Prečo padáme? Aby sme sa naučili opäť sa postaviť.

Isabella Castello bola žena, ktorú by sa nehanbil predstaviť svojim rodičom. A oni by boli blázni, keby nesúhlasili. Rodina Castello bola stará čistokrvná a bohatá talianska rodina. Ich krv bola staršia, mocnejšia a čistejšia ako krv Devarovcov, odkiaľ pochádzal Philip.

Musí ju získať, nech to stojí, čo to stojí.

A je tu dosť veľká možnosť, že aj ona bude stáť o neho.

Rozhovor s Bellou ho účinne prebudil, a tak podával na hodinách skvelé výkony, ako takmer vždy predtým. Leving sa ho opýtal na to, ako je na tom s jazykmi a dal mu hrubú kopu pergamenov, na ktorých boli spísané informácie o dvadsiatich elixírových Majstroch a ďalších sto mladíkoch, ktorí by mohli vystupovať ako ich učni. No prosto dokonalé. Zas ho čaká pár nocí bez spánku a dní bez priateľov, kým sa to všetko naučí.

Odvtedy, ako mu Leving zadal naučiť sa niektoré jazyky, sa učil francúzsky, taliansky, nemecky, latinsky, španielsky a rusky. Skúsil sa naučiť aj čínštinu a japončinu, ale tam sa naučil iba niektoré frázy, čo bolo žalostne málo.

Na taliančine si dal zvlášť záležať, bol to rodný jazyk jeho milovanej, vtedy ešte len mimoriadne blízkej a atraktívnej kamarátky. Latinčinu sa učil hlavne vďaka tomu, že je najčastejšie používaná pri mágii. Niektorí nazývajú latinčinu jazykom mágie.

Niekomu by sa mohlo zdať, že je to priveľa pre jedného mladého človeka. Toľko jazykov, učivo do školy a ešte k tomu sa učil aj z kníh, ktoré nepotreboval do školy.

Jeho mozog si však počas posledných mesiacov zvykol na zvýšenú záťaž a Sebastianova myseľ sa začala vyostrovať a rozširovať vtedy, keď sa začal učiť okulumenciu a legillimenciu. Nepochyboval, že aj jeho otec, Snape a Dumbledore majú famózne mysle.

No aj tak to bolo nesmierne náročné na čas. Zaberie mu celé dni, kým sa mu podarí zľahčiť záťaž, ktorú si na seba naložil.

Medzi menami elixírových Majstrov sa objavili aj Snape a Leving, obaja zastupovali Anglicko. Meno Snapeovho učňa nebolo známe, za to Leving mal jasného Sebastiana, ale to ešte nikto mimo Durmstrang nevedel. Z Francúzska príde na stretnutie Dominique Delacour, dovtedy netušil, že Delacourci majú v rodine elixírového majstra.

Švédsky elixírový Majster Thore Elinsson bol preslávený po celom svete. Dal si patentovať mnohé elixíry, medzi nimi aj elixír na slepotu. Mal stotridsaťsedem rokov, a predsa bol ešte stále vitálny ako mladík. Jeho meno Sebastiana pobavilo, význam mena Thore je Hrom.

Nemec Elmar Grossenstein nebol o nič menej zaujímavý, než Elinsson. Okrem toho, Ellinson a Grossenstein boli dávni priatelia a často pracovali spolu. Ich spoločné práce boli preslávené.

Američam Silas Back pochádzal z vedľajšej vetvy čistokrvnej britskej čarodejníckej rodiny Lestrange. Do Ameriky sa presťahovali potom, čo svetlí čarodejníci začali tvrdo utláčať temných. To bolo obdobie, kedy sa k moci dostal Dumbledore.

Podobne ako Back, tak aj iné čarodejnícke rodiny utiekli na nový kontinent. A neboli to iba temné rodiny. Aj množstvo svetlých rodín utieklo do Ameriky, kde hľadali nový život.

Oficiálne je Amerika považovaná za neutrálny svetadiel, ale neoficiálne a v skutočnosti sú v prevahe temné rodiny a v prípade potreby by sa k nim pridali aj svetlé americké rody.

Ak raz naozaj nastane vojna medzi svetlými a temnými rodmi, tak budú Američania nezameniteľnými spojencami. A Sebastian sa obával toho, že vojna naozaj nastane a ak ju nikto nezastaví, tak bude tvrdá, neľútostná a neušetrí nikoho.

 Musí stiahnuť Rona, Hermionu, Siriusa, Remusa a aj Snapea na temnú stranu. A s nimi čo najviac ďalších starých známych. Nedokázal by len tak, bez výčitiek svedomia, ublížiť niekomu, kto pre neho kedysi veľa znamenal.

Nedokázal zniesť pomyslenie na to, že by raz musel ublížiť Hermione, Ronovi, McGonagallovej, Ginny, Fregovi, Georgeovi, Nevillovi, Parvati, Padme, Deanovi, či mnohým iným. 

Odhodil nedočítané zložky na stôl vo svojej izbe a chytil sa za hlavu. Nesmie takto rozmýšľať. Nesmie! Jeho priateľom nikto neublíži.

Vojna možno ani nenastane. Nie je to isté. Vo vzduchu čosi iskrí, ale to ešte nemusí znamenať nič. Svetlá a temná strana sú na hrane vojny už veľmi dlho. Začalo to ešte pred tým, než na scénu nastúpil jeho otec. Začalo sa to dokonca ešte pred Slizolinom.

Medzi temnými a svetlými rodinami vládlo vždy isté napätie. Boli obdobia, kedy žili v akejsi paródii mieru a boli aj obdobia, kedy proti sebe bojovali. Teraz bolo iba jedno z období boja, svetlý a temný proti sebe viedli akúsi tichú vojnu.

Problémy nastanú až potom, čo sa konflikty vyhrotia a niekto udrie verejne. To sa ale ešte nestalo a Sebastian v duchu dúfal, že sa to ani nestane.

Nerozhodne sa pozrel na zložky rozhádzané po stole. Pomôžu mu vytesniť z hlavy nežiaduce myšlienky?

Frustrovane si povzdychol a zvalil sa do kresla. Takto to dopadne, keď priveľa premýšľa o veciach, o ktorých by nemal. Trochu nemotorným mávnutím ruky si privolal pohárik a fľašu s whisky, čo sa odzrkadlilo na tom, že sa cestou, kým k nemu doletela, trochu vylialo. Nalial si a následne vypil obsah pohárika do dna. Opäť si nalial.

 Ďalší pohárik však nevypil hneď, namiesto toho pozoroval hru svetla sviečok v zlatistom moku. Nechcel sa opiť. Už aj tak sa naučil piť častejšie ako by mal. Jeden alebo dva poháriky plne stačia. Alkohol mal včera, dnes, skončí pri poháriku aj zajtra?

Vzal si jednu zo zložiek, ktoré dostal od Levinga. Večer príde Caitlin, mal by začať čítať, ak to chce všetko stihnúť. Zajtra pri troche šťastia ukecá Bellu, aby mu pomohla s taliančinou. Zdalo sa mu, že ju ovládal dobre, ale potrebuje získať aspoň čiastočnú prax. A Aafke a Philipa sa pokúsi presvedčiť, aby mu poskytli trochu svojho času a lekciu francúzštiny a ruštiny.

Až do večera čítal zložky. Vypil ešte za jeden pohárik alkoholu, navečeral sa vo svojej izbe a potom si urobil bylinkový čaj, ktorý pil počas čítania. Klamal by, keby tvrdil, že je to iba obyčajný čaj z obyčajných byliniek, ale na tom nezáležalo. Bylinky sa postarajú o to, že nezaspí, jeho zmysly sa zbystrili, aby vôbec dokázal prečítať všetky tie zložky – človek by sa až divil, aké je to nudné – a jedným z plusov je aj to, že odbúravajú z tela alkohol. Okrem toho mal ten čaj, samozrejme, aj iné účinky, ale na tých už tak nezáležalo. Snažil sa iba nezaspať nad tou hŕbou nudných zložiek.

Človek by si myslel, že čítať o elixírových Majstroch bude zaujímavé, ale nebolo. Väčšinu ich objavov už poznal, takže tam o ich práci veľa nového nenašiel. Ale to nebolo nič, aspoň si zopakoval svoje vedomosti, no čítať ešte aj o tom, ktorí elixírový Majster má rád aké jedlo, to sa mu už naozaj nechcelo.

Ale nemal príliš na výber. Buď toto alebo sa nedostane na Snem. A účasť na Sneme sa mu raz môže hodiť, takže radšej zvolil nudné čítanie príšerne nudných zložiek.

Večerný príchod Caitlin bol pre neho v istom zmysle vyslobodením.

„Ahoj, Cait.“ Pozdravil ju s úsmevom, keď jej otvoril dvere.

„Ahoj, Sebastian. Si nejaký nadšený z toho, že ma vidíš. To sa tak veľmi tešíš na históriu našej rodinky?“ podpichla ho. Sebastian jej aj napriek uťahovaniu venoval široký úsmev. Bol rád, že má konečne zámienku na to, odpútať sa od čítania.

„Aj to, ale práve teraz si moja záchrana.“ Uškrnul sa na ňu.

„Záchrana pred čím?“ opýtala sa zvedavo. Sebastian ukázal širokým rozmachom na stôl, ešte stále zaplnený zložkami o elixírových Majstroch a kyslo sa zaškeril.

„Čítam to už hodiny. Je to príšerne nudné, mám dojem, že pri tom zaspím.“ Posťažoval sa. Caitlin sa zasmiala.

„To poznám. Ja som sa tiež musela párkrát takto učiť, keď sa konala nejaká významná udalosť ako napríklad plesy, rokovania a podobné. Našťastie to nebolo potrebné vždy, väčšinou sa stretávame s ľuďmi, ktorých už poznáme. A tieto snobské večierky, plesy, stretnutia a neviem aké všetky názvy tomu dávajú bývajú nudné. Stretne sa veľké množstvo rodín, každá sa snaží vyznieť aké tá najlepšia a keď zistia, že sa im to nepodarilo, tak zúria na tých lepších, čo však nedokonale skrývajú za úsmevy a zdvorilostné frázy.“ Znechutene si odfrkla.

„Nejako sa v tom vyznáš.“ Podotkol Sebastian.

„Neboj sa aj teba to čaká. Si najmladší dedič Salazara Slizolina, inteligentný, mocný, nadaný, charizmatický, mimoriadne atraktívny a slobodný. Si horúcim kandidátom na ženenie sa.“ Škodoradostne sa na neho zaškerila. Sebastian sa na ňu zdesene pozrel.

„Len to nie!“

„Nechceš sa vzdať tej svojej červenovlasej Talianky, že?“ vše vedúco sa na  neho usmiala.

„To je to tak vidieť?“ opýtal sa nervózne a vošiel si rukou do vlasov. Caitlin sa zasmiala.

„Niekedy mám dojem, že vašu vzájomnú náklonnosť vidí každý, iba vy dvaja nie. Deti.“ Nechápavo pokrútila hlavou s pobaveným leskom v očiach.

„Ty máš čo hovoriť. Po celý ten čas miluješ Drakea a aj tak na neho pri každej príležitosti vrháš vražedné pohľady. My dvaja sa aspoň snažíme.“ Vrátil jej to.

„Takže si myslíš, že naša náklonnosť je vzájomná?“ nevinne sa opýtal. Caitlin na neho vrhla vražedný pohľad, ktorý kazilo iba pobavenie v jej očiach.

„Trkvas! To som si mohla myslieť, že ťa zaujme práve toto.“ Veselo sa usmial.

„Trkvas? Aj ja ťa ľúbim, sestrička.“ Povedal a vlepil jej na líce rýchly bozk, ešte stále s veselým úškrnom. Zasmial sa na jej prekvapenom výraze.

„Dobre, je čas prejsť k tomu, prečo som tu. Ale najskôr by sme sa mohli niekam posadiť a urobiť si pohodlie.“ Veľavýznamne sa na neho pozrela.

„Prepáč mu moju nevychovanosť, nikto ma totiž neučil slušnému správaniu. Posaď sa u mňa, dáš si niečo na pitie?“ ospravedlnil sa jej vrúcnym hlasom, prehnane hlboko sa jej uklonil, širokým rozmachom ukázal na pohodlné kreslo a nečakajúc na odpoveď privolal lusknutím prsta z baru fľašu elfského vína a dva poháre.

Caitlin na okamih vyprskla smiechom, ale okamžite sa upokojila a s predstieraným pokojom sa, s rovnakou prehnanou zdvorilosťou, posadila na ponúkané kreslo.

Sebastian nalial tmavočervené víno do pohárov a jeden z nich podal Caitlin. Ona ho s vďakou prijala a napila sa.

„Myslím, že k tebe budem chodiť častejšie, Sebastian. Toto víno je božské.“ Skonštatovala.

„Chodíš sem kvôli vínu? A ja som si naivne myslel, že kvôli svojmu bratovi.“ Smutne pokrútil hlavou.

„To je zámienka- chodiť sem kvôli učeniu môjho milovaného brata. Ale nepovedz mu to, mohol by sa uraziť.“ Povedala mu dôverným tichým hlasom.

„Mlčím ako hrob, odo mňa sa to nedozvie.“ Povedal rovnakým tónom. Vzápätí si pozreli do očí a rozosmiali sa.

„Tak dobre. Predtým, než začneme, máš nejaké otázky?“ opýtala sa Caitlin, keď sa dosmiali.

„Myslím, že by sa ich pár našlo. Hlavne ma zaujíma, či vám nechýbal otec počas tých rokov, keď Voldemort nemal hmotné telo.“ Opýtal sa. Bodli ho výčitky svedomia za to, že mu tak bránil v získaní tela.

„No vieš, to všetko s tým telom bolo iba divadielko pre Dumbledora. Už tri mesiace po tom, ako ho zasiahla tebou odvrátená kliatba, mu niektorí verní Smrťožrúti spolu s mamou pomohli prinavrátiť telo. A poviem ti, nebolo to také nechutné ako si to videl ty na tom cintoríne. Dumbledore po celé tie roky nevedel, že je otec späť a on mal veľa času na plánovanie.“ Vysvetlila mu to. Sebastian to počúval s užasnutou nevierou a tichým úžasom.

„No teda! Toto som nečakal. Otec po celý ten čas Dumbledora ťahal za nos!“ rozosmial sa.

„Náš otec má štýl, to sa musí nechať.“ Súhlasila s ním.

„Mám ešte jednu otázku.“ Povedal.

„Iba jednu?“ opýtala sa Caitlin so sarkastickým podtónom.

„No, pravdu povediac ešte milión, ale dnes tu nie si kvôli otázkam.“ Krotko sa na ňu usmial.

„Tak do toho, jednu otázku ešte prežijem.“

„Je otec naozaj nesmrteľný?“ opýtal sa.

„Nie.“ Odpovedala Caitlin. Sebastian sa zamračil.

„A ako je možné, že prežil zasiahnutie Avadou?“ nechápal.

„To je jedna otázka?“

„Táto otázka nadväzuje na moju druhú.“

„No tak teda dobre. Ale toto je prísne tajné tajomstvo, nie nadarmo o ňom vie len malé množstvo ľudí.“ Varovala ho. Sebastian prikývol, zvedavý na pokračovanie. Caitlin sa na neho pozrela, akoby si nebola istá, či má pokračovať.

„Neboj sa, povedz mi to.“ Nabádal ju. Caitlin sa mierne zamračila.

„Teraz máš takmer hypnotický hlas, takto som zatiaľ počula hovoriť iba otca.“ Poznamenala. Sebastian sa na ňu vyčkávavo hľadel, ale už radšej nič nepovedal. Jej slová mu zneli, akoby ňou nejako mimovoľne manipuloval a to sa mu nepáčilo.

„Príde mi to také nesprávne, aby si taký mladý poznal tieto zákutia čiernej mágie. Ja sama to viem iba pár mesiacov.“ Priznala.

„Nemusíš sa báť, že zničíš moju dušu.“ Upokojoval ju.

„Tak dobre, poviem ti to. Aj tak si myslím, že by si to mal vedieť. Hovorí ti niečo horcrux?“ opýtala sa ho. Sebastian sa zamračil. Niekde sa s tým už stretol, ale nevedel si spomenúť, kde.

„Má to niečo s dušou?“ hádal.

„Áno. Ide o predmet, do ktorého čarodejník vloží, pomocou veľmi silnej čiernej mágie, časť svojej duše. Tá čas duše, ktorá je v danom predmete, ho udrží vo svete živých a keby ho niekto zabil. A je veľmi ťažké zničiť horcrux. Otec ich mal dokonca sedem, ale všetky boli zničené. Niektoré dokonca ním samým.“ Povedala.

„Prečo by zničil niečo, čo ho robí nesmrteľným? Nechcel dosiahnuť práve to- nesmrteľnosť?“ nechápal.

„Dostal na výber medzi nami a nesmrteľnosťou. Vybral si nás.“ Viac k tomu už nepovedala.

„Cait?“ opýtal sa tak trochu nesmelo.

„Áno?“

„Kedy si otec vytvoril prvý horcrax?“ opýtal sa.

„V šiestom ročníku.“ Odpovedala. Zdalo sa, akoby tušila, kam smeruje.

„Takže bol približne v mojom veku.“ Prikývla.

„O duši viem dosť na to, že je možné rozdeliť, presnejšie roztrhnúť, ju iba vtedy, ak človek vedome spácha vraždu. Je to tak?“ uisťoval sa.

„Áno, je to tak.“ Súhlasila s ním.

„Takže otec niekoho vedome zabil už v šestnástich.“ Skonštatoval. Caitlin sa zhlboka nadýchla.

„Áno.“ Súhlasila. Chcela ešte niečo dodať, ale Sebastian ju zastavil.

„Nechajme to už tak, radšej mi povedz o histórii nášho rodu. Preto sme tu.“ Požiadal. Caitlin na chvíľu mlčala, nerozhodná, či sa má naozaj vzdialiť predošlej téme. Nakoniec však sama uznala, že je načase prejsť k niečomu pozitívnejšiemu.

„Rod Gauntovcov, z ktorého pochádza aj Salazar Slizolin pochádza z dávnej minulosti. Zakladateľom rodu Gauntovcov je Cadmus Peverell, jeden z troch bratov Peverellovcov. Cadmus mal ešte troch bratov, staršieho Antiocha a mladšieho Ignotusa. Antioch zomrel ako mladý a Ignotus bol zakladateľom rodu Potterovcov. Je to vtipné, ale Potterovci a Gauntovci pochádzajú z jednej rodovej línie, ktorá bola rozdelená. A to rozdelenie línii nás vedie ešte ďalej. Ron Peverellovcov, ktorého sme potomkami, sa spomína aj pred narodením Merlina, dokonca je tu aj možnosť, že samotný Merlin Múdry pochádza zo starobylého rodu Peverell. A ak je to pravda, tak je naším predkom aj Merlinova dcéra Morgana. Merlinova milenka sa mocnému čarodejníkovi priznala, že majú spolu dcéru až potom, čo mala Morgana sedemnásť rokov a začala s ním súperiť. To ich vzťahy veľmi zmenilo a po čase si dokonca začali rozumieť. Myslím, že Morgana spočiatku súhlasila s tým, že sa s ním bude stretávať iba vďaka tomu, že ju chcel učiť. Avšak ako všetci z nášho rodu aj ona mala silný cit pre rodinu, ktorý sa neskôr prejavil. Ale to som už trochu odbočila od témy.