Prečo padáme? Aby sme sa naučili opäť sa postaviť.

Úprimne už ani poriadne nevidím, takže sem len rýchlo niečo nahádžem. Predošlú noc som išla spať o štvrtej ráno, takže som dokopy nič nenaspala a teraz je pomaly jedna hodina, o šiestej vyrážame preč a ja nemám ešte ani pobalený kufor. Dokonca som si napísala lístok, čo si mám zabaliť, lebo ledva premýšľam. A z... uf... pätnástich vecí, ktoré tam mám, mám zatiaľ zbalené štyri... Proste... Ráno ma ani sedem budíkov, čo mám nastavených, neprebudí... Počas školského roka viem dobre  fungovať celý pracovný týždeň na piatich, pri najhoršom troch hodinách denne, ale akonáhle prídu prázdniny... Prepínam. A chcem proste spať. :-) 

Vám teraz každopádne prajem dobrú noc. A, mimochodom, čo nehodím na stránky teraz, hodím sem neskôr. 

Tak sa mi tu teda majte krásne. Ozvem sa o týždeň. 

Pá pá. 

Túto poznámku ignorujte, je pre mňa, lebo tu nikdy nemám papier ani mobil, ani nič... Ale za to mám tendenciu zabúdať.... Remus, Sirius - Tretia strana! (Posledná veta)

Príjemné čítanie. 

A ako nič z toho, čo pridávam ani toto nie je betované. A, samozrejme, ja som to po sebe tiež druhýkrát nečítala. Z čím by som mala začať, keď už nemám betu. A z vlastných skúseností viem, že robím chyby. Najmä, keď píšem po nociach, čo je väčšinou. A ešte keď pendlujem medzi rôznymi programami na písanie, pričom sa raz za čas stáva, že im prepne... Je to zaujímavé. Veď viete... 

Priveľa hodín, idem sa už ozaj baliť. Dobrú noc.