepší by to bylo za použití mudlovské techniky, aby to ponížení bylo dokonalé.
Také se mi líbí, že Smrtijedi zde nejsou žádní vraždící šílenci ani neschopní troubové, ale Harry dokáže ocenit jejich schopnosti. Možná kdyby jim nabídl jinou variantu než je Voldemort, vyvíjela by se válka jiným směrem. Lucius třeba dokázal mít pod palcem ministerstvo i bez Voldemorta a bez jakéhokoli násilí.
Těším se na další pokračování.

:)

Atanai, 21. 4. 2014 16:12

šikovne sa s nimi vysporiadal :) poteší pokračovanie...

HP

Vendy, 20. 4. 2014 23:28

Krásné. Těším se na další. Jsem zvědavá, co má Harry v plánu s těmi smrtijedy. A taky jak bude reagovat Voldemort a řád.

HP

Lamia, 20. 4. 2014 20:07

Další nádherná kapitolka, vyplatilo se na ni čekat. I tak jsem ale nedočkavá, kdy bude další.

:-)

Domeenika, 20. 4. 2014 14:38

Super kapitolka. Som ale zvedava na pokracovanie. Dufam ze bude co najskor.
A co bude robit Harry s novacikmi?

:-)

Artemis, 19. 4. 2014 22:59

Bravo ja len tliskam tak strašne som sa tešila na tuto kapitolu a ona ja vážne skvela! DÚfam že nová?pribudne rýchlo :-)

hp

sam, 19. 4. 2014 22:07

Děkuji za další kapitolu :)