Prečo padáme? Aby sme sa naučili opäť sa postaviť.

Nasledujúce obdobie na Durmstrangu bolo dokonalé. Karkarov proti nemu na hodine skutočne postavil jedného zo šiestakov a nechal ich bojovať. Sebastian vyhral až prekvapilo ľahko, s miernou pomocou legillimencie.

Učivo mu išlo ľahko a bez problémov pri ňom stíhal aj tráviť dlhé hodiny nad knihami. Za tieto mesiace sa toho naučil viac, než za štyri roky na Rokforte.

Pokročil v okulumencii a legillimencii a naučil sa ovládať bezprútikovú mágiu. Simon ho naučil tancovať a spolu s ostatnými sa učil francúzštinu a taliančinu. Jeho prvá hodina šermu bola prepadákom, ale postupne sa zlepšoval a teraz už dokázal poraziť celú skupinku, samozrejme okrem Philipa. Numerológia a runy mu išli ľahko, keď sa do nich dostal. Stačilo stráviť pár nocí nad pergamenmi a knihami a naučiť sa obrovské množstvo znakov, čísel a rún.

„Mám pocit, akoby ma prešlo stádo hypogrofov. S vami dvomi už nechcem nikdy bojovať.“ Sťažovala sa Arielle po piatkovej hodine šermu. Sebastian a Philip sa na seba pobavene uškrnuli. Dnes schytala Arielle oboch naraz a Sebastian s Philipom mali už takmer vyrovnané sily ohľadne boja s mečom, takže Arielle dnes okúsila dve zdrvujúce porážky.

„A ešte sa smejte!“ ohradila sa, keď zbadala ich úškrny.

Práve vošli do chodby v ktorej boli ich izby, keď vpredu ich skupinky Bella a Aafke hlasno vykríkli. Sebastian okamžite zareagoval a rýchlo sa predral dopredu a vyčaroval pevný štít, účinný na väčšinu čarov.

Štít však stiahol, keď sa ocitol zoči voči čierno-červenej egyptskej zmiji.

„Čo tu hľadáššš?“ zasyčal.

„Jeden žiak ma possslal, aby sssom vásss zabila, pane.“ Poslušne odpovedala.

„A od kedy possslúchajú hady, ešššte k tomu také mocné rozkazy od žiakov?!“ zasyčal zúrivo.

„Pane, oni ma začarovali a ja sssom sa nessstihla ubrániť.“ Sklonila hlavu.

„Oni?! Nebol sssám?!“ jeho priatelia o krok ustúpili, keď začuli tón jeho hlasu. Síce ničomu z jeho slov nerozumeli, ale počuli, že je nahnevaný

„Nie, pane. Pomáhali mu ďalššší piati, proti nemu sssamotnému by sssom sssa ubránila.“ Odpovedala.

„Čo, keby sssme mu to oplatili?“ navrhol Sebastian. Nemieni sa nechať urážať niekým, ako je Drake Facinelli. Sebastian nie je Slizolinovým dedičom len tak pre nič za nič.

„Ako, pane?“ naklonila hlavu bližšie k nemu.

„Possstraššš ho trochu na zajtrajššších raňajkách, ale len postraššš, nechceme predsssa, aby sssa mu niečo ssstalo. A nezabudni, nikto sssa nesssmie dozvedieť, že sssom Hadí jazyk, mohli by z toho vzniknúť problémy.“ Zasyčal Sebastian.

„Hanbíte sssa za to, že ssste potomkom Sssalazara Ssslizolina?“ opýtala sa. Sebastian na ňu zmätene pozrel.

„Ako vieššš, že sssom Ssslizolinovým potomkom? No... to je teraz jedno. Nie, nehanbím sssa za to, ale terajššší čarodejníci sssi nevedia vážiť ssskutočnú hodnotu mágie, čierna mágie je v tejto dobe odsssudzovaná. Mohlo by to pre mňa znamenať sssmrť, keby sssa niekto dozvedel, že sssom Hadí jazyk.“ Vysvetlil jej to. Nevadilo by mu ani tak to, že by sa to dozvedeli čarodejníci, ako to, že by sa to dozvedel jeho otec. To by mohlo mať pre neho katastrofálne následky. Ak by si to spojil so zmiznutím Harryho Pottera, tak by ho zabil. A ak by si to spojil s tým, že jeho stratený syn je Slizolinov potomok, tak by ho pravdepodobne zabil tiež, lebo by zistil, že je Harrym Potterom.

No jedno lepšie, ako druhé.

„To chápem, pane. Bude mi potešššením, possstrašššiť ho pre vásss.“ Zasyčala.

„Ešššte mi niečo povedz, ako je možné, že si vedela, koho som dedič?“ opýtal sa jej Sebastian.

„My hady to cítime. Cítime, kto je našššim pánom.“ Zasyčala. To je zaujímavé. Pomyslel si.

„Inak, ja sssom Sssebassstian.“ Predstavil sa.

„Moje meno je Sssassskia.“ Jemne sklonila hlavu.

Sebastian sa otočil na svojich prekvapených kamarátov. Jediný, kto nevyzeral byť prekvapený bol Philip.

„Myslím, že mám čo vysvetľovať.“ Povzdychol si.

„To určite.“ Súhlasila Arielle.

„Tak poďte ku mne.“ Pozval ich do svojej izby.

„Ty poď tiež Sssassskia.“ Zavolal Saskiu. Jeho priatelia sa strhli, keď počuli s akou ľahkosťou hovorí s najmenej dvojmetrovým hadom.

V Sebastianovej izbe si jeho priatelia posadali na pohovku a on na posteľ. Saskia sa mu obkrútila okolo ramien, akoby ho chcela chrániť a spokojne zatvorila oči.

„Urobí mi niečo, ak si sadnem k tebe?“ opýtal sa ho opatrne Philip.

„Nie.“ Pokrútil Sebastian hlavou a Philip si k nemu opatrne prisadol, v bezpečnej vzdialenosti od hada.

Saskia zodvihla hlavu a jemne zasyčala na jeho priateľa.

„Pokojne.“ Zasyčal Sebastian upokojujúco. Saskia sa na neho pozrela a potom očividne uznala, že má pravdu, lebo si opäť spokojne ľahla a zatvorila oči.

„Ako je možné, že hovoríš parselsky? Veď parselčina sa dedí výhradne v Slizolinovej pokrvnej línii a posledný dvaja čarodejníci, ktorý ovládali parselčinu boli Voldemort a Harry Potter.“ Vychŕlila na neho.

Sebastian sa pozrel na Philipa s prosbou o pomoc v očiach.

„Povedz im to, čo mne.“ Navrhol mu jeho priateľ.

„A čo povedal tebe?“ opýtala sa ho Bella.

„To, čo poviem teraz vám.“ Odpovedal jej ticho Sebastian namiesto Philipa.

„Vysvetlíš nám tú parselčinu?“ opýtal sa Wade.

„Okrem iného.“ uškrnul sa Sebastian.

„Takže, čo si myslíte, že sa skutočne stalo s Harrym Potterom?“ zahľadel sa na svojich kamarátov. Vyzerali byť mierne zmätený jeho otázkou, ale odpovedali.

„Možno ho dostal Voldemort.“ Navrhol Tyler.

„Taktiež je možné, že toho už mal plné zuby a zmizol.“ Pridala sa Arielle.

„Alebo sa zľakol.“ Nadviazal Tyler na Ariellinu verziu.

„Ty o tom vieš určite niečo bližšie, inak by si sa nás to nepýtal.“ Ozvala sa Aafke.

„Aj vy o tom viete niečo bližšie.“ Usmial sa na ňu Sebastian.

„Nevieme.“ Nesúhlasila s ním.

„Ale áno, viete. Harry Potter sedí pred vami a čo poviete, zdá sa vám, že sa bojím a preto som ušiel? Alebo nebodaj, že som mŕtvy?“ pobavene sledoval ich neveriacke pohľady.

„Ty nemôžeš byť Harrym Potterom, nemáš jazvu!“ neveril mu Simon.

Sebastian zatvoril oči a o pár sekúnd pred nimi sedel Harry Potter, dokonca aj s jazvou na čele.

„Jazva neznamená nič.“ Povedal hlasom Harryho Pottera. Jeho priatelia zalapali po dychu.

„Ale, ako je to možné?“ zašepkala Arielle. Sebastian si zložil s krku prívesok s drakom, ktorý dostal od Levinga a vrátil sa do svojej skutočnej podoby. Do podoby Sebastiana Riddla.

„Tento náhrdelník mi pomáha ľubovoľne meniť podobu. S ním môžem byť Sebastianom Brennenom alebo hocikým iným.“ Pokrčil plecami a nasadil si ho späť na krk, podobu si však nezmenil.

„Kto si?“ položila Bella otázku, ktorá trápila všetkých.

„Sebastian Riddle. Som synom lorda Voldemorta a bratom Caitlin a Jonathana Riddlovcov, taktiež som potomkom Salazara Slizolina. V deň svojich pätnástych narodenín som sa dozvedel pravdu o svojom pôvode a zistil som, že život, ktorý som žil predtým bol v podstate klamstvom. Ako Harry Potter som mal dvoch najlepších priateľov, ale neviem, ako by na mňa reagovali teraz, keď som synom Temného pána. Musel som opustiť všetkých, na ktorých mi kedy záležalo a vzdal som sa prvého domova, ktorý som kedy mal. Po uplynutí doby pôsobenia sa u mňa začali objavovať schopnosti, ktoré som predtým nemal a teraz sa ich ešte len učím ovládať.“ Kým hovoril, tak jeho priatelia ticho počúvali a svoje otázky si poslušne nechávali pre seba.

Ale keď dohovoril, tak to na neho naraz všetko vysypali. Sebastian sa na nich zmätene pozrel, keď sa ho všetci naraz niečo opýtali.

„He?“ vypadlo z neho inteligentne.

„Je skutočne pravda to čo si povedal?“ opýtala sa ho Aafke.

„Áno.“ Prikývol Sebastian.

„To si celých pätnásť rokov nevedel, kto v skutočnosti si?“ pokračoval Simon.

„A tvoj otec sa ťa uplynulé roky pokúšal zabiť a pochybujem, že to teraz vzdal.“ Doplnil ho Tyler.

„Ak mu poviem pravdu o tom, že som jeho syn, tak to bude až vtedy, keď budem silnejší, ako on. A ak sa mi to náhodou nepodarí, tak si aspoň nájdem nejaký spôsob, ako by som mohol v prípade núdze rýchlo zmiznúť.“ Zaškeril sa.

„Takže už konečne vieme, z akého rodu pochádzaš. A my sme si mysleli, že sme so silnejších a starších rodov, ako ty. A nakoniec to dopadne tak, že sme oproti tebe chudobný a mladý rod my.“ Skonštatovala Tia.

„To je pravda. Dedičstvo po Slizolinovi je obrovské, je v tom však jeden háčik. Po Slizolinovej smrti sa stratila väčšina dedičstva a tú zvyšnú časť sa podarilo rozhýriť Slizolinovým potomkom. Hovorí sa, že dedičstvo bude patriť až pravému Slizolinovmu dedičovi, to však nikto nechápe. Veď Slizolin mal už mnoho potomkov, avšak ani jednému sa nikdy nepodarilo nájsť jeho stratené dedičstvo.“ Zapojil sa do rozhovoru Philip, ktorý bol doposiaľ ticho.

„Philip má v tomto pravdu. Slizolinove dedičstvo je obrovské, ale stratené.“ Podporila ho Bella.

„Keď už sme pri tebe, Philip. Ty si vedel, kto je Sebastian, však? A predsa si nám nič nepovedal.“ Osopila sa na neho Arielle.

„Z toho ho nevinte. Ja som nechcel, aby sa to niekto dozvedel.“ Bránil ho Sebastian.

„Prečo? Ja som si myslela, že sme priatelia a že nám veríš, ale ako vidím, tak som sa mýlila.“ Smutne sa na neho pozrela.

„Áno, beriem vás, ako svojich priateľov, ale sú veci, ktoré by nemal vedieť nikto. Čo si teraz o mne začnete myslieť? Stačí že začnem hovoriť parselsky a už vami trhá. V mojom druhom ročníku na Rokforte sa ostatný dozvedeli, že som parselan a do konca školského roka sa ma panicky báli, pretože si mysleli, že som Slizolinov dedič a že ich všetkých pozabíjam. Zastavilo to až to, že som zabil baziliska v Tajomnej komnate. Viete však čo by robili, keby sa dozvedeli, že som skutočným Slizolinovým dedičom? Čarodejníci na 'Bielej strane' by sa ma pokúsili zabiť alebo zatvoriť do Azkabanu. Čudujete sa mi, že túžim byť normálny? Že chcem prežiť obyčajný život? Tu som jednoducho Sebastian Brennen, obyčajný chalan navštevujúci Durmstrang.“ Prezrel si jeho spolužiakov, ktorý sedeli pred ním na pohovke. V Sebastianovi to vrelo, nič o ňom nevedia a aj tak ho budú súdiť. Presne, ako všetci ostatný.

„Ospravedlňte ma. Idem sa pripraviť na pondelok do školy.“ Prehovoril chladne a vstal z postele.

„Zossstaň tu Sssassskia.“ Zasyčal svojej hadej spoločníčke a s horkosťou sledoval, ako sa jeho spolužiaci strhli. Teda, okrem Philipa, ten po celý čas sedel na posteli a hľadel do zeme.

„Sebastain...“ začal, ale Sebastian ho prerušil.

„Nechaj to tak.“ Požiadal ho.

Drž sa radšej ich a nie mňa. S nimi ťa čaká menej problémov, ako pri mne. Poslal mu telepaticky.

Philip sa na neho prekvapene pozrel a Sebastian sa jemne, takmer nepostrehnuteľne usmial. Telepatia je najvyšším stupňom legillimencie a Sebastianovi trvalo niekoľko mesiacov, než dosiahol tento stupeň.

Zatiaľ síce dokáže iba posielať myšlienky, ale už čoskoro sa ich naučí aj prijímať a spojiť niekoľko ľudí do konverzácie pomocou myšlienok.

Až kým nevyšiel z dverí, cítil na chrbte Philipov upretý pohľad. Najlepším priateľom mu bol Philip. S ním si rozumel najviac z celej skupiny a najviac mu aj veril.

Zabočil so jednej z tajných chodieb, ktoré v škole zatiaľ objavil a vybral sa do knižnice. Do školy sa síce pripravovať nechystá, ale nejakú knihu si predsa len požičia.

„Asi som to prehnala.“ Povedala skormúteným hlasom Arielle, keď hľadela na dvere, ktorými pred chvíľou vyšiel Sebastian.

„Asi?! Pozná nás sotva štyri mesiace a ty od neho chceš, aby ti vysypal všetky svoje tajomstvá. Nie on sa nespráva, ako skutočný priateľ, ale vy! Nemá nijakú istotu, že ho nepodrazíme, že hneď nepobežíme za jeho otcom alebo, že sa ho nezačneme báť. A predsa sa vám priznal a pokorne čakal na váš rozsudok. A čo ste urobili vy? Odsúdili ste ho. Už nikdy nechcem od teba počuť, že on nie je skutočný priateľ!“ vybuchol Philip.

„Ty sa nemáš na čo sťažovať! Už od začiatku si bol o všetkom informovaný a nič si nám nepovedal! Beriem, Sebastian nás pozná ešte len štyri mesiace, ale ty nás poznáš už desať rokov, ak nie aj viac. Poznáme sa už od detského veku a vždy sme boli najlepšími priateľmi a predsa si nám nič nepovedal!“ bránila sa Arielle.

„To som mal podraziť svojho priateľa a povedať vám niečo, čo som mu sľúbil, že nikomu nepoviem?“ opýtal sa jej s nič nehovoriacim pohľadom. Arielle sa niečo na jeho výraze nepáčilo, ale potlačila to a pokračovala.

„To by bolo iné! Povedal by si to len ľuďom, ktorým môžeš veriť.“ Stála si a svojím.

„Nie som si tým taký istý. Ak by ste takto rýchlo vyzradili aj moje tajomstvá, tak je lepšia možnosť mať pred vami tajomstvá. Sebastiana by som nepodrazil, lebo viem, že on by to neurobil mne.“ Prebodával ju pohľadom.

„Mohli by ste prestať? Philip má naozaj pravdu, Arielle. Nemala si na neho len tak vyskočiť, a už vôbec nie, keď povedal pravdu.“ Zastala sa Sebastiana a Philipa Aafke.

„Nebráň ich. Máme právo vedieť pravdu a ak si si to nevšimla, tak nás práve osočil, že sme zlý priatelia.“ Hnevala sa Arielle.

„Podľa teba sme dobrými priateľmi?“ opýtala sa jej.

„Áno! Už niekoľkokrát sme im pomohli, aj ty si mu v tedy predsa pomáhala s aritmanciou a runami. To sa rozhodne ráta za prejav priateľstva.“ Vyhlásila Arielle.

„Nie, ak to nie je nezištné. Máš viac aristokratického správania, ako som si kedy myslela Arielle. Idem nájsť Sebastiana, neviem, ako vy, ale ja sa mu idem ospravedlniť za svoje neprimerané správanie. Ideš Philip?“ otočila sa na svojho spojenca.

„Samozrejme.“ Usmial sa na ňu a spolu sa vybrali hľadať Sebastiana.

„Počkajte, idem s vami!“ zavolala na nich Bella.

„Nemala som byť ticho a teraz ma to mrzí. Ak mám byť úprimná, tak ma až tak neprekvapilo to, že je so starej čistokrvnej rodiny, ako to, že je práve Slizolinov potomok.“ Priznala sa.

„A vadí ti to?“ pozrela sa na ňu varovne Aafke.

„Nie. Skôr sa mi to páči, mám za kamaráta potomka jedného zo šiestich najmocnejších čarodejníkov vôbec.“ Uškrnula sa.

„Šiestich?“ nechápal Philip.

„Zakladatelia, Morgana a Merlin predsa.“ Aafke sa na neho pozrela, ako keby mu to malo byť jasné.

„Aha.“ Vypadlo z neho inteligentne.

„Ja len dúfam, že nás bude chcieť za priateľov aj po tomto.“ Pozrela sa Aafke nervózne na svojich spojencov.

„Ja tiež.“ Súhlasila Bella.

„Budeme to s ním mať ťažké, nebude chcieť rozvracať našu skupinku.“ Povzdychol si Philip.

„Už neexistujúcu skupinku.“ Poukázala Bella na ich hádku.

„Najskôr ho však musíme nájsť.“ Podotkla Aafke.

„Sebastian pozná tento hrad lepšie, než my traja dokopy a to viete, že ja ho za tým pár rokov poznám celkom dobre.“ Kyslo sa uškrnul Philip.

Bella vytiahla prútik a vykúzlila hľadacie kúzlo(Znie to blbo, ale nič lepšie ma v rýchlosti nenapadlo :-(). Kúzlo sa rozdelilo na niekoľko paprskov a tie leteli do chodieb a hľadali Sebastiana. Po chvíli sa vrátili späť.

„Nič?“ opýtala sa sklamane Bella.

„Ak to Sebastian nechce, tak ho nenájdeme. V ukrývaní sa pred kúzlami je perfektný.“ Povedal Philip.

„Tak nám zostáva už iba prehľadať hrad.“ Vyhlásila Bella a pridala do kroku. Philip a Aafke sa na seba pobavene uškrnuli, ale išli poslušne za ňou, hľadať svojho priateľa.

Sebastian si vybral v knižnici jednu knihu o animágii a vybral sa do jednej z opustených komnát. Tieto komnaty našiel asi pred mesiacom a bol si istý, že o nich nikto nevie. Nachádzali sa v jednej časti hradu, do ktorej sa dalo dostať iba s pomocou tajných prechodov a chodieb.

Práve teraz sedel na krásnej tmavo fialovej pohovke a čítal knihu. Teda aspoň to by si pomyslel ten, kto by ho teraz videl. Pravda bola taká, že sa do knihy iba hľadel a jeho myšlienky sa poberali úplne iným smerom.

Pred chvíľou pocítil, že ho niekto hľadá pomocou vyhľadávacieho kúzla, samozrejme sa neprezradil a kúzlo odklonil. Čakal, že Philip urobí presný opak toho, čo od neho žiadal, ale dúfal, že to potom s nimi vyrieši a ich skupinka bude opäť kompletná. Sebastian premýšľal nad tým, že by sa vrátil do Rokfortu a začal tam študovať pod menom Sebastian Brennen. Ak mal byť úprimný, tak mu Rokfort a jeho obyvatelia neskutočne chýbali. Áno, Durmstrang miloval, ale Rokfort bol jeho prvým skutočným domovom, tam zistil že nie je netvor, ako ho z veľkou obľubou nazývali Dursleyovci. V Rokforte našiel priateľov a ľudí, ktorý ho mali rodi. A nielen ako Harryho Pottera, Chlapca, ktorý prežil, ale jednoducho Harryho, len Harryho.

Sebastian premýšľal nad tým, že by dokončil piaty ročník na Durmstrangu a vrátil by sa späť na Rokfort. Tak by to bolo omnoho lepšie pre Philipa a aj ostatných. Aspoň by sa striasol toho nutkania priznať sa svojej sestre s tým, kto v skutočnosti je.

No, ale späť k tomu vyhľadávaciemu kúzlu. To kúzlo neposlal Philip, to Sebastiana miatlo. Philipovu magickú stopu spoznal za tento polrok skutočne dobre a toto kúzlo určite nevyčaroval on. S celej skupinky poznal najlepšie Philipovu a Aafkeinu magickú stopu, pretože tí dvaja mali k nemu vždy najbližšie. S Aafke a Philipom trávil hodiny v knižnici, kde sa spolu učili alebo len rozprávali. Niekedy sa k nim pridala aj Bella, ale to sa nestávalo často.

Táto magická stopa bola pre neho známa, takže to musel byť niekto z ich skupinky. Sebastian si povzdychol a hodil knihu na stôl.

Skopol si z nôh topánky a pohodlne si ľahol. Siahol rukou do vrecka a vybral si z tadiaľ malú fľaštičku s elixírom, ktorý si prednedávnom namiešal. V jednej z kníh o premieňaní našiel elixír, ktorý privodí hlboký spánok v ktorom sa prevtelíte do zvieraťa, na ktoré sa budete premieňať.

Odzátkoval fľašku a priložil si ju k perám. Zatvoril oči a naraz všetko prehltol, tvár sa mu skrútila znechutím. Musia byť tie elixíri také nechutné?

Položil hlavu na opierku a po pár sekundách zaspal.

Zjavil sa na čistine v lese. Všade okolo neho rástli ihličnaté stromy, kríky a zelená tráva. Nad ním sa týčila krásna tmavomodrá modrá obloha a pomedzi konáre stromov presvitalo zapadajúce slnko ožarujúce stromy na červeno a oranžovo.

Harry sa pozrel na svoje nohy. Na jeho počudovanie však nevidel svoje nohy, ale šedo-biele laby s pazúrmi.

Musím nájsť vodu. Rozhodol sa a rozbehol sa do lesa. Nemal problém s výdržou a bežal až dovtedy, než nenarazil na malé jazierko hlboko v lese. Opatrne k nemu našľapoval, zvedavý na to, ako bude vyzerať.

Konečne sa dostal k vode a pozrel sa na svoj ohľad vo vode. Pred ním sa na vodnej hladine vynímal krásny šero-biely vlk.

Obraz sa mu začal rozmazávať pred očami a Harry sa začal vracať späť do svojho tela. Pri pohľade na hodinky zistil, že spal hodinu.

Vstal z pohovky a poriadne sa ponaťahoval.

„Ideme nato!“ povedal si energicky. Posadil sa na zem a predstavil si detailne svoju vlčiu labu. Začal sa sústrediť a snažil sa premeniť svoju ruku na bielo-šedú labu. Po chvíli sústredenia sa pocítil jemné pichanie vo svojej ruke. Zatvoril oči a neprestal v sústredení kým sa bolesť stupňovala.

Cítil, ako sa mu menia kosti v ruke a z pokožky mu bolestivo vyrastali chlpy a pazúry. Oči otvoril až vtedy, keď bolesť pominula a zahľadel na sa svoju labu, ktorú mal namiesto ruky. Zodvihol druhú ruku a zotrel si z čela kvapky potu, ktoré mu tam vyrazili.

Na dnes mal premieňania dosť. V knihách sa síce písalo, že to bude po prvý raz bolestivé, ale nečakal, že až tak. No, každopádne, keď to už raz začal, tak to aj dokončí. Ale nie dnes, teraz sa pôjde navečerať a skočí si do knižnice požičať nejakú zaujímavú knihu. Túto o animágii vráti, kníh o animágii prečítal už vyše hlavy.

Okrem toho, dnes nemôže chýbať na večeri. Saskia má dnes večer vydesiť Drakea a ukázať mu, že so Sebastianom sa nezahráva.

Obul sa, zobral si knihu zo stola a opustil komnaty. Najskôr navštívil knižnicu a vymenil si knihy, potom sa vybral do izby, aby si odložil knihu a vyzdvihol Saskiu.

„Ahoj, krássska. Ideme na to?“ pozdravil ju.

„SSSamozrejme, pane.“ Zasyčala potešene späť a skĺzla z jeho postele, kde doteraz ležala.

„Nezabudni, iba vyssstrašššiť. Aby nezabudol, že ssso mnou sssa nezahráva.“ Varoval ju.

Na večeru sa vybral sám, jeho spolužiaci boli už očividne všetci tam. Cestou zistil, že sa mýlil a predsa tam ešte všetci neboli.

„Sebastian! Kde si bol? Všade ťa hľadáme!“ počul za sebou kričať na druhej strane chodby Bellu. Ona, Aafke a Philip práve mierili k nemu.

„Potrebujete niečo?“ opýtal sa ich.

„No samozrejme, že áno! Myslel si si snáď, že ťa necháme len tak? Ak áno, tak si sa veľmi mýlil.“ Vyhlásila Aafke.

„Byť na tvojom mieste, tak sa ani nepokúšam odporovať nám.“ Varoval ho Philip.

„To je pravda, ak nechceš mať problémy.“ Pozrela sa na neho varovne Bella.

„Nie je dobré, že...“ dopovedať už však nestihol, lebo sa na neho doslova hodili dve naštvané dievčatá. Sebastian to neustál a skončili spolu všetci traja ne zemi.

„Neopováž sa nám povedať, že bude pre nás lepšie, keď sa vrátime k nim!“ varovala ho Aafke.

„A nie je?“ opýtal sa Sebastian.

„Nie je!“ nesúhlasila Bella.

„Priateľa neopustíme.“ Pridal sa k dievčatám Philip.

„Dobre, beriem. Len zo mňa už, prosím vás, konečne zlezte!“ rezignoval Sebastian. Dievčatá pokrčili plecami a nevinne sa uškrnuli, ale zliezli. Philip mu podal ruku a pomohol mu vstať.

„Mali by sme už ísť, inak nestihneme Saskiu.“ Upozornil ich Sebastian.

„Takže ho má skutočne napadnúť?“ uistil sa Philip.

„Nie napadnúť, ale vystrašiť.“ Opravil ho Sebastian.

„To je jedno.“ Mávol rukou Philip.

„Poďte už!“ zavolali na nich dievčatá, ktoré už mierili do siene na večeru.

„Veď už ideme!“ zakričal za nimi Philip.

V sieni sa oddelili od ostatných a pustili sa do jedla. Medzitým sa rozprávali o čierne a bielej mágii. Všetci štyria proti sebe pálili argumenty a protiargrumenty, ako každý deň.

Vydržalo im to až dovtedy, než sa začali sieňou rozliehať výkriky. Saskia prechádzala pomedzi stoly a mierila k tomu siedmackému. Študenti na ňu pálili kúzla, ale tie sa od nej iba neškodne odrážali. Egyptské zmyje mali svoje vlastné ochrany a Sebastian ich ešte posilnil, takže boli jej ochrany poriadne silné.

Zastala pred Drakeom a zdvihla hlavu do výšky jeho očí. Syčala a hľadela mu do očí.

Zrazu sa zaklonila, na čo sa Drake prudko hodil dozadu, čo spôsobilo, že spadol dozadu aj so stoličkou.

Saskia na neho zasyčala a naklonila sa k nemu. Drake sa začal od nej odsúvať a Saskia sa pohybovala stále bližšie k nemu.

„A ty máš patriť k najsilnejším?“ uškrnul sa Sebastian. Saskia sa odvrátila od Drakea a zahľadela sa na Sebastiana.

„Prepáčte, pane, ale nemôžete ssskrývať, že ssste Hadí jazyk. Nie pred niekým takým, ako je on.“ Švihla zrakom k Drakeovi a začala sa plaziť smerom k nemu. Sebastian sa na ňu zmätene pozrel.

„Donútim sásss prehovoriť. Taký, ako vy nesssmú byť ukrytý.“ Vysvetlila mu. Sebastian bez slova čakal, kým sa k nemu blížila a niesla so sebou predpoveď jeho konca. Zastavila sa pred ním a zodvihla hlavu do výšky jeho očí.

„Teraz sssi sssa ssstala mojou záhubou, Sssassskia.“ Zasyčal jemne. Nehneval sa na ňu, mala pravdu. Sieňou sa začal ozývať ohromený šepot. Saskia zasyčala a jemne sa obtočila okolo jeho pliec. Videl neveriacky pohľad na Caitlininej tvári.

„Takto to má byť. Majú sssa vásss báť.“ Zasyčala potešene.

„Tykaj mi prosssím ťa.“ Požiadal ju.

„Bude mi potešššením.“ Zasyčala.

„Ty by sssi ma mohla učiť ssslušnému sssprávaniu.“ Zažartoval.

Periférnym pohľadom zaznamenal, že na neho letí Crucio od Drakea. Na tejto škole boli povolené aj neodpustiteľné, okrem Avady.

Nestíhal sa jej ubrániť a zasiahla ho v plnej sile. Skĺzol na zen zo stoličky a mal čo robiť, aby nevykríkol. Vystrel pred seba ruku a vypustil na neho časť mágie. Tá ho zodvihla a silno tresla o protiľahlú stenu, čo bol dobrý výkon, keďže stena bola od neho asi päťdesiat metrov. Saskia podráždene syčala a plazila sa smerom k nemu.

„Ssstoj!“ prikázal jej Sebastian. Postavil sa a vydal sa pevným krokom smerom k Drakeovi.

„Vstávaj! Nemienim bojovať proti padavke.“ Zavrčal na neho. Drake sa na neho nenávistne pozrel a vstal. Švihol prútikom a poslal na Sebastiana kliatbu z vyššej čiernej mágie. Ten mávol rukou a odklonil ju. Švihol prudko prútikom a vyslal na neho kúzlo. Drake pred sebou vyčaroval štít, ale kúzlo ním preletelo a hodilo ho znovu o stenu.

„Na viac nemáš?“ opýtal sa ho posmešne Sebastian. Drake sa pozviechal zo zeme a poslal na neho Crucio. Sebastian sa mu ladne vyhol a poslal na neho rovnakú kliatbu len bez prútika. Drake sa zrútil v bolestiach na zem a kričal. Sebastian ho nechal trpieť pár sekúnd a potom to zastavil, nechcel mu predsa spôsobiť vážne problémy. No dobre, chcel. Ale to len teraz keď bol taký narúzený. Mávol prútikom a poslal ho do bezvedomia, inak by ho možno ovládlo nutkanie ublížiť mu nejak vážnejšie.

„Ešte niekto má so mnou problém?“ otočil sa na ostatných. Všetci na neho hľadeli zo zdesením v očiach, čo bolo pochopiteľné, keďže mal v očiach vražedný výraz.

Philip sa postavil a pokojne šiel k nemu.

„Upokoj sa, kamoš. Tmavnú ti oči.“ Položil mu upokojujúco ruku na rameno. Sebastian sa otočil na Drakea.

„Namal ma štvať.“ Poznamenal. Philip sa rozosmial.

„Ani nevieš, aký som rád, že som na tvojej strane.“ Smial sa. Ostatná žiaci pozorovali Philipa s úžasom a obdivom, čo vytvorilo na Sebastianovej tvári mierny úsmev.

Bella a Aafke vstali zo svojich miest a vybrali sa k nim.

„Ideme.“ Rozhodli. Aafke chytila za ruku Philipa a Bella Sebastiana a začali ich ťahať zo siene. Sebastian vrhol ešte jeden rýchly pohľad na svoju sestru, než sa za ním zatvorili dvere. V jej očiach videl obdiv, úžas a… radosť? Tým posledným si nebol až taký istý, ale tušil, že tam bola. V jej zafírovomodrých očiach žiarila radosť z toho, že našla strateného brata. Saskia sa odplazila s s nimi preč zo siene.

„Vie to.“ Zašepkal po ceste. Ostatný sa na neho zmätene pozreli.

„Kto nie čo?“ opýtal sa Philip.

„Caitlin vie, kto som.“ Odpovedal.

„Ale to je dobré, nie?“ nechápala Bella.

„Nie je. Ona vie len to, že som jej brat, nie Harry Potter. Keď to povie rodičom, tak ma začnú hľadať a to ja nechcem. Sľúbil som si, že sa s otcom stretnem až vtedy, keď budem dosť silný na to, aby som to prežil. Pochybujem, že si to nechá vysvetliť. Ja som Harry Potter, jeho najväčší nepriateľ, jediný, kto prežil jeho smrtiacu kliatbu, syn ľudí o ktorých si myslí, že sú zradcovia, som pre neho, ako sa hovorí, tŕňom v oku.“ Pozrel sa na nich zlomene.

„Neboj sa. Dopadne to dobre a ty si budeš s otcom určite rozumieť.“ Upokojovala ho Aafke a pevne ho objala.

„Veď, kto by si neobľúbil teba?“ pridala sa k nim Bella.

„Presne. Ty si získaš každého, mňa si si získal už po prvýkrát, keď som ťa stretol.“ Aj Philip sa k nim pridal a pevne ich objal.

„Za tento pol rok sa objímam viac, než za celý život.“ Zamumlal Sebastian pobavene, ale poslušne obtočil ruky okolo svojich kamarátov.

„Pokojne sa môžeme objímať aj častejšie.“ Podpichla ho pobavene Bella.

„Bude mi potešením.“ Povedal sugestívne a zahľadel sa jej hlboko do očí.

„Hej vy dvaja! Čo keby ste sa balili v súkromí a nezaťahovali nás do toho?!“ podpichol ich viac pobavene, ako rozhorčene Philip. Sebastian potriasol hlavou a v duchu si vynadal, čo malo toto znamenať. Bella sa začervenala a strelila po ňom nahnevaným pohľadom.

Do izieb išli v tichosti, každý ponorený vo svojich myšlienkach. Philip a Aafke sa ešte stále držali za ruky, ale očividne si to neuvedomovali. Za to Bella a Sebastian si navzájom uvedomovali prítomnosť toho druhého veľmi intenzívne.

Sebastian zatvoril oči a snažil sa potlačiť ten pocit, ako keby ho kopol elektrický prúd pri každom dotyku s Bellou.

„Dobrú noc.“ Rozlúčil sa s nimi pri izbách a zapadol do svojej izby. Predtým ešte stihol zachytiť Belline červené vlasy, ako miznú vo dverách jej izby. Očividne sa taktiež rozhodla čo najrýchlejšie zmiznúť.

Nechal zmiznúť svoju vymyslený podobu a premenil sa do svojej skutočnej. Vždy mu tak bolo omnoho pohodlnejšie. Unavene sa zvalil do postele a do minúty zaspal.

Zobudilo ho tiché klopanie na dvere. Zo šomraním vstal z postele a išiel otvoriť, unavene si pretierajúc oči. Vôbec mu nevadilo, že ide otvoriť len vo voľných nohaviciach, bez trička a vo svojej pravej podobe. Je to predsa len jeden z jeho spolužiakov a tí vedia, kto v skutočnosti je. Kto iný by to mohol byť?

Prehrabol si rukou vlasy a ešte stále rozospatý otvoril neznámemu rušiteľovi dvere. Únava ho razom prešla, keď hľadel do šokovaných očí jeho návštevníka.

Hľadel do očí Caitlin Riddlovej, svojej sestre a nevedel, čo robiť.