Prečo padáme? Aby sme sa naučili opäť sa postaviť.

Ahojte. 

Viem, že to nevydalo celkom tak ako som plánovala, ale v podstate je to aj tak dobré. Na moje pomery. Kapitola má krásnych 20 strán a, čo je ešte lepšie, Maat na ňu hodila svojím odborným očkom. 

Musím vás ale varovať, v kapitole bude hneď niekoľko spoilerov. Začala som ju písať už pred niekoľkými mesiacmi s predstavou, že ju pridám ako nepovinné intermezzo (a teraz mám na mysli len tú časť s Aristosom a tými ostatnými). Keď som sa k nej teraz opäť dostala, krásne zapasovala do príbehu. 

Kým začnete čítať, mali by ste vedieť, že každý jeden príbeh, ktorý je rozpísaný na týchto stránkach, je v mojej hlave už takmer hotový. Iste, stále je možné vydať sa mnohými cestami a niektoré časti prekvapia pri písaní aj mňa, no základná línia sa nemení. Čo sa PD týka, mám už celkom slušnú predstavu o samotných kapitolách do konca, nielen o príbehu ako takom. Pomaly sa blížime k vyvrcholeniu, drahí moji. Druhá kniha bude, obávam sa, kratšia ako prvá, no napriek tomu dosiahneme celkom pekný počet strán. Zatiaľ ich máme cca 250 a hádam, že nakoniec by sme sa mohli dostať dokopy na tých 1000 strán. A čo sa týka ostatných poviedok... V tejto kapitole sa dozvieme niečo do budúcnosti o PR a Najmocnejšom. A zľahka sa dostaneme aj do budúcnosti čo sa týka Daniela, no on nám veľa neprezradí. Ja mám už dlho jasno kam budú ich príbehy smerovať, problém je v tom ako často riešim, že moje prsty odmietajú zadať do notebooku to, čo má moja hlava už dávno zložené. Čiastočne za to môžu aj všetky ostatné príbehy, ktoré sa nikdy nedostanú von, no nechcú opustiť moju hlavu. Mám rozpísaných najmenej tucet ďalších kapitoloviek k HP a niekoľko jednorázoviek a radšej ani nebudem pokračovať ďalej. 

Ospravedlňujem sa za to odbočovanie. Lietajú mi myšlienky, keď sa vám to pokúšam vysvetliť. Kedysi som povedala, že všetky poviedky dokončím a to aj plánujem. Možno mi to ide pomaly a nedokážem zaručiť, že sa to zlepší, no snažím sa. Príbehy a postavy z tohto sveta sú pre mňa živé a ja nie som ochotná vzdať sa ich. Je to už pekných pár rokov, čo som začala písať a nemám v pláne tak skoro prestať. Možno pochopíte, ak vám poviem, že toto je niekedy jediný dôvod, pre ktorý sa ráno vôbec prinútim vyliezť z domu a otravujem sa s realitou (ktorá vie byť pekne hnusná). Možno to poznáte. 

Ďakujem za vašu trpezlivosť. 

Za chýbajúce preklepy a ďalšie chyby patrí vďaka Maat.